Maltčina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Maltčina
(Malti)
ŠtátyMalta Malta
Austrália Austrália
Kanada Kanada
Taliansko Taliansko
USA Spojené štáty
RegiónStredozemné more
Počet hovoriacich400 000
Poradienenachádza sa v prvej 100
Klasifikáciaafroázijské jazyky
Písmolatinka
Postavenie
Úradný jazykMalta Malta
Európska únia Európska únia
Jazykové kódy
ISO 639-1mt
ISO 639-2mlt
ISO 639-3mlt
Wikipédia
Adresamt.wikipedia.org
PomenovanieWikipedija, L-enċiklopedija ħielsa
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Rozšírenie maltčiny

Maltčina je semitský jazyk, považovaný z lingvistického a historického hľadiska za nárečie arabčiny. Vďaka kontaktu so sicílskymi nárečiami taliančiny je maltčina plná talianskych slov, taliančina taktiež výrazne ovplyvnila fonológiu a syntax maltčiny. Maltčina je jediný semitský jazyk, ktorý sa zapisuje latinkou.

Ľudia a územie[upraviť | upraviť zdroj]

Maltčina sa používa na Malte (ostrovy Malta, Gozo a Commino). Po maltsky hovoria i vysťahovalci, a to najmä v Austrálii, USA a Kanade. Používa ju spolu takmer 400 000 ľudí, je spolu s angličtinou úradným jazykom Malty a používa sa ako jeden z oficiálnych jazykov Európskej únie.

Nárečia maltčiny[upraviť | upraviť zdroj]

Austrália[upraviť | upraviť zdroj]

Osobitnou formou maltčiny je austrálska maltčina, tzv. Maltraljan (kombinácia slov Malti + Awstraljan).

Fonetika a pravopis maltčiny[upraviť | upraviť zdroj]

Maltčina sa zapisuje latinkou s niektorými osobitnými znakmi.

Samohlásky[upraviť | upraviť zdroj]

Veľké písmená A E I IE O U
Malé písmená a e i ie o u
IPA a ɛ i ɪ̯ɛ / iː[1] o u

Spoluhlásky[upraviť | upraviť zdroj]

Veľké písmená B C Ċ D F Ġ G H Ħ J K L M N P Q R S T V W X Ż Z
Malé písmená b c ċ d f ġ g h ħ j k l m n p q r s t v w x ż z
IPA b [2] ʧ d f d͡ʒ g [3] [4] ħ j k l m n p ʔ r s t v w ʃ z ʦ
  1. Výslovnosť sa líši podľa nárečia resp. oblasti.
  2. Len v cudzích slovách alebo vlastných menách.
  3. sa na začiatku slova, medzi samohláskami alebo ak nasleduje po samohláske nevyslovuje a predlžuje predchádzajúcu samohlásku, pred h sa vyslovuje ako [ħ].
  4. H sa nevyslovuje.

Historická fonológia[upraviť | upraviť zdroj]

V porovnaní s fonetikou klasickej arabčiny, ako i fonetikou severoarabských nárečí, došlo v maltčine k týmto hlavným zmenám:

  • zánik emfatických spoluhlások
  • zánik spoluhlásky qáf [q] (arabské ق), resp. jej nahradenie rázom [ʔ]

Príklad: qal [ʔāl] = "povedal" (pôvodne [qāla])

  • zlúčenie spoluhlások [ʕ] a [ɣ] (arabské غ a ع) do hlásky għ

Príklad: għarbi [arbī] = 1. „Arab; arabský“ (pôvodne [ʕarabī]); 2. „západný“ (pôvodne [ɣarbī])

  • zánik h v niektorých pozíciách

Príklad: hu [u] = "on" (pôvodne [huwa]); hawn [awn] = "tu" (pôvodne [hunā])

  • nové spoluhlásky [ʧ] a [ts] (píšu sa ako ċ a z), temer výlučne v slovách talianskeho alebo anglického pôvodu

Príklad: uffiċċjali [ufiʧjali] = "oficiálny"; nazzjon [natsjon] = "národ"

  • silná imála, t. j. zmena [ā] na [ie] resp. [ī]

Príklad: ktieb [ktieb; ktīb] = "kniha" (pôvodne [kitāb]), lsien [lsien; lsīn] = "jazyk" (pôvodne [lisān])

Morfológia[upraviť | upraviť zdroj]

Slovesá[upraviť | upraviť zdroj]

Slovesá v maltčine možno rozdeliť na dve základné skupiny: slovesá pôvodné (arabské resp. semitské) a slovesá prevzaté. Pri pôvodných slovesách je základom pre časovanie a odvodzovanie slovesných tvarov spoluhláskový koreň (√KTB, √FHM, √XNDR a podobne). Pri prevzatých slovesách sa ako základ pre časovanie a odvodzovanie používa kmeň (napr. -eżist- alebo -uża-). Rovnako ako ostatné formy arabčiny, aj maltské slovesá rozoznávajú dva sady tvarov, perfektum a imperfektum, ktoré významovo zodpovedajú minulému a prítomnému času. Maltské imperfektum sa vyznačuje rovnakými osobitosťami ako ostatné nárečia severnej Afriky, t. j. predpona n- v prvej osobe jednotného a množného čísla a prípona -u v prvej osobe množného čísla. Prípony a predpony sú rovnaké pre oba typy slovies:

jednotné číslo množné číslo
perfektum prvá osoba -t -na
druhá osoba -t -tu
tretia osoba mužský rod -u
tretia osoba ženský rod -et ------
jednotné číslo množné číslo
imperfektum prvá osoba n - ø n - u
druhá osoba t - ø t - u
tretia osoba mužský rod j - ø j - u
tretia osoba ženský rod t - ø ------

Jazyková politika na Malte[upraviť | upraviť zdroj]

Il-Kunsill Nazzjonali tal-Malti[upraviť | upraviť zdroj]

Vláda a parlament Maltskej republiky v roku 2005 prijali zákon o maltskom jazyku (Att dwar l-Ilsien Malti). Tento zákon zriadil novú centrálnu inštitúciu, Il-Kunsill Nazzjonali tal-Malti (Národná rada pre maltčinu), ktorá má za úlohu podporovať používanie maltčiny a starať sa o jej jazykovú kultúru. Zákon taktiež Národnej rade pre maltčinu ukladá povinnosť aktualizovať pravopis maltčiny a na základe tohto ustanovenia momentálne prebieha reforma maltského pravopisu. Výsledkom prvej fázy bol dokument Deċizjonijiet 1, ktorý bol vydaný 25.8.2008 v zbierke zákonov Maltskej republiky a ktorým sa zjednotil pravopis niektorých pravopisných variantov. V druhej a tretej fáze reformy sa pozornosť bude venovať výpožičkám z angličtiny a fonetickým variantom.

Maltská literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Prvou písomnou pamiatkou maltčiny (s výnimkou mien) je Cantilena, báseň, ktorú zložil Pietru Caxaro v roku 1450. Báseň sa zachovala v záznamoch jeho príbuzného, notára Brandana Caxara, z rokov 1533-1536.

Moderná maltská literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Immanuel Mifsud[upraviť | upraviť zdroj]

Immanuel Mifsud sa narodil 12.9.1967 na Malte. Študoval maltčinu, angličtinu a filozofiu na University of Malta. Po ukončení štúdia sa venoval literatúre a divadelnej réžii. Bol zakladateľom viacerých avantgardných divadelných skupín a organizátorom niekoľkých divadelných a literárnych festivalov, medziiným v Sarajeve a na Malte. V súčasnosti vyučuje maltskú literatúru na University of Malta.

Ako spisovateľ debutoval Immanuel Mifsud zbierkou poviedok Stejjer ta 'Nies Koroh („Príbehy škaredých ľudí“, 1991), no preslávil sa svojou druhou zbierkou poviedok Il-Ktieb tas-Sibt Filgħaxija („Kniha na sobotnú noc“, 1993). Neskôr publikoval tri ďalšie zbierky poviedok, jednu knihu pre deti a päť zbierok básní. V zbierke Polska-Slovensko (2004), publikovanej dvojjazyčne (maltčina-angličtina), mu námetom bola jeho cesta po Poľsku, kde navštívil koncentračné tábory, a návšteva Slovenska.

Ukážka textu[upraviť | upraviť zdroj]

Originál Preklad
Minn kull ma ħlomt f'zgħoziti Dušu plnú snov mladosti
Infittex-kollox bahh. Dnes nachádzam prázdnu
Il-qalb xiha u għajjiena Srdce staré, unavené,
Ma tafx tgħid ħlief "ahh" nevládze už žasnúť
Li ħlomt kien kollu ħolma, Čo som sníval bol iba sen,
Li għext kien ħajja biss, Čo som žil bol život iba.
Ah kieku t-tnejn inqagħdu, Kiež by tie dva boli jedno,
Il-qamar komt imiss Do splnu len málo chýba
Issa qasira l-ħajja Krátky okamih života
U l-ħolm duhhan ittir... A zo sna je prchavý dym…
Ruzar Briffa

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]