Mana (mytológia)
Mana je u melanézskych a polynézskych národov (nadprirodzená) nekontrolovateľná sila, ktorá je paradoxne zároveň všeobecným zdrojom aj konkrétnym prejavom zvláštnych (nadprirodzených) schopností alebo úspechu nejakého človeka, predmetu, zvieraťa alebo božstva. [1]
Ako prvý o koncepte mana referoval misionár Robert Henry Codrington. Popisuje ju (ako sa ukázalo, trochu skreslene) ako silu „v pravom zmysle slova [...], to, čo spôsobuje, že sieť dobre chytá ryby, dom pevne stojí a loďka sa hladko kĺže po vode: na poliach je to plodnosť, v lekárstve je to buď zdravie, alebo smrť.“ [2]
Na základe Codringtonových správ sa v religionistike rozvinula tzv. dynamistická teória, ktorá sa snažila nájsť pôvod všetkých náboženských predstáv v koncepte nejakej nadprirodzenej sily - mana alebo jej obdôb v iných kultúrnych oblastiach (wakan, manitou apod.) Túto teóriu zastával napr. aj fenomenológ náboženstva Gerardus van der Leeuw.
Etnológovia (napr. Friedrich Rudolf Lehmann) však poukázali na to, že mana je u národov Oceánie vždy naviazaná na konkrétny predmet alebo osobu/božstvo a nemôže nikdy existovať sama osebe. Rovnako nie je možné túto predstavu automaticky stotožniť s podobnými predstavami o nadprirodzených silách v iných kultúrnych oblastiach. [3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Roy Wagner. „Mana“ In: Lindsay Jones (ed. in chief), Encyclopedia of Religion Second Edition, vol. 8, Detroit: Thomson Gale, s. 5631.
- ↑ The Melanesians: Studies in Their Anthropology and Folk-lore. London, 1891. Cit. podľa: John Bowker (ed.), Karl-Heinz Golzio (Hg., Üb.), Das Oxford-Lexikon der Weltreligionen, Frankfurt: Fischer, 2003, s. 620 (heslo „Magie“). Pôv. vyd.: The Oxford Dictionary of World Religions, Oxford: Oxford University Press, 1997.
- ↑ Jürgen Wolf. „Kraft“. In: Christoph Auffarth, Jutta Bernard, Hubert Mohr (Hg.), Metzler Lexikon Religion, Bd. 2, Stuttgart: Metzler, 2005 (1. vyd. 1999), s. 244n.