Obchodný a obytný dom Manderla

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Manderlák)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Obchodný a obytný dom Manderla, pohľad z Kamenného námestia
Manderla a okolitá zástavba
Širší pohľad na námestie
Detail výškovej budovy s perspektívou

Obchodný a obytný dom Manderla ľudovo nazývaný aj Manderlák je výšková budova v Bratislave na Námestí SNP pri Kamennom námestí. Budovu navrhli a zrealizovali v rokoch 19351936 architekti Christian Ludwig, Emerich Spitzer a Augustín Danielis pre bratislavského podnikateľa a mäsiara Rudolfa Manderlu, ktorý sa inšpiroval jatkami v Chicagu. Je prvou obývateľnou výškovou budovou na Slovensku, je pomenovaná po Rudolfovi Manderlovi. Dosahuje výšku 45 metrov.

Návrhy[upraviť | upraviť zdroj]

Architekti váhali, do akej miery majú ostať verní tradícii a ako využiť princípy modernej architektúry. Spracovali niekoľko variantných riešení, od tradičnejších k modernejším. Na prvých návrhoch z júna 1933 bol výškový dom poňatý ako kompaktná hmota konzolovito vysunutá nad chodník, bez podporných stĺpov. Na fasáde s horizontálnymi oknami bol použitý keramický obklad. Atika bola prerušovaná výrezmi tvaru V.

V ďalšom návrhu konzolovité vysunutie bolo nahradené podporou šiestich stĺpov a atika výraznou líniou horizontálneho zábradlia strešnej terasy. Tehlová štruktúra a okná zoskupené do pásov umocňovali expresívny ráz výškovej budovy.

Nakoniec realizovala stavebná firma Alexandra Feiglera a miestna pobočka viedenskej stavebnej spoločnosti Pittel & Brausewetter návrh, ktorý charakterizuje zdržanlivá puristická striedmosť. Postavili vežiak, ktorý mal na svoju dobu neuveriteľných jedenásť poschodí, vyzývavo stojaci na štvoroch pevných stĺpoch.

Dispozičné riešenie[upraviť | upraviť zdroj]

Pre prízemie domu je charakteristické moderné podlubie a zakrivená pasáž so vstupmi do menších prevádzok a mäsiarstva, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou budovy dodnes. Vzdušnosť a odľahčenosť parteru dosiahli architekti navrhnutím veľkých okenných otvorov. Na prvom poschodí boli kancelárie a kaviareň Grand, ktorá bola centrom bratislavskej bohémy. V horných podlažiach je 64 dvoj- a trojizbových bytov. Vybavenosť domu je na vysokej technickej úrovni.

Konštrukčné riešenie[upraviť | upraviť zdroj]

Konštrukciu tvorí železobetónový skelet, po piate poschodie osemosový, vyššie štvorosový. Hladkú omietku fasády dopĺňajú lizény prechádzajúce od oporných stĺpov v parteri cez celý objekt až nad úroveň strechy, kde vytvárajú rámy, ktoré nahradili horizontálne zábradlie strešnej terasy. Tak vznikla strešná nadstavba, na ktorú bol umiestnený stožiar a nadpis R. Manderla. Fasádu dotvárajú jednoduché trojdielne okná, na ktoré autor použil „termolux“. Konštrukcia výkladov je z antikoru a soklový múrik zo švédskeho granitu.

Urbanistický koncept[upraviť | upraviť zdroj]

Aj napriek svojej striedmosti vzbudil tento „mrakodrap predsunutý nad ulicu námestia“[1](ako dom nazval básnik Štefan Žáry) v čase svojho vzniku búrlivé reakcie a pozornosť občanov, mestských úradníkov a intelektuálov, keďže vysunutá vysoká hmota zasahuje do priestoru najfrekventovanejšej križovatky námestia. Mestské zastupiteľstvo aj proti uzneseniu regulačnej komisie stavebníkovi povolilo prekročiť stavebnú čiaru, čo spôsobilo, že budova nepriaznivo zasiahla do možností urbanistického riešenia exponovaného miesta v centre Bratislavy. Kým jedni vyjadrovali odpor voči špekulačnému zneužívaniu parcely a drzému podnikateľskému zámeru, druhí jasali nad veľkomestským vzhľadom domu.

Obchodný a obytný dom Manderla s výškou 45 m[2] bol v čase svojho vzniku najvyšší v Československej republike. Táto prvá výšková budovu v Bratislave aj na Slovensku je niekedy nesprávne označovaná za prvý mrakodrap na Slovensku.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Salner, P.: Taká bola Bratislava. Bratislava, Veda 1991. 199 s., tu s. 113.
  2. http://www.tvojepeniaze.sk/tower-115-verzus-burj-dubai-09l-/sk_phypo.asp?c=A070317_183659_sk_phypo_p01

Použitá literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dulla, M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok. Bratislava: Perfect, 2007. s. 43.
  • Dulla, M. a kolektív: Majstri architektúry. Bratislava: Perfekt, 2005. s. 60 – 61.
  • Dulla, M. – Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava: Slovart, 2002. s. 84, 172, 379 – 380.
  • Foltyn, L.: Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918 – 1939. Bratislava: SAS, 1993. s. 153, 194.
  • Kusý, M.: Architektúra na Slovensku 1918 – 1945. Bratislava: Pallas, 1971.
  • Moravčíková, H.: Tradície a novátorstvo v architektonickom diele Christiana Ludwiga. Architektúra & Urbanizmus 31, 1997, č.4, s. 197 – 198.
  • Šlachta, Š. – Dorotjaková, I.: Sprievodca po architektúre Bratislavy 1918 – 1950. Bratislava: Meritum, 1996. s. 6.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]