Mangrovník (typ stromu)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mangrovníky v národnom parku West Bali, Indonézia

Mangrovník je voľné označenie 54 druhov rôznych stromov zo 16 čeľadí, ktoré sú súčasťou ekosystémov nazývaných mangrovy. Najznámejšie rody, do ktorých tieto stromy patria, sú mangrovník (Laguncularia), koreňovec (Rhizophora), Avicennia, Sonneratia a Bruguiera.

Pomenovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Mangrovník je po španielsky mangle a po anglicky i francúzsky mangrove. V jazyku guaraní, ktorým hovorí pôvodné obyvateľstvo juhoamerických krajín, toto slovo znamená pokrútený strom. Niektoré druhy mangrovníkov sa vyznačujú výnimočne spletitým a pokrúteným koreňovým systémom.

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Mangrovníky patria medzi najväčšie stromy sveta.

Nad spleťou koreňov asi meter nad vodou začína samotný kmeň, ktorý sa týči do výšky až štyridsiatich metrov. Stromy patria k najstarším rastlinám našej planéty a k životu potrebujú sladkú i slanú vodu, a preto rastú práve na miestach, kde rieky ústia do mora. Biológov a ekológov odjakživa fascinuje nevídaná schopnosť mangrovníkov prispôsobovať sa slanému prostrediu s nedostatkom kyslíka.

Sú to obojživelné stromy: rastú priamo z vody - z periodických vôd či z močaristého bahna a spleť úzkych koreňov vystupuje až nad hladinu. Ich korene sú veľmi odolné voči vlhkosti. Majú i veľa dýchacích koreňov, ktorými si zabezpečujú kyslík, na ktorý je bahnitá pôda veľmi chudobná. U niektorých mangrovníkov sa udávajú obrovské obvody, pretože mangrovník počas svojho života sa i pohybuje: zo súše k moru. Postupne zapúšťa z ohnutých vetiev korene a vyháňa druhotné kmene. A tak jeden jediný strom môže mať obrovskú plochu, a sám vytvárať i celý les. Les stojaci v močiaroch slanej vody. Alebo jeden mangrovníkový les môže tvoriť i viac ako 100 močiarov a môže v ňom rásť niekoľko desiatok vodných rastlín prispôsobených k životu v tomto slanom ekosystéme.

Mangrovníkové lesy ponorené v slanej vode slúžia ako útočisko množstvu jedinečných živočíchov.

Druhovo bohaté sú mangrovy v indomalajzijských, ale i v juhoamerických končinách. Pri odlive sú vynorené nad vodou, pri prílive bývajú až po koruny zaliate vodou.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Klíčiace semená Rhizophora mangle. (Ostrov Vieques)

K trikom mangrovníka ako prežiť patrí aj ich rýchle a bezpečné rozmnožovanie. Prevísajúce semená klíčia už na strome. Len čo spadnú do vody, zapichnú sa do bahnitého dna, kde pokračujú vo vývoji.

Ohrozenie mangrovov[upraviť | upraviť zdroj]

Kedysi mangrovy pokrývali až tri štvrtiny morského pobrežia v tropických a subtropických oblastiach. Dnes ostala sotva polovica a ďalšia polovica z ostávajúcich je ohrozená. Táto prírodná bariéra je však jedným z najproduktívnejších ekologických spoločenstiev na svete podobne ako tropické pralesy. Podľa dát z roku 2010 existuje 137 760 km² mangrovníkového porastu.[1]

Ekologické súvislosti[upraviť | upraviť zdroj]

Dôvodov, prečo by sme tieto lesy mali chrániť, je množstvo, napr.:

  • tvoria prirodzenú ochranu pred búrkami a hurikánmi
  • slúžia ako chovné stanice pre morské živočíchy, ktoré domáce obyvateľstvo loví - ryby, mäkkýše a kôrovce
  • filtrovaním látok škodlivých pre životné prostredie zabraňujú prenikaniu odpadov a sedimentov do iných biotopov, napr. do koralových útesov
  • sú dôležitým článkom potravinového reťazca
  • cunami: štúdia zistila, že keby na mnohých miestach neboli zničené porasty mangrovníka, (a tiež, keby druhotne, i vďaka ich úbytku, nezmizli korálové útesy), vysoké vlny by sa pri náraze rozbili a mali by omnoho menej zhubný dopad na ľudské životy.[2] Mangrovník je pobrežná rastlina unikátna v tom, že dokáže rásť v slanej vode. Preťahuje korene pozdĺž brehu a spevňuje pôdu ako cement. A keď príde vlna, chráni pred jej ničivým pôsobením pobrežie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. New Satellite Data Reveals True Decline of World's Mangrove Forests [online]. ScienceDaily, 19.8.2010, [cit. 2013-03-01]. Dostupné online. (anglicky)
  2. Mangroves Shielded Communities Against Tsunami [online]. ScienceDaily, 28.10.2005, [cit. 2013-03-01]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]