Manicheizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Manicheizmus bolo učenie iránskeho proroka Máního, ktorý spojil radikálny dualizmus zoroastrizmu s kresťansko-gnostickou ideou spasenia, tu chápanou ako „vykúpenie z telesnosti“.

Učenie sa rozširovalo na východ aj na západ (u Augustína) a niekoľko storočí konkurovalo kresťanstvu. V stredoveku sa ako Menicheizmus označovalo viacero nových učení napr. sekta katarov-albigéncov. Tieto názorové smery však nemuseli mať nutne nič spoločné s prvotným Máního učením. Napríklad v exkomunikačnej bulle východného patriarchu Michala z roku 1054 sa okrem iného vierouka patriarchu obviňuje z učenia manichejcov, teda z používania ľubovoľného prekvaseného chleba pri premieňaní na telo Kristovo.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.