Manicheizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Manicheizmus bolo učenie iránskeho proroka Máního, ktorý spojil radikálny dualizmus zoroastrizmu s kresťansko-gnostickou ideou spasenia, tu chápanou ako „vykúpenie z telesnosti“.

Učenie sa rozširovalo na východ aj na západ (u Augustína) a niekoľko storočí konkurovalo kresťanstvu. V stredoveku sa ako manicheizmus označovalo viacero nových učení,napr. sekta katarov-albigéncov. Tieto názorové smery však nemuseli mať nutne nič spoločné s prvotným Máního učením. Napríklad v exkomunikačnej bule[1] pri tzv. veľkej schizme v roku 1054 sa okrem iného konštantínopolský patriarcha Michal obviňuje z používania kvaseného chleba pri premieňaní na telo Kristovo, čo sa označuje za učenie manichejcov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Exkomunikačná bula z r. 1054 (latinský originál a paralelný slovenský text)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.