Marcové zákony

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Marcové zákony alebo marcové konštitučné zákony (maď. Áprilisi törvények – Aprílové zákony) bolo 31 zákonov, ktoré prijal uhorský snem v Bratislave 15. marca 1848 na začiatku revolúcie v roku 1848, a ktoré vstúpili do platnosti 11. apríla 1848 podpisom cisára v bratislavskom Primaciálnom paláci. Zákony ukončili metternichovský absolutizmus.

Hlavné body spomenuté v týchto zákonoch boli:

  • zrušenie poddanstva (len pre urbariálnych roľníkov) – odstránenie roboty, cirkevného desiatku, zemepanského deviatku a iných poddanských povinností
  • zavedenie všeobecného zdanenia
  • zrušenie nescudziteľnosti pôdy
  • zrušenie miestodržiteľskej rady a uhorskej Dvorskej kancelárie
  • obmedzenie právomocí (rakúskeho a uhorského) kráľa a vlády vo Viedni; praktické zredukovanie rakúskej monarchie na personálnu úniu Rakúska a Uhorska (viedenské orgány mohli spolurozhodovať len vo veciach vojenstva, financií a zahraničných vecí)
  • ustanovenie prvej samostatnej (od Viedne nezávislej) uhorskej vlády
  • zaručenie základných ľudských a občianskych práv
  • povolenie tvorby ozbrojených národných gárd
  • majetkový a vzdelanostný cenzus na voľby (celkovo mohlo voliť 6 % obyvateľstva)
  • vyhlásenie maďarčiny za úradný jazyk

Zákony nezaručovali práva žiadnym iným uhorským národom okrem maďarského, hoci Nemaďari v tom čase tvorili okolo 60% obyvateľstva. V marxistickom ponímaní ukončili v Uhorsku feudalizmus a začali obdobie kapitalizmu.

Predohra[upraviť | upraviť zdroj]

Už od novembra roku 1847 prebiehal v Bratislave uhorský snem. Hlavnou požiadavkou bolo zrušenie poddanstva. Väčšina šľachty neprejavovala záujem o radikálnejšie reformy.

13. marca 1848 vypukla revolúcia vo Viedni. (11. marca boli sformulované požiadavky českých národovcov.) Cisár Ferdinand V. zo strachu okamžite odvolal knieža Metternicha (pozri Metternichov absolutizmus) z funkcie a prisľúbil ústavu. Správy o revolúcii vo Viedni a radikalizácii v Pešti vyústili do prijatia tzv. marcových zákonov. Ich navrhovateľom bol Ľudovít Košút.

Následky[upraviť | upraviť zdroj]

So zákonmi bola nespokojná tak Viedeň, ako aj nemaďarské národnosti, ako aj osoby, na ktoré sa zrušenie poddanstva či nové volebné právo nevzťahovalo. Dôsledkom bola:

  • občianska vojna (vzbury) na viacerých miestach v Uhorsku – začala sa bezprostredne po 15.3.
  • vojna Maďarov proti Rakúšanom (Viedni) – začala sa v zime 1848, trvala do 1849
  • vojny Maďarov proti väčšine Nemaďarov v Uhorsku, konkrétne proti Chorvátom, Srbom, Slovákom, Rusínom, Rumunom a rumunským Nemcom (1848 – 1849), pozri napr. slovenské povstanie