Marcus Furius Bibaculus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Marcus Furius Bibaculus bol rímsky neóterický básnik, jeden z členov krúžku združeného okolo Publia Valeria Catona.

Bibaculus sa narodil zhruba o desať rokov neskôr ako Cato v Cremone a podobne ako on sa dožil vysokého veku. V svojich básňach ho spomína Catullus (v jednej z nich má Bibaculus aférku s Catullovým „miláčikom“ Juventiom). Tacitus sa zmieňuje o tom, že Bibaculus, podobne ako Catullus, písal útočné básne proti Caesarovi, zdá sa však, že tiež napísal oslavnú epickú skladbu Pragmatia belli Gallici (Anály galskej vojny) o Caesorovom ťaženi v Galii. Tacitus spolu s Quintilianom úvádzajú, že Bibaculus bol autorom niekoľkých epigramov namierených proti Augustovi.

K ďalším dielam pripisovaným Bibaculovi patrila báseň Aethiopis čerpajúca námet z trójskeho cyklu, o ktorej sa Horatius vyjadroval veľmi posmešne, a prozaické dielko Lucubrationes (Prebdené noci). Zostavá nejasné, či ten istý Bibaculus bol autorom tak odlišných diel ako avantgardných epigramov a prózy aj epických skladieb. Preto sa uvažuje aj o tom, že v tej iste dobe pôsobili v Ríme dvaja Bibaculovia, jeden epik a jeden neóterik.

Z Bibaculovho diela sa nám zachovalo len niekoľko epigramov, z ktorých dva boli venované Valeriovi Catonovi.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. Vyd. 1. Praha : KLP, 2003. 790 s. ISBN 80-85917-87-4.