Marcus Verrius Flaccus
| Marcus Verrius Flaccus | |
| starorímsky gramatik | |
 | |
| Narodenie | 55 pred Kr. |
|---|---|
| Úmrtie | 22 |
| Odkazy | |
| Commons |  Marcus Verrius Flaccus |
Marcus Verrius Flaccus (* 55 pred Kr. – † 22) bol starorímsky gramatik pôsobiaci za vlády cisárov Augusta a Tiberia.
Verrius Flaccus bol pôvodom prepustenec. Ako jeho pán bol určený istý Verrius Flaccus, právny odborník, prípadne Veranius Flaccus, autor pojednaní o veštectve. Pre jeho učenosť vybral cisár Augustus Flacca za učiteľa svojich vnukov Lucia a Gaia. Zomrel vo vysokom veku počas vlády cisára Tiberia]. Na jeho počesť bola v jeho domácom meste Praeneste vztýčená socha. V tomto istom meste navyše bola vystavená mramorová doska s vytesanými veršami z jeho najvýznamnejšieho diela Fasti.
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
Verrius Flaccus bol pokračovateľom odkazu veľkého encyklopedistu Marca Terentia Varrona a podľa jeho vzoru sa venoval rôznorodým námetom, ktoré literárne spracoval. Varrona často sám používal ako svoj prameň alebo sa inšpiroval jeho metodikou.
Fasti[upraviť | upraviť zdroj]
Najrozsiahlejšie dielo Fasti (Kalendár), tiež Fasti Praenestini (Kalendár z Praeneste) podľa mesta, kde bola básnická skladba verejne vytesaná do mramoru, pojednávali o sviatkoch rímskeho kalendára. Tematicky táto skladba súvisí so záujmom rímskych učencov o starožitnosti vlastného národa a hľadanie jeho starobylého pôvodu. Z tejto Flaccovej práce čerpal pre dielo rovnakého názvu v hojnej miere básnik Ovídius.
Hoci z písanej verzie tohoto Flaccovho diela sa nič do dnešnej doby nedochovalo, v Praeneste (dnes Palestrina) boli už roku 1771 objavené zlomky z pôvodnej mramorovej tabule, ktoré boli v neskoršej dobe rozšírené o ďalšie nálezy a pomohli filológom aspoň čiastočne urobiť si obraz o Verriovej tvorbe. Podľa nálezov sa zdá, že Fasti končia okolo roku 22 po Kr., čo by mohlo súvisieť so smrťou ich autora.
De verborum significatu[upraviť | upraviť zdroj]
De Verborum Significatu (O význame slov) pojednáva o starých, vo Flaccovej dobe už archaických slovách, objasňuje ich pôvod a význam a uvádza v tejto súvislosti citáty z diel starých básnikov. I tento text sa stratil, ale počas 2. alebo 3. storočia bol z neho urobený gramatikom Sextom Pompeiom Festom zaujímavý výťah, z ktorého zlomky stále existujú. Práca Pompeia Festa je o to prekvapivejšia, že sa neobmedzuje iba na zhrnutie Flaccovho diela, ale sám k nemu pridáva vlastné postrehy a poznatky, ďalšie pramene a so starším gramatikom o jeho záveroch polemizuje.
Z výťahu Pompeia Festa vznikol neskôr stručnejší výťah Paula Diacona, ktorý sa dochoval v úplnosti. Hoci ide iba o zlomkové dielo oproti originálu, stále udivuje svojou bohatosťou a rozsahom.
Stratené diela[upraviť | upraviť zdroj]
- De Orthographia: De Obscuris Catonis (O nejasnostiach v Catonovom diele)
- Saturnus, zaoberá sa niektorými rímskymi obradmi
- Rerum memoria dignarum libri (Knihy pamätihodností), encyklopedické dielo použité ako zdroj Plíniom Starším
- Rerum Etruscarum libri (Knihy o dejinách Etruskov)
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. Vyd. 1. Praha : KLP, 2003. 790 s. ISBN 80-85917-87-4.