Marcus Verrius Flaccus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Marcus Verrius Flaccus (55 pred Kr. – 22 po Kr.) bol rímsky gramatik pôsobiaci za vlády cisárov Augusta a Tiberia.

Verrius Flaccus bol pôvodom prepustenec. Ako jeho pán bol určený istý Verrius Flaccus, právny odborník, prípadne Veranius Flaccus, autor pojednaní o veštectve. Pre jeho učenosť vybral cisár Augustus Flacca za učiteľa svojich vnukov Lucia a Gaia. Zomrel vo vysokom veku počas vlády cisára Tiberia. Na jeho počesť bola v jeho domácom meste Praeneste vztýčená socha. V tomto istom meste navyše bola vystavená mramorová doska s vytesanými veršami z jeho najvýznamnejšieho diela Fasti.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Verrius Flaccus bol pokračovateľom odkazu veľkého encyklopedistu Marca Terentia Varrona a podľa jeho vzoru sa venoval rôznorodým námetom, ktoré literárne spracoval. Varrona často sám používal ako svoj prameň alebo sa inšpiroval jeho metodikou.

Fasti[upraviť | upraviť zdroj]

Najrozsiahlejšie dielo Fasti (Kalendár), tiež Fasti Praenestini (Kalendár z Praeneste) podľa mesta, kde bola básnická skladba verejne vytesaná do mramoru, pojednávali o sviatkoch rímskeho kalendára. Tematicky táto skladba súvisí so záujmom rímskych učencov o starožitnosti vlastného národa a hľadanie jeho starobylého pôvodu. Z tejto Flaccovej práce čerpal pre dielo rovnakého názvu v hojnej miere básnik Ovídius.

Hoci z písanej verzie tohoto Flaccovho diela sa nič do dnešnej doby nedochovalo, v Praeneste (dnes Palestrina) boli už roku 1771 objavené zlomky z pôvodnej mramorovej tabule, ktoré boli v neskoršej dobe rozšírené o ďalšie nálezy a pomohli filológom aspoň čiastočne urobiť si obraz o Verriovej tvorbe. Podľa nálezov sa zdá, že Fasti končia okolo roku 22 po Kr., čo by mohlo súvisieť so smrťou ich autora.

De verborum significatu[upraviť | upraviť zdroj]

De Verborum Significatu (O význame slov) pojednáva o starých, vo Flaccovej dobe už archaických slovách, objasňuje ich pôvod a význam a uvádza v tejto súvislosti citáty z diel starých básnikov. I tento text sa stratil, ale počas 2. alebo 3. storočia po Kr. bol z neho urobený gramatikom Sextom Pompeiom Festom zaujímavý výťah, z ktorého zlomky stále existujú. Práca Pompeia Festa je o to prekvapivejšia, že sa neobmedzuje iba na zhrnutie Flaccovho diela, ale sám k nemu pridáva vlastné postrehy a poznatky, ďalšie pramene a so starším gramatikom o jeho záveroch polemizuje.

Z výťahu Pompeia Festa vznikol neskôr stručnejší výťah Paula Diacona, ktorý sa dochoval v úplnosti. Hoci ide iba o zlomkové dielo oproti originálu, stále udivuje svojou bohatosťou a rozsahom.

Stratené diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • De Orthographia: De Obscuris Catonis (O nejasnostiach v Catonovom diele)
  • Saturnus, zaoberá sa niektorými rímskymi obradmi
  • Rerum memoria dignarum libri (Knihy pamätihodností), encyklopedické dielo použité ako zdroj Plíniom Starším
  • Rerum Etruscarum libri (Knihy o dejinách Etruskov)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Conte, G.B. Dějiny římske literatury. Praha: KLP, 2003.