Marek Brezovský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Marek Brezovský
Marek Brezovský v roku 1991
Marek Brezovský v roku 1991
Základné informácie
Popis umelca slovenský hudobný skladateľ, spevák, klavirista a textár
Narodenie 15. apríl 1974
Bratislava, Československo Česko-Slovensko
Úmrtie 22. jún 1994 (20 rokov)
Bratislava, Slovensko Slovensko
Pôsobenie Súbor súčasnej hudby
Art M Trio
Kamaráti
Avanavany
New Romantic Band
Žáner progresívny rock, artrock, punkrock, klasická hudba, scénická hudba, novoromantizmus
Hrá na nástroje klavír, klávesové nástroje
Roky pôsobenia 19891994
Vydavateľstvá Monitor, Art Music, Slovenský rozhlas, Viva Musica! Agency, Hudobný fond, Sound Studio Excellent
Súvisiace
články
Ali Brezovský, Vlasta Brezovská, Mirka Brezovská, Oskar Rózsa

Marek Brezovský (* 15. apríl 1974, Bratislava – † 22. jún 1994, Bratislava) bol slovenský hudobný skladateľ, spevák, klavirista a textár. Patril medzi najpozoruhodnejšie talenty na domácej hudobnej scéne 80. a 90. rokov. Zomrel ako dvadsaťročný na predávkovanie heroínom z vlastnej vôle.[1] Jeho otcom je hudobný skladateľ Ali Brezovský, matkou textárka Vlasta Brezovská, sestrou speváčka a prekladateľka Mirka Brezovská.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Marek Brezovský začal v piatich rokoch študovať hru na klavír u Viery Kardošovej na Ľudovej škole umenia v Bratislave. V rokoch 19881992 bol poslucháčom Konzervatória v Bratislave, kde študoval kompozíciu u Stanislava Hochela, neskôr u Petra Martinčeka. Od roku 1993 študoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde pokračoval v štúdiu kompozície u Vladimíra Bokesa.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Hudba bola Brezovského najdôležitejším životným cieľom. Už počas štúdia na bratislavskom Konzervatóriu založil Súbor súčasnej hudby, v ktorom pôsobil ako klavirista a komponoval preň klasické hudobné diela (Miniatúra pre sláčikový orchester a iné). Založil tiež progresívnu skupinu Art M Trio, ktorej pôvodná zostava bola: Marek Brezovský (klávesové nástroje, spev), Marek Minárik (basová gitara) a Michal Kresťanko (bicie nástroje). V tomto období vznikli mnohé piesne a diela, ktoré sú sčasti zachytené na albumoch Hrana (1999) a Komorná hudba (2004). Ďalšou hudobnou formáciou, v ktorej pôsobil, bola bigbítovo-punková skupina Avanavany.

V roku 2000 vznikla z archívnych materiálov scénická hudba k divadelnej inscenácii Antona Pavloviča Čechova Čajka a mnoho ďalších, ktoré boli odvysielané v rozhlase i v televízii, a kde klavírny part hral vždy Brezovský sám. Jedným z jeho najbližších spolupracovníkov a priateľov bol Oskar Rózsa, ktorý mu produkoval posmrtne vydaný album Hrana, obsahujúci výber z artrockovej tvorby.

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

LP[upraviť | upraviť zdroj]

Štúdiové:

Koncertné:

Iné skladby[upraviť | upraviť zdroj]

  • „Robertko“, rozliční interpreti: LP Rebelie III: Neopunk (1992) – so skupinou Avanavany
  • „Chcem zmiznúť z tohto mesta“, rozliční interpreti: LP Rebelie III: Neopunk (1992) – so skupinou Avanavany
  • „Privyká“, rozliční interpreti: LP Rebelie III: Neopunk (1992) – so skupinou Avanavany
  • „Avanavany“, rozliční interpreti: LP Rebelie III: Neopunk (1992) – so skupinou Avanavany

Spolupráca[upraviť | upraviť zdroj]

  • „Ráno (1. 2. 91)“, Slobodná Európa: LP Pakáreň (1991)
  • „The End“, Slobodná Európa: LP Pakáreň (1991)
  • „Unavený a zničený“, Slobodná Európa: LP Unavení a zničení (1994)
  • „Deti a heroín“, Slobodná Európa: LP Unavení a zničení (1994)

Pozostalosť[upraviť | upraviť zdroj]

V pozostalosti Mareka Brezovského, ktorú spravujú jeho rodičia, sa nachádza ešte 6 CD, na ktorých je zachytená jeho artrocková tvorba pre amatérsku skupinu, s ktorou skúšal krátko pred smrťou nový koncertný repertoár. Súčasne pozostalosť obsahuje ďalších 9 CD, na ktorých sú zachytené Marekove hudobné nápady a improvizácie tak, ako si ich zaznamenával na magnetofónovú pásku.

Okrem skladieb na albumoch a scénických projektoch je známych niekoľko ďalších názvov jeho kompozícií: „Anjel“, „Biele pierko“, „Dievča z Nitry“, „Klávesový rock“, „Let“, „Loď do neznáma“, „Matka“, „Muzikál“, „Nemám ťa rád“, „Od piesne k piesni“, „Piesenka“, „Prišiel môj deň“, „Romanca pre teba“, „Romanca pre violu“, „Sama“, „Zikkurat“.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Sme.sk: Oskar Rózsa odrazil hranu, ktorá zazvonila Marekovi Brezovskému, 15. 5. 1999, príloha Kultúra, s. 10
  2. Zoznam.sk: Oskar Rózsa: Na vystúpenie s Hranou som hľadal odvahu celé roky

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]