Marek Križin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Marek Križin
ostrihomský kanonik
Marek Križin
Biografické údaje
Narodenie 1589
Križevci (dnešné Chorvátsko)
Úmrtie 7. september 1619 (30 rokov)
Košice
Svätenia
Cirkev rímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka 1615
Svätec
Blahorečenie 15. január 1905
sv. Pius X.
Kanonizácia 2. júl 1995
Košice
sv. Ján Pavol II.
Dátum sviatku 7. september
Odkazy
Spolupracuj na Commons Marek Križin
Portal.svg Biografický portál

Svätý Marek Križin (chorv. Marko Križevčanin, maď. Kőrösi Márk, lat. Marcus Crisinus) (* 1589, Križevci – † 7. september 1619, Košice) bol rímskokatolícky kňaz, ostrihomský kanonik. Je jedným z troch košických mučeníkov, spolu s Melicharom Grodeckim a Štefanom Pongrácom.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine dôstojníka v chorvátskom meste Križevci (severovýchodne od Záhrebu) okolo roku 1589.

Marek bol bystré dieťa, preto sa mu rodičia snažili poskytnúť, čo najlepšie vzdelanie. V roku 1600 poslali syna do Viedne na jezuitské gymnázium. Stredoškolské štúdium ukončil v roku 1607. Rodičia chceli mať z neho dôstojníka. On si však vybral povolanie kňaza. V štúdiu pokračoval na jezuitskej univerzite v Štajerskom Hradci (Graz), kde študoval filozofiu. V roku 1610 získal titul magistra filozofie. Po odporúčaní rakúskeho provinciála jezuitov P. Juraja Rummera pokračoval od roku 1611 v štúdiu teológie v Ríme na Nemecko-uhorskom kolégiu (Collegium Germanicium-Hungaricium), ktoré založil v roku 1522 zakladateľ jezuitskej rehole Ignác z Loyoly. V septembri 1615 ho vysvätili za kňaza. Krátko nato zložil doktorské skúšky.

Po štúdiu teológie ho ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň v roku 1616 vymenoval za profesora kapitulnej školy v Trnave a neskôr za ostrihomského kanonika. O dva roky sa stal komárňanským archidiakonom a správcom bývalého benediktínskeho opátstva v Krásnej nad Hornádom. Popri spravovaní majetku vykonával aj duchovnú službu v opátstve, ale aj v neďalekých Košiciach. 4. apríla 1619 požiadal o uvoľnenie z funkcie správcu opátstva, keďže spravovanie majetku mu bolo cudzie. V júli 1619 odišiel s jezuitským misionárom Štefanom Pongrácom do Humenného, kde sa zúčastnil duchovných cvičení pod vedením jezuitského kazateľa P. Dobokaya.

V noci zo 6. na 7. septembra 1619 bol umučený spolu so Štefanom Pongrácom a Melicharom Grodeckim potom, čo sa odmietol vzdať katolíckej viery.

Jeho ostatky sa dostali v roku 1635 do Trnavy, kde boli do roku 1905 v uršulínskom kostole sv. Anny. Pri príležitosti blahorečenia bola časť jeho ostatkov poslaná do Ríma, lebka bola prenesená do ostrihomskej katedrály a časť bola prenesená do záhrebskej katedrály a do Križevca, jeho rodiska.

Cirkevný proces blahorečenia košických mučeníkov začal krátko po ich smrti, za blahoslavených ich však vyhlásil až 15. januára 1905 pápež Pius X. Za svätých boli vyhlásení pápežom Jánom Pavlom II. dňa 2. júla 1995 na košickom letisku.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

ONDRUŠ, Rajmund. Košickí mučeníci. Trnava : Dobrá kniha, 1994. ISBN 8071410519.