Margaréta, grófka zo Snowdonu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Margaréta, grófka zo Snowdonu
Margaréta, grófka zo Snowdonu
mladšia sestra anglickej kráľovnej Alžbety II.

Narodenie 21. august 1930
zámok Glamis, Škótsko
Úmrtie 9. február 2002 (71 rokov)
Londýn

Princezná Margaréta, grófka zo Snowdonu, narodená ako princezná Margaréta Rose z Yorku (* 21. august 1930, zámok Glamis, Škótsko - † 9. február 2002, Londýn), mladšia sestra anglickej kráľovnej Alžbety II.

Detstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Margaréta Rose sa narodila dňa 21. augusta 1930 na zámku Glamis v Škótsku princovi Albertovi, vojvodovi z Yorku a jeho manželke Alžbete. Matka ju pôvodne chcela nazvať "Ann Margaret", no starému otcovi kráľovi Jurajovi V. sa toto meno nepáčilo a premenoval ju na "Margaret Rose". Margaréta bola pokrstená v súkromnej kaplnke Buckinghamského paláca dňa 30. októbra 1930 arcibiskupom z Canterbury. Krstnými rodičmi boli princ Eduard z Walesu, princezná Ingrid Švédska, princezná Viktória, lady Rose Leveson-Gowerová a urodzený David Bowes-Lyon.

Margaréta strávila väčšinu detstva v Londýne. Keď mala 5 rokov, zomrel kráľ Juraj V. a na trón nastúpil kráľ Eduard VIII., jej strýko. Po jeho abdikácii v decembri 1936 sa stal kráľom jej otec Albert ako Juraj VI. a princezná sa tak stala druhá v poradí v nástupníctve na trón. Rodina sa presťahovala do Buckinghamského paláca.

Vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

Vzdelanie princezien Margaréty a Alžbety zabezpečovala škótska guvernantka Marion Crawfordová. Na vzdelávanie svojich dcér dohliadala ich matka, ktorá z nich chcela mať slušne vychované mladé dámy; trvala na ich vzdelávaní guvernantkou a nesúhlasila, aby chodili do školy. Na naliehanie kráľa Juraja V. im napokon návštevu školy povolila.

II. svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Po vypuknutí II. svetovej vojny až do Vianoc roku 1939 sa Margaréta so sestrou zdržiavali v Birkhalle, na zámku Balmoral. Vianoce strávili v Sandringhame a potom sa presťahovali na zámok Windsor, kde zostali až do konca vojny.

Povojnové roky[upraviť | upraviť zdroj]

Na konci vojny v roku 1945 sa kráľovská rodina objavila na balkóne Buckinghamského paláca spolu s ministerským predsedom Winstonom Churchillom. Dňa 1. februára 1947 sa so sestrou a rodičmi vydali na trojmesačnú cestu do Južnej Afriky. Pre Margarétu to bola prvá zahraničná návšteva.

Súkromný život[upraviť | upraviť zdroj]

Margaréta zbožňovala spoločnosť. Médiá ju často prichytili na báloch, oslavách a v nočných kluboch. Vzrástol i počet jej oficiálnych stretnutí a návštev v Taliansku, Švajčiarsku a Francúzsku. Stala sa patrónkou či prezidentkou viacerých charitatívnych organizácií.

Svoje 21. narodeniny oslávila v Balmorale. Nasledujúci mesiac, keď jej otec podstúpil lekársky zákrok kvôli rakovine pľúc, bola dosadená za jedného zo štátnych radcov na zastupovanie kráľa v jeho neprítomnosti. O šesť mesiacov však kráľ zomrel a na trón nastúpila jej sestra Alžbeta.

Manželstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Margaréta sa spolu s matkou po smrti otca presťahovala z Buckinghamského paláca do rezidencie v Clarence. Peter Townsend bol ustanovený za hlavného správcu matkinej domácnosti. V roku 1953 sa Townsend rozviedol so svojou prvou manželkou a požiadal Margaréta o ruku. Bol od nej o 16 rokov starší a mal 2 deti. Margaréta súhlasila a predniesla svoju žiadosť kráľovnej. Tak ako v prípade jej strýka, princa Eduarda v roku 1936, aj teraz anglikánska cirkev odmietla schváliť manželstvo s rozvedeným. Vládny kabinet sa postavil k danému problému rovnako. Churchil zariadil, aby Townsend odišiel pracovať do Bruselu.

Po viacerých milostných aférach sa napokon Margaréta vydala za fotografa Antonyho Armstronga-Jonesa vo Westminsterskej kaplnke dňa 6. mája 1960. Súhlasila s ponukou na sobáš po tom, čo sa dozvedela, že Peter Townsend má v úmysle oženiť sa s mladou Belgičankou Marie-Luce Jamagnovou. Bola to prvá kráľovská svadba vysielaná v televízii a pritiahla k obrazovkám cez 300 miliónov divákov po celom svete. Svadobnú cestu strávili novomanželia na kráľovskej jachte Britannia 6-týždňovou plavbou po Karibiku. Po svadbe sa presťahovali do Kensingtonského paláca. V roku 1961 bol Margarétainmu manželovi udelený titul gróf zo Snowdonu, keďže ona sama užívala titul Jej kráľovská výsosť, grófka zo Snowdonu.

Aféry[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1966 mala Margaréta mimomanželskú aféru s Anthony Bartonom, krstným otcom svojej dcéry. O rok neskôr sa stýkala s Robinom Douglas-Homom. Margaréta vyhlásila, že išlo len o platonický vzťah, no usvedčili ju ľúbostné listy intímneho charakteru adresované Dougles-Homovi. O 18 mesiacov neskôr Dougles-Home v depresii spáchal samovraždu. Margarétu podozrievali z viacerých ľúbostných afér, ktoré poškodzovali jej reputáciu.

V roku 1970 sa Margaréta a Antony vzájomne odcudzili. V septembri 1973 sa zoznámila s o 17 rokov mladším Roddym Llewellynom, ktorý ju navštevoval aj v jej letnom sídle. Vo februári 1976 boli spolu vyfotografovaní na titulke bulvárneho magazínu News of the World.

Dňa 11. júla 1978 boli manželia definitívne rozvedení. V decembri sa Antony oženil s Lucy Lindsay-Hoggovou.

V roku 1981 sa Llewelyn oženil s Tatianou Soskinovou. Margaréta sa priatelila s obidvomi.

Deti[upraviť | upraviť zdroj]

Margaréta mala s manželom dve deti:

Vnúčatá[upraviť | upraviť zdroj]

  • urodzený Charles Patrick Inigo Armstrong-Jones (*1. júl 1999, Londýn)
  • urodzená Margarita Elizabeth Rose Alleyne Armstrong-Jonesová (*14. máj 2002)
  • Samuel David Benedict Chatto (*28. júl 1996, Londýn)
  • Arthur Robert Nathaniel Chatto (*5. február 1999, Londýn)

Kráľovské povinnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Margaréta si začala plniť svoje kráľovské povinnosti už v skorom veku. V roku 1935 sa ako 5-ročná zúčastnila na oslave strieborného jubilea panovania starých rodičov a v roku 1937 na korunovácii svojich vlastných rodičov. Prvú zahraničnú kráľovskú cestu absolvovala v roku 1947 do Južnej Afriky. V roku 1962 navštívila Jamajku a v roku 1978 Tuvalu a Dominiku. V roku 1963 bola v Spojených štátoch, v roku 1969 a 1979 v Japonsku, v roku 1974 v Kanade, v roku 1975 v Austrálii, v roku 1980 na Filipínach, v roku 1981 vo Švajčiarsku a v roku 1987 v Číne.

Záujmy[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi princeznine najväčšie koníčky patrili charita, hudba a balet. Bola prezidentkou detskej charitatívnej organizácie Národného a škótskeho spolku na ochranu detí pred násilím v rodine(I CAN), spolku pre výchovu dievčat. Tiež bola prezidentkou a patrónkou viac ako 80 organizácií počnúc detskou charitou až po baletné združenia.

Bol jej udelený doktorát honoris causa z hudby na univerzitách v Londýne, Cambridgi a Keele.

V roku 1957 sa stala prvou prezidentkou Kráľovského baletu a taktiež prezidentkou nadácie the Sadler’s Wells.

Zdravotné problémy[upraviť | upraviť zdroj]

V posledných rokoch trápili Margarétu zdravotné problémy. Od 15. rokov bola silnou fajčiarkou. Dňa 5. januára 1985 podstúpila operáciu, pri ktorej prišla o časť ľavej strany pľúc. V roku 1991 prestala fajčiť, no začala nekontrolovateľne holdovať alkoholu. V januári a marci 2001 jej bola diagnostiková mŕtvica a ostala nehybná na ľavú časť tela. Margaréta sa objavila naposledy na verejnosti v roku 2001 pri príležitosti osláv 101. narodenín jej matky v auguste a 100. narodenín jej tety, princeznej Alice, vojvodkyne z Gloucesteru v decembri.

Smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Zomrela v nemocnici kráľa Eduarda VII. v Londýne dňa 9. februára 2002 vo veku 71 rokov po tom, čo utrpela ďalšiu mozgovú mŕtvicu. Pohreb sa konal 15. februára 2002, na 50. výročie pohrebu jej otca. Na jej vlastné prianie prebiehal v súkromí. Margaréta bola spopolnená a jej popol bol uložený do hrobky jej rodičov, kráľa Juraja VI. a kráľovnej matky Alžbety v kaplnke sv. Juraja na zámku Windsor o 2 mesiace neskôr.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]