Margaréta Terézia Habsburská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Margaréta Terézia Habsburská
Margaréta Terézia Habsburská

Narodenie 12. júl 1651
Madrid, Španielsko
Úmrtie 12. marec 1673 (21 rokov)
Viedeň, Rakúsko

Margaréta Terézia Habsburská (* 12. júl 1651, Madrid – † 12. marec 1673, Viedeň) bola španielska infantka, česká a uhorská kráľovná, rakúska arcivojvodkyňa, dcéra španielskeho kráľa Filipa IV. a jeho druhej manželky Márie Anny Habsburskej, prvá manželka rímskonemeckého cisára, českého a uhorského kráľa Leopolda I. Habsburského.

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Od útleho detstva bola Margaréte Terézii vštepovaná výchova v prísne religióznom duchu následkom čoho z nej vyrástla bigotná katolíčka prísne dodržiavajúca regule španielskej dvornej etikety.

Už v mladom veku bola zasnúbená so svojim strýkom Leopoldom. Týmto zväzkom si obe vetvy Habsburgovcov sľubovali obmedzenie čoraz viac silnejúceho vplyvu Francúzska na Pyrenejskom polostrove. Mocensky upadajúce Španielsko sa pokúšalo od polovice 17. storočia posilňovať vlastné postavenie sobášmi španielskych Habsburgovcov s Bourbonovcami. Ich výsledkom boli čoraz zložitejšie rodinné zväzky vážne ohrozujúce pozíciu Habsburgovcov v prípade vymretia španielskej vetvy.

Prvým zamýšľaným krokom k odvráteniu takejto situácie bol pôvodne plánovaný zväzok Leopolda I. s infantkou Máriou Teréziou, dcérou kráľa Filipa IV. a jeho prvej manželky Izabely Bourbonskej. Tá sa však v roku 1660 vydala za mladého francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV.

S myšlienkou oženiť Leopolda s princeznou Margarétou Teréziou prišla Leopoldova staršia sestra a súčasne druhá manželka Filipa IV. a Margarétina matka Mária Anna Habsburská. V roku 1659 ju Leopold ako osemročnú roztomilú blondínku prvý raz uvidel. So sobášom súhlasil a v roku 1663 bolo verejne oznámené zasnúbenie. V roku 1666 sa v Španielsku konal na diaľku sobáš.

Na viedenskom dvore[upraviť | upraviť zdroj]

V lete toho istého roku pätnásťročná princezná odišla do Rakúska, kde bola slávnostne uvítaná svojím budúcim manželom. Svadba sa konala 5. decembra 1666 vo Viedni. Veľkým problémom jej pobytu na viedenskom dvore bolo z jej strany veľmi dôsledné uplatňovanie dvorského ceremoniálu. Viedenský dvor s uvoľnenejšou morálkou Margarétino dodržiavanie prísnych katolíckych zásad, až s náboženským fanatizmom, neprijímal s nadšením. I jej manželovi, napriek jeho katolíckej výchove, prekážala manželkina bigotnosť. Napriek tomu sa jej snažil v mnohom vyhovieť. Na jej popud dal napr. v rokoch 1669 – 1670 vyhnať z Viedne Židov, ktorých prítomnosť bola pre Margarétu a jej španielsky sprievod neprijateľná.

Obaja manželia našli spoločnú záľubu v divadle a hudbe. Leopold bol vášnivý milovník opery a sám dokonca skladal hudobné diela. Obaja si obľúbili najmä taliansku operu, ktorá si od 17. storočia vydobyla na viedenskom dvore pevné miesto. Na jej žiadosť taliansky skladateľ Antonio Cesti napísal k Margitiným sedemnástim narodeninám v júli 1668 operu Zlaté jablko (Il pomo d´oro). Veľkolepé uvedenie diela je často považované za vyvrcholenie barokovej opery 17. storočia vo Viedni.

Potomkovia[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným cieľom ich manželstva však malo byť zaistenie následníka trónu. Mladučná Margaréta veľmi chcela dať manželovi vytúženého dediča. Jej slabý, takmer ešte detský organizmus však vyčerpanie spojené s tehotenstvami nevydržal. Počas šiestich rokov manželstva, v ktorom obaja napriek značnému vekovému rozdielu a Leopoldovmu nie príliš atraktívnemu vzhľadu prežili šťastný a harmonický vzťah, porodila štyri deti (dvoch synov a dve dcéry), prekonala dva potraty, no dospelosti sa dožila iba jediná dcéra.

Margaréta Terézia Habsburská zomrela vo veku nedožitých dvadsaťdva rokov. Po smrti bola pochovaná v kapucínskej krypte vo Viedni.

Margaréta Terézia v umení[upraviť | upraviť zdroj]

Margaréta je ako krásna blond princezná stvárnená španielskym maliarom Diegom Velásquezom na viacerých obrazoch. Zachytená je na nich v rôznych obdobiach svojho detstva vo veľkolepých barokových šatách, typických pre madridský dvor počas tzv. Zlatého španielskeho veku.

Je pravdepodobné, že keď francúzsky spisovateľ Maurice Ravel písal svoje dielo Pavána pre mŕtvu princeznú (Pavana pour une infante défunte) princeznou myslel Margarétu Habsburskú. Írsky spisovateľ Oscar Wilde sa nechal inšpirovať obrazom Las Meninas pri písaní svojho diela Princeznine narodeniny.

Galéria obrazov od D. Velázqueza[upraviť | upraviť zdroj]

Genealógia[upraviť | upraviť zdroj]

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol I.
 
 
 
 
 
 
 
Filip II.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Izabela Portugalská
 
 
 
 
 
 
 
Filip III.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Maximilián II. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
Anna Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Španielska
 
 
 
 
 
 
 
Filip IV.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand I. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
Karol II. Štajerský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Jagelovská
 
 
 
 
 
 
 
Margaréta Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Albrecht V.
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anna Bavorská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
Margaréta Terézia Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol II. Štajerský
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand II.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anna Bavorská
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand III.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Viliam V.
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anna Bavorská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Renáta Lotrinská
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anna Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Filip II.
 
 
 
 
 
 
 
Filip III.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anna Španielska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol II. Štajerský
 
 
 
 
 
 
 
Margaréta Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anna Bavorská
 
 
 
 
 
 

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • kol. autorov, Ženy a milenky českých králů, Akropolis, Praha, 1994