Margaréta z Antiochie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svätá
Margaréta z Antiochie
panna a mučenica
Svätá Margita od Giulia Romana
Svätá Margita od Giulia Romana
Biografické údaje
Narodenie290 ?
Antiochia (dnes Yalvaç, Turecko)
Úmrtie305 ?
Antiochia ?
Uctievanie
Atribútykríž alebo fakľa v ruke, drak (na reťazi) pri nohách
Patronáttehotných a rodiacich žien, mladých matiek, mladých dievčat, pastierov a farmárov
CirkevRímskokatolícka cirkev, Pravoslávna cirkev
Sviatok20. júl (Rímskokatolícka cirkev (ľubovoľná spomienka),
13. júl (Pravoslávna cirkev)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsMargaréta z Antiochie
(multimediálne súbory na commons)

Svätá Margaréta z Antiochie[1] (iné názvy: Margaréta Antiochijská[2], Margita Antiochijská[1] alebo vo východoeurópskych krajinách Marína z Antiochie/Antiochijská[2][3][1] či Pelagia[4]) bola podľa legendy panna umučená pre svoju kresťanskú vieru za vlády cisára Diokleciána. Svätá Margaréta býva zvyčajne znázorňovaná s drakom.[3] Je jednou zo Štrnástich svätých pomocníkov ako patrónka rodičiek. Pre údajné prisľúbenia veriacim na jej príhovor bol jej kult najviac rozšírený v stredoveku.

O jej existencii neexistujú spoľahlivé zdroje[4], preto je možné, že táto svätica nemusela existovať.[3][5] Navyše jej život má veľmi podobný vývoj ako u svätej Kataríny Alexandrijskej, preto bývajú niekedy zobrazované spolu.[3]

Legenda[upraviť | upraviť zdroj]

Svätá Margaréta s drakom pri nohách (maľba na dreve z 1497, Nemecko)

Meno tejto svätice sa prvýkrát objavuje na Západe v martyrológiu od Rabanusa Maurusa v 9. storočí.[5]

Margaréta bola podľa legendy dcérou pohanského kňaza Aedisia z Antiochie.[5] Niektoré zdroje udávajú jej narodenie do roku 290.[1] Pravdepodobne jej zomrela matka, keď mala päť rokov.[2] V náhradnej rodine ju pestúnka, ktorá bola kresťankou, vychovávala v tejto viere.[2] Keďže bola pekná, všimol si ju miestodržiteľ Olybrius, ktorý sa ju snažil zviesť.[2][5] Vyzýval ju, aby sa klaňala pohanským bohom.[1] Keďže neuspel, mučil ju a zvádzal mnohými neuveriteľnými spôsobmi.[4] Podľa tradovania sa jej rany zázračne hojili.[1] Mučenie pokračovalo, až kým ju za panovania cisára Diokleciána nepopravili.[5] Podľa legendy jej odťali hlavu na námestí.[3] Nespoľahlivé údaje hovoria o roku 305[2] alebo 282. Podľa legendy sa mnoho ľudí vďaka nej obrátilo na kresťanskú vieru.[5]

Jej život spísal vraj očitý svedok Theotimus.[3] Tradovaná legenda je však podľa viacerých autorov príliš prehnaná, pretože sa v mnohých verziách uvádza jej boj s drakom, ktorý sa pripravoval zhltnúť ju.[3][4][5] Margaréta však nad ním zvíťazila, keď mu ukázala znamenie kríža. Niektorí autori vykladajú draka ako jej vidiny, ktoré mala vo väzení.[1][2]

Historickosť Margaréty[upraviť | upraviť zdroj]

O existencii Margaréty Antiochijskej neexistujú spoľahlivé zdroje[4]. Viacerí historici sa domnievajú, že v skutočnosti ani neexistovala a jej príbeh bol vymyslený.[3][5] Túto tendenciu potvrdzuje aj vývoj v Rímskokatolíckej cirkvi, ktorá upúšťa od jej kultu.

Uctievanie[upraviť | upraviť zdroj]

Zobrazovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Margaréta z Antiochie je zobrazovaná s malým krížom, prípadne fakľou alebo palmou ako symbolom mučeníctva.[2] Na základe legendy je často pri jej nohách drak, ktorého drží na reťazi.[2] Zvlášť na starých obrazoch a ikonách býva zobrazovaná so sv. Katarínou Alexandrijskou a sv. Barborou.

Kult v stredoveku[upraviť | upraviť zdroj]

Breviár zo Salisbury uvádza, že Margaréta na sklonku života prisľúbila, že tí, čo napíšu alebo budú čítať príbeh jej života, dostanú v nebi nesmrteľnú korunu a tí, ktorí ju budú vzývať v hodine smrti, uniknú úkladom diabla.[5] V prísľuboch pamätala na tých, ktorí zapália na jej počesť sviece a dostane sa im potrebnej ochrany, ako aj na tehotné ženy, ktoré sa pri jej uctení vyhnú podobne, ako ich deti nebezpečenstvu spojenému s pôrodom.[5] Týmto si získala už v ranom stredoveku nesmiernu popularitu, aj keď pápež Geláz I. v roku 494 vyhlásil jej legendu za apokryfnú (nepravdivú, falošnú) a Margaréta nikdy vlastne nemala starobylý liturgický kult.[5] Jej meno sa prvýkrát objavuje v martyrológiu Rabana Maura v 9. storočí.[5]

Sv. Margaréta Antiochijská (miniatúra, okolo r. 1440)

Kult svätej Margaréty je veľmi starobylý a hlavne v stredoveku patrila k najpopulárnejším pannám mučeníčkam.[3][4] Najväčšiu slávu požívala počas obdobia križiackych výprav.[5] Stala sa aj oficiálnou patrónkou rodičiek v rámci uznávaných Štrnástich svätých pomocníkov,[2][5] ktorých úcta dosiahla vrchol v 15. storočí. Jana z Arku verila, že ju v jej misii povzbudzoval hlas Margaréty Antiochijskej.[2][5]

Kult v novoveku[upraviť | upraviť zdroj]

Aj keď jej meno vypadlo zo všeobecného liturgického kalendára v roku 1969,[4][5] Rímske martyrológium z 2004 ju uvádza v Rímskokatolíckej cirkvi na 20. júl ako ľubovoľnú spomienku.[6] Jej kult v rímskokatolíckej cirkvi je však potláčaný.[5] Vo východných kresťanských cirkvách sa pripomína 13. júla.[5]

Relikvie[upraviť | upraviť zdroj]

Jej údajné relikvie preniesli v roku 908 z Byzancie do kostola San Pietro della Valle neďaleko Bodamského jazera. Odtiaľ boli v roku 1145 presunuté do Montefalconskej katedrály a v roku 1213 z nich časť získali Benátky.[5]

Uctievanie na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Kaplnka sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch je najstaršou sakrálnou stavbou zasvätenou tejto svätici na Slovensku.
Kostol sv. Margity Antiochijskej v Plaveči.

Na Slovensku sa nachádza 23 kostolov, ktoré sú zasvätené tejto svätici. Najstarším je kostol v Kopčanoch, ktorý bol postavený zhruba v 9. až 10. storočí. Okrem neho sa tu vyskytujú aj ďalšie chrámy[7]:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d e f g STANKAYOVÁ, Anna. Margitu ani Apolinára krutosť nezmohla [online]. Katolícke noviny, 2021-07-20, [cit. 2023-07-10]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c d e f g h i j k Margaréta (Marína) z Antiochie, panna a mučenica : Životopisy svätých [online]. [Cit. 2023-07-10]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d e f g h i ATTWATER, Donald. The Avenel Dictionary of Saints. New York : Avenel Books, 1981. S. 377. (po anglicky)
  4. ↑ a b c d e f g WATKINS, Basil. The Book of Saints. Comprehensive Biographical Dictionary. 8. vyd. Londýn : Bloomsbury, 2016. ISBN 978-0-567-66414-3. S. 828. (po anglicky)
  5. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s FARMER, David Hugh. The Oxford Dictionnary of Saints. 5. vyd. New York : Oxford University Press, 2003. S. 1050. (po anglicky)
  6. ↑ Martyrologium Romanum. Vatikán : Administrationem Patrimonii Sedis Apostolicae, 2004. Dostupné online. S. 850. (po latinsky)
  7. ↑ Kostoly Slovenska [online]. www.kostolyslovenska.sk, [cit. 2023-07-10]. Treba zadať patrocínium Rímskokatolícky kostol sv. Margity Antiochijskej. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Margaréta_z_Antiochie&oldid=7731753“