Marguerite Yourcenarová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Marguerite Antoinette Jeanne Marie Ghislaine Cleenewerck de Crayencour
Bruxelles Parc d'Egmont 811.jpg
Marguerite Yourcenarová - pamätná tabuľa v Bruseli
Pseudonym Marguerite Yourcenar
Narodenie 8. jún 1903
Brusel, Belgicko
Úmrtie 17. december 1987 (84 rokov)
Mount Desert Island, USA
Zamestnanie spisovateľka, učiteľka
Národnosť americká, francúzska
Obdobie písania neoklasicizmus
Žánre román, poviedka, novela, dráma, poézia
Témy história, vzťahy
Literárne hnutie neoklasicizmus
Debutové práce Alexis alebo pojednanie o prehratom boji, novela
Významné práce Hadriánove pamäti
Významné ocenenia Rytier Čestnej légie, Femina, Cena Európsky spisovateľ

Marguerite Yourcenarová, celým menom Marguerite Antoinette Jeanne Marie Ghislaine Cleenewerck de Crayencour, (* 8. jún 1903, Brusel17. december 1987, Mount Desert Island, USA) bola v Belgicku narodená francúzska autorka románov, poetka, prekladateľka, esejistka a kritička. Bola prvou zvolenou ženou spisovateľkou do Francúzskej akadémie, (zvolili ju v roku 1980). Jej diela sú väčšinou v štýle neoklasicizmu a akademizmu.

Jej prvý román Alexis bol vydaný v roku 1929. V roku 1937 preložila román Virginie Woolfovej The Waves. V roku 1951 vydala vo francúzsku román Mémoires d'Hadrien, Hadriánove pamäti, ktorý s prestávkami písala desaťročia, od 1920 do 1951. Tento román bol prijatý s veľkým úspechom a dobrými kritickými ohlasmi.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa v Bruseli otcovi Michelovi a matke Fernande de Cartier de Marchienne, ktorá desať dní po pôrode skonala. Marguerite vychovávala matka jej otca a nekonformný otec, večný cestovateľ. Marguerite zmaturovala výborne z gréčtiny a latinčiny v Nice, bez toho aby navštevovala školu. Jej štúdium obstarávali výhradne súkromní učitelia. Svoju prvú poému napísala v r. 1921 a signovala ju Yourcenar, čo má byť anagram mena Crayencourt. Nasledujúcich osem rokov cestovala s otcom po Európe a zažívala prvé lásky. Po skone otca v roku 1929, ktorý stihol prečítať jej prvý román, viedla v Paríži bohémsky život. V tomto roku tiež vydala tento prvý román v klasickom štýle Andrého Gidea "Alexis ou Le traité du vain combat" (Alexis alebo pojednanie o prehratom boji). Je napísaný vo forme dlhého listu, v ktorom sa pisateľ-významný hudobník a homosexuál priznáva svojej manželke. Oznamuje jej svoje rozhodnutie opustiť ju v záujme pravdy. Časť deja sa odohráva aj v Bratislave.

Marguerite cestuje do Paríža, Athén, Bruselu, na grécke ostrovy a do Istanbulu. Napriek tomu, že má rada ženy, zamiluje sa do muža menom André Fraigneau, spisovateľa a editora vo vydavateľstve Grasset. Píše novely "Les nouvelles orientales","Feux" a román "Coup de grace".

V roku 1939 sa ocitá v nebezpečnej Európe bez finančných prostriedkov. Odchádza do USA hľadať svoju priateľku Grace Frick, s ktorou sa rozišla v roku 1937. Zostala s ňou žiť až do 1979. V roku 1950 sa usídlila na ostrove Mount Desert Island v Maine. Postavila si tam dom s názvom "Petite-Plaisance". V r. 1947 sa stala americkou občiankou. Vyučovala literatúru a dejepis do r. 1953.

Keď vydala r. 1951 svoj román "Hadriánove pamäti", dosiahla svetový úspech a potvrdenie statusu spisovateľky. V r. 1970 bola zvolená do Kráľovskej belgickej akadémie literatúry a jazyka, o desať rokov neskôr ju zvolili do Francúzskej akadémie ako prvú ženu v histórii akadémie. Udialo sa to so silnou podporou Jeana d´Ormessona, spisovateľa-člena akadémie.

Jej život prebiehal medzi písaním v izolácii v Mount Desert Island a cestovaním po svete s Jerrym Wilsonom, svojím posledným tajomníkom. Skonala 17.12.1987, je pochovaná v Maine. Okrem iných destinácií navštívila aj Slovensko, kam sa prišla inšpirovať so zámerom napísať román o sv. Alžbete Uhorskej /otec Andrej II./, nar. r. 1207 na Bratislavskom hrade. Pôvodne chcela spojiť do jednej knihy dve biografie, chcela pridať Alžbetu Bátoryovú avšak projekt neuskutočnila.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Od historických románov až po biografie, dielo M. Yourcenar možno pripísať na margo prežívania epochy, je to návrat k estetizmu a tradícii so želaním vyjadriť konečnosť literatúry: rozprávanie. Súc inšpirovaná orientálnou múdrosťou sa nikdy nevzdialila od humanizmu renesancie: "Skutočné miesto zrodu je tam, kde ťa zavedú inteligentné pohľady na seba samého: moje prvé domoviny boli knihy."(cit. Marguerite Yourcenar:Hadriánove pamäti)

Poézia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1921 : Le Jardin des chimères (poésie), Záhrada chimér, prvotina o Ikarovi, symbole absolútna
  • 1922 : Les Dieux ne sont pas morts (poésie), Bohovia neumreli, zbierka básní
  • 1936 : Feux (poèmes en prose), Ohne, básne v próze
  • 1956 : Les Charités d'Alcippe (Le Flûte enchantée, Liège, poésies)
  • 1964 : Hortense Flexner, suivi de poèmes choisis (poésie, essai, traduction)
  • 1958 : Présentation critique de Constantin Cavafy 1863-1933, suivie d'une traduction intégrale des ses Poèmes (poésie, traduction)
  • 1964 : Fleuve profond, sombre rivière (poésie, traduction de negro spirituals)Rieka hlboká, riečka tmavá, preklad černošských spirituálov
  • 1979 : La Couronne et la Lyre (anthologie de poèmes traduits du grec), Veniec a lýra, preklad zbierky poézie z gréčtiny s komentárom
  • 1984 : Blues et Gospels (poésie, traduction)
  • 1984 : Les Charités d'Alcippe, (poème), Charitky Alcippove
  • 1992 : Écrit dans un jardin (poème illustré par Pierre Albuisson), Napísané v záhrade, poéma

Romány, novely, poviedky[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1929 : Alexis ou le Traité du vain combat (novela),[1]
  • 1931 : La Nouvelle Eurydice (roman), Nová Eurydika, román, nadväzuje témou na Alexis.
  • 1934 : Denier du rêve (roman), Odriekanie sna, román o politickom atentáte
  • 1935 : La mort conduit l'attelage, Smrť riadi záprah, zbierka poviedok
  • 1938 : Nouvelles orientales, (nouvelles), Orientálne novely
  • 1939 : Le Coup de grâce (roman), Úder z milosti, román, téma-obdobie ruskej občianskej vojny
  • 1951 : Hadriánove pamäti (Mémoires d'Hadrien) (román),[2]
  • 1954 : Électre ou La chute des masques Elektra alebo pád masky
  • 1968 : L'Œuvre au noir,[3] Z obdobia neskorého stredoveku, hlavná postava Zenon je učencom, ktorý sa snaží presadiť proti inkvizícii.
  • 1985 : Le cheval à tête blanche (conte indien), Kôň na bielom čele
  • 1993 : Conte bleu (contes), Modrá rozprávka

Dramatická tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1963 : Le Mystère d'Alceste (théâtre)
  • 1971 : Théâtre I (Rendre à césar, la Petite Sirène et le Dialogue dans le marécage) (théâtre)
  • 1954 : Électre ou La chute des masques Elektra alebo pád masiek, divadelná hra

Eseje a príhovory[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1932 : Pindare, essai , Pindaros, esej o živote básnika Pindara
  • 1938 : Les Songes et les Sorts, Sny a osudy, poetické eseje
  • 1962 : Sous bénéfice d'inventaire (essai), S výhradou dodatočného preskúmania, zbierka esejí
  • 1962 : Ah, mon beau château (château de Chenonceau)Ah, môj krásny zámok
  • 1963 : Qui n'a pas son Minotaure ? Kto nemá svojho Minotaura?
  • 1971 : Réception de Madame Marguerite Yourcenar; Discours de M. Carlo Bronne et de Mme Marguerite Yourcenar (discours), Príjímací rozhovor pred voľbou do Belgickej akadémie
  • 1974 : Le Labyrinthe du monde. I, Souvenirs pieux, Zbožné spomienky
  • 1977 : Le Labyrinthe du monde. II, Archives du Nord, Labyrint sveta
  • 1980 : Mishima ou la Vision du vide, (Gallimard, essai), Mišima alebo vízia prázdnoty,esej
  • 1981 : Discours de réception de Madame Marguerite Yourcenar à l'Académie française et réponse de Monsieur Jean d'Ormesson (discours):Prijímací rozhovor pri zvolení Mme. Yorucenar do Francúzskej akadémie a odpoveď M. Jeana d´Ormessona
  • 1982 : Comme l'eau qui coule (Anna, soror…, Un homme obscur, Une belle matinée) Ako voda, ktorá tečie
  • 1982 : Œuvres romanesques (Pléiade)
  • 1983 : Le Temps, ce grand sculpteur, Čas, ten veľký sochár
  • 1988 : Le Labyrinthe du monde. III, Quoi ? L'éternité, Labyrint sveta.III, Čoho? Večnosti.
  • 1989 : En pèlegrin et en étranger (essai)Na púti a v cudzine, esej
  • 1991 : Le tour de la prison (essai, voyages), Veža väzenia
  • 1995 : Lettres à ses amis et quelques autres (correspondance), Listy priateľom a ostatné
  • 2004 : D'Hadrien à Zénon : correspondance, 1951-1956 , Od Hadriána k Zenónovi, listy
  • 2007 : Une volonté sans fléchissement : correspondance, 1957-1960, Vôľa bez uvažovania:Korešpondencia

Ceny a čestné tituly[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Alexis alebo Traktát o stratenom boji (slov. preklad) 1989, novela, ISBN 80-220-0115-5
  2. Hadriánove pamäti, román, ISBN 80-220-0115-5
  3. Počatie kameňa-slovenský preklad 1989, román, ISBN 80-220-0115-5

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámka[upraviť | upraviť zdroj]

Všetky fakty v článku pochádzajú z knihy uvedenej v oddieli "Referencie"-"Hadriánove pamäti a iné prózy. Biografické údaje pochádzajú z jej predhovoru a doslovu.

Predchodca
Roger Caillois
Kreslo 3
Francúzska akadémia

19801987
Nástupca
Jean-Denis Bredin