Marian Kotleba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O slovenskom basketbalistovi pozri Marian Kotleba (basketbalista).
Marian Kotleba
Marian Kotleba na mítingu ĽSNS v Detve (2010)
Marian Kotleba na mítingu ĽSNS v Detve (2010)
Bývalý poslanec Národnej rady SR
V úrade
5. marec 2016 – 6. apríl 2022
Bývalý poslanec Banskobystrického samosprávneho kraja
V úrade
4. december 2017 – 6. apríl 2022
4. predseda Banskobystrického samosprávneho kraja
V úrade
20. decembra 2013 – 4. decembra 2017
Predchodca Vladimír Maňka Ján Lunter Nástupca
Súčasný predseda ĽS Naše Slovensko
Momentálne v úrade
od 2010
Biografické údaje
Narodenie7. apríl 1977 (47 rokov)
Banská Bystrica, ČSSR
Politická stranaSlovenská pospolitosť (2005-2006)
Ľudová strana Naše Slovensko (2010-súčasnosť)
Alma materUniverzita Mateja Bela
Profesiapolitik
Národnosťslovenská
Rodina
Manželka
Frederika Kotlebová (2014 - 2019)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsMarian Kotleba
(multimediálne súbory)

Ing. Mgr. Marian Kotleba (* 7. apríl 1977, Banská Bystrica) je slovenský krajne pravicový neonacistický[1][2][3] politik a bývalý pedagóg, predseda Kotlebovcov – Ľudovej strany Naše Slovensko, bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR; od roku 2016, do roku 2022) a bývalý predseda Banskobystrického samosprávneho kraja (2013 – 2017).[4]

V minulosti pôsobil ako vodca neonacistického politického hnutia Slovenská pospolitosť (2003 – 2007), ktoré bolo v roku 2006 rozpustené Najvyšším súdom SR (NS SR) pre jeho extrémistické politické tendencie a rozpor s ústavou.[5]

Dňa 12. októbra 2020 bol Špecializovaným trestným súdom odsúdený za trestný čin založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov a štyroch mesiacov. Proti rozsudku sa odvolal na Najvyšší súd SR,[6] ktorý 5. apríla 2022 zrušil pôvodné rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu a uložil Kotlebovi nový trest, a to podmienečný šesťmesačný trest odňatia slobody s jedenapolročnou skúšobnou dobou. [7] Týmto Kotleba prišiel aj o poslanecký mandát.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Absolvoval Strednú priemyselnú školu Jozefa Murgaša v Banskej Bystrici, následne pokračoval v štúdiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde získal titul magister v odbore učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov. V roku 2013 ukončil štúdium ekonómie na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela, kde získal titul inžinier ekonómie.

Učiteľ[upraviť | upraviť zdroj]

Vyučoval na Športovom gymnáziu v Banskej Bystrici ako učiteľ informatiky. Ako 29 ročný prešiel už len na funkciu správcu počítačovej siete, taktiež podnikal s módou s odkazom na americký rasistický Kukluxklan.[8] Učiteľská kariéra údajne skončila za podozrivých okolností,[9] ktoré preverovali aj slovenské orgány činné v trestnom konaní.

Začiatky politickej kariéry[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2003 sa stal vodcom Slovenskej pospolitosti. Funkciu zastával do roku 2007. V roku 2006 kandidoval vo voľbách spolu s ďalšími neskoršími členmi ĽSNS za poslanca Národnej rady SR ako druhý na kandidátke Slovenskej ľudovej strany.[10] Strana získala len 0,16 % hlasov a do parlamentu sa nedostala. Dňa 14. marca 2009 bol políciou zaistený a predvedený na výsluch kvôli propagácii fašizmu a hesiel používaných za Slovenského štátu.[11]

Politická kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Župan Banskobystrického kraja a situácia v kraji[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobenie v Banskobystrickom kraji[upraviť | upraviť zdroj]

Vo voľbách do VÚC v roku 2009 Marian Kotleba kandidoval na post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja. Ako nezávislý kandidát získal štvrté miesto s 13 629 hlasmi (10,03 %). Do druhého kola nepostúpil.[12] V komunálnych voľbách v roku 2010 získal v 7. banskobystrickom obvode 1 050 hlasov čím sa stal 2. náhradníkom, tesne za Martinom Klusom.[13]

Regionálne voľby 2013[upraviť | upraviť zdroj]

Vo voľbách do VÚC v roku 2013 postúpil Marián Kotleba do 2. kola volieb predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja so ziskom 21,30 % platných hlasov, dovtedajší župan Vladimír Maňka získal prvé miesto.[11] V 2. kole bol zvolený za predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja so ziskom 71 397 (55,53 %) platných hlasov.[14]

V rovnakých voľbách kandidoval tiež na poslanca. Získal 8 678 hlasov, čo bol druhý najlepší výsledok na Slovensku, viac dostal iba József Nagy v Trnavskom kraji.[15]

Po zvolení Kotlebu za župana banskobystrického VÚC bolo odložené jeho uvedenie do úradu, lebo viacerí poslanci požiadali o odklad aktu poslaneckého sľubu z praktických príčin.[16] Inaugurácia prebehla 20. decembra 2013, zúčastnilo sa jej viacero Kotlebových podporovateľov. Pred vstupom do sály stáli dvaja muži v straníckych tričkách a selektívne vpúšťali ľudí. Tlačovú konferenciu zvolal v januári po audite.[17]

Rušenie dotácií[upraviť | upraviť zdroj]

V strede júla 2015 sa Štúdio tanca (v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja) dozvedelo, že predseda BBSK Kotleba ako zriaďovateľ nepodpísal prijatie grantu od Ministerstva kultúry vo výške 20 000 €.[18] Jediné oficiálne vyjadrenie od župného úradu pre RTVS znelo: „Podpísanie, respektíve nepodpísanie dotačných zmlúv je v plnej kompetencii Mariana Kotlebu. Pri posudzovaní hodnotí nielen finančné, ale aj morálne aspekty predkladaných projektov.“[18] Štúdio tanca tak bolo nútené zrušiť 11. ročník medzinárodného tanečného festivalu Dni tanca, podľa vyjadrenia súboru je „bytostne ohrozená aj samotná prevádzka divadla“.[19] V septembri 2015 zrušil dotáciu projektu Stop extrémizmu pre Bábkové divadlo na rázcestí (tiež v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja).[20] Podporu obom divadlám vyjadrilo aj Slovenské národné divadlo, ktoré na 24. októbra naplánovalo v spolupráci s Nadáciou otvorenej spoločnosti benefičné predstavenie a zároveň vydalo vyhlásenie Znepokojenie nad situáciou v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Okrem iného v ňom uvádza: „Divadelná tvorba sa dostáva do područia župana Mariana Kotlebu, ktorý mocenským spôsobom – 26 rokov od nastolenia demokracie – zasahuje do tvorby umeleckých inštitúcií. Sloboda prejavu, a teda aj sloboda divadelnej tvorby, je pritom zaručená Ústavou SR. Myslíme si, že zmyslom grantového systému je prispievať k slobode prejavuje a vytvárať priestor na prezentáciu širokého spektra tvorby, ktorá reflektuje našu súčasnosť, problémy tohto sveta a prináša rôznorodé umelecké výpovede.“[21]Pre úplnosť je potrebné dodať, že na činnosť dostáva Divadlo Štúdio tanca okrem zákonom stanovených platieb na mzdové a prevádzkové náklady z rozpočtu VÚC aj dotácie z Ministerstva kultúry SR. V roku 2015 dosiahla výška týchto mimoriadnych dotácií sumu prevyšujúcu 50-tisíc eur.

Krajské pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Vo februári 2015 bol Kotleba kritizovaný za pomery v kraji: Kotlebova manželka Frederika Kotlebová nastúpila ako 19-ročná do Banskobystrickej regionálnej správy ciest na miesto referenta pre oznamovanie protispoločenskej činnosti (korupcie), kde už však toho času nepôsobí. Kotlebov brat Martin Kotleba bol finančným riaditeľom tejto organizácie vo vlastníctve kraja. Zároveň bol kritizovaný, že z výplat zamestnancov vyberá dvadsiatky na svoje účely. Zbierkou má financovať kúpu bagra „Za účelom zjednania nápravy [údajne ilegálnej rómskej osady sa Kotleba] rozhodol kúpiť pásový bager strednej triedy“.[22] V septembri 2015 mimovládna organizácia Watch BBSK zverejnila svoj prieskum starostov kraja. Tridsať starostov odpovedalo v priemere udelili Kotlebovi známku 4,46. Najhoršie známky dostalo riešenie rómskej otázky a znižovanie nezamestnanosti.[23] Podľa Ingrid Kosovej z Watch BBSK: „najväčším problémom vedenia župy je to, že rozhodujú podľa osobnej ideológie, nie podľa demokratických princípov, ku ktorým sa Slovensko hlási.“[23] Podľa prieskumu Transparency International Slovensko zverejnenom v septembri 2017 sa Banskobystrický samosprávny kraj uskutočnil so známkou C+ na piatom mieste rebríčka transparentnosti samosprávnych krajov. Zaznamenal najväčší medziročný pokles, v predošlých rebríčkoch sa umiestňoval na prvom mieste.[24]

Nápisy na budove úradu BBSK[upraviť | upraviť zdroj]

„Yankees go home! Stop NATO!“

29. augusta 2014 v deň osláv 70. výročia Slovenského národného povstania vyvesil Marian Kotleba na sídlo Banskobystrického samosprávneho kraja na Námestí SNP veľký transparent s textom „Yankees go home! Stop NATO!“[25] V roku 2015 zas na úrad vyvesil dve čierne vlajky.[26]

Krajské voľby 2017[upraviť | upraviť zdroj]

Kandidatúru na župana v novembrových krajských voľbách Kotleba oznámil 31. augusta 2017.[27] Protikandidáti Ján Lunter, Martin Klus a Stanislav Mičev sa však dohodli, že do boja s Kotlebom zasiahne ten z nich, ktorý bude mať najvyššie šance.[28] V uvedenom kontexte však paradoxne vyznievajú vyjadrenia jednotlivých kandidátov. Ján Lunter, prostredníctvom svojho syna Ondreja, sa v médiách vyjadril nasledovne: „Teraz to nie je užitočný signál pre voliča. Nepovažujeme to v tejto chvíli za dôležité, prvoradé sú riešenia, ktoré prinesú úžitok obyvateľom kraja.“ Igor Kašper sa vyjadril tiež prostredníctvom médií: „Teraz si verím, že zaujmem ľudí viac ako Marian Kotleba, a robím pre to všetko. Ak v tejto chvíli tvrdím, že sa kandidatúry nevzdám, neznamená to, že nakoniec neurobím správne rozhodnutie.“[chýba zdroj]

Vo voľbách získal 47 502 hlasov (23,24 %) do županskej pozície. Kandidát Ján Lunter získal 99 169 (48,53 %) a bol zvolený za predsedu Banskobystrického kraja.[29] V predošlých voľbách Kotleba v druhom kole získal 71 397 hlasov.[30] V banskobystrickom mestskom obvode ho krúžkovalo sedem tisíc voličov, v minulých voľbách to bolo deväť tisíc. Kotleba sa však stal krajským poslancom, okrem Milana Uhríka jediným celoslovensky za svoju stranu.[31]

Svoj úrad odovzdal 4. decembra 2017 počas zasadania krajského zastupiteľstva v Rimavskej Sobote.[32][33] Pri odovzdávaní úradu prístup novinárom opäť blokovala súkromná ochranka. Kotleba sa s novým županom, Jánom Lunterom, stretol až tesne pred inauguráciou. Stretnutie mu prikazuje zákon.[32]

Poslanec Národnej rady[upraviť | upraviť zdroj]

V parlamentných voľbách v roku 2012 jeho strana ĽSNS získala 1,58 % hlasov a nedostala sa do parlamentu.[34]

V parlamentných voľbách v roku 2016 kandidoval na čele kandidátky strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko. Bol zvolený za poslanca NR SR. Kandidoval na 1. mieste. Dostal 156 355 platných prednostných hlasov.[35] Bol členom osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS a výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť.[36]

V parlamentných voľbách v roku 2020 opäť kandidoval na prvom mieste svojej strany. So 170 006 hlasmi sa stal jedným z 11 kandidátov strany, ktorí sa dostali do parlamentu.[37] Výkon poslaneckého mandátu znemožnilo Kotlebovo odsúdenie.[38]

Prezidentská kandidatúra[upraviť | upraviť zdroj]

15. januára 2024 Kotleba oznámil, že sa chce stať kandidátom na prezidenta vo voľbách v roku 2024. Umožnilo mu to rozhodnutie Špecializovaného súdu, ktoré zahladilo rozhodnutie z apríla 2022 a ktoré uznalo Kotlebu za vinného z prejavovania sympatie k neonacistickej ideológii.[38]

V prvom kole volieb získal 12 771 (0,27 %) platných hlasov a skončil na 8. mieste.[39]

Kritika[upraviť | upraviť zdroj]

Je označovaný za extrémistu,[40][41] hoci za trestné činy extrémizmu (podľa § 140a, Trestného zákona) nebol nikdy právoplatne odsúdený. Jeho názory zahŕňajú oslavovanie Jozefa Tisa, Slovenského štátu[42][43], negatívne sa vymedzil voči Rómom, [44][45] Slovenskému národnému povstaniu,[46][47] NATO, politike Spojených štátov a Európskej únie.[48] Podľa Hospodárskych novín je diskutabilný aj jeho postoj voči holokaustu.[49] Za neonacistu ho označilo BBC[1] a The Economist.[2]

Obvinenia z trestných činov[upraviť | upraviť zdroj]

Pri stretnutí v Bratislave, ktoré oslavovalo 70. výročie založenia Slovenského štátu, v prejave povedal: „vyskúšajme si teraz demokraciu v praxi“ a zakričal: „Na stráž!“.[50] Po incidente ho zadržala polícia. Bol stíhaný na slobode a obvinený z trestného činu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd.[51] Okresná prokuratúra Bratislava I. toto trestné stíhanie zastavila 16. júna 2009.[52]

Pri volebnej kampani za banskobystrického župana uverejnil vo svojom letáku, že „odstráni nespravodlivé zvýhodňovanie nielen cigánskych parazitov“. Prokurátor naňho podal obžalobu za prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Okresný súd v Banskej Bystrici stíhanie zastavil z dôvodu neodôvodnenej obžaloby. Po odvolaní prokuratúry zastavenie trestného stíhania potvrdil Odvolací senát Krajského súdu v Banskej Bystrici.[53] 20. júla 2017 polícia obvinila Kotlebu z prejavu sympatií k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu práv a slobôd za použitie šekov v hodnote 1488 eur. Čísla 14 a 88 odkazujú na nacistickú symboliku.[54] V septembri 2020 Kotlebovi za čin založenie, podporu a propagáciu hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd hrozí trest 4 až 8 rokov odňatia slobody. Súdny proces sa predĺžil, lebo na poslednom pojednávaní v septembri sa Kotleba rozhodol vypovedať. Počas leta 2020 sa pojednávania posúvali kvôli Kotlebovej dovolenke v Čierne Hore a následnej nutnej karanténe.[55]

12. októbra 2020 bol Špecializovaným trestným súdom odsúdený za trestný čin založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov a štyroch mesiacov; proti rozsudku sa ale Kotleba odvolal na NS SR.[6] 5. apríla 2022 Najvyšší súd zrušil pôvodné rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu a uložil Kotlebovi nový trest, a to podmienečný šesťmesačný trest odňatia slobody s jedenapolročnou skúšobnou dobou.[7]

V októbri 2019 Kotlebu po medializácií informácií začala polícia preverovať pre podozrenie zo sexuálneho zneužívania. Kotleba mal udržiavať vzťahy s mladistvými.[56] V decembri bola vec v zmysle trestného poriadku odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania.[57]

Šírenie hoaxov a konšpiračných teórii[upraviť | upraviť zdroj]

Po začiatku pandémie COVID-19 Kotleba šíril na sociálnych sieťach ako aj naživo v televíznej politickej diskusii[58] viaceré konšpiračné teórie a hoaxy.[59] Minister obrany Jaroslav Naď podal trestné oznámenie na Kotlebu a Milana Mazureka v súvislosti so zámerným šírením poplašnej správy.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b „Slovak 'neo-Nazi' wins election in Banska Bystrica“, BBC, 2013, 2013-11-24, http://www.bbc.com/news/world-europe-25082487, dost. 2016-02-22 
  2. ↑ a b „A neo-Nazi wins“, The Economist, 2013, 2013-11-28, http://www.economist.com/blogs/easternapproaches/2013/11/slovakia, dost. 2016-02-22 
  3. ↑ CHOVANEC, Štefan. „Vodca Kotleba“. Prečo ho mnohí označujú za fašistu a neonacistu. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2016-03-09. Dostupné online [cit. 2018-04-18]. ISSN 1336-1996.
  4. ↑ RIMAJ, Štefan. Kotleba si prišiel prevziať funkciu s ochrankou. Pravda (Bratislava: Perex), 2013-12-20. Dostupné online [cit. 2018-04-18]. ISSN 1336-197X.
  5. ↑ Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 1. marca 2006, sp. zn. 3 Sž 79/2005-54 Dostupné online. (Alternatívny odkaz)
  6. ↑ a b KYSEĽ, Tomáš. Kotleba je vinný v kauze šekov vo výške 1488 eur, dostal 4 roky a 4 mesiace [online]. [Bratislava-Ružinov]: Ringier Axel Springer SK, 2020-10-12, [cit. 2020-10-13]. Dostupné online.
  7. ↑ a b RTVS, TASR, ČTK. Kotlebu odsúdili v kauze šekov na šesť mesiacov podmienečne [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2022-04-05, [cit. 2022-10-14]. Dostupné online.
  8. ↑ Aká je minulosť Kotlebu ako učiteľa? [online]. focus.hnonline.sk, [cit. 2022-03-06]. Dostupné online.
  9. ↑ A.S, Petit Press. Kotleba, ešte ako pedagóg bystrického gymnázia, mal mať pomer s mladistvou [online]. mybystrica.sme.sk, [cit. 2021-11-08]. Dostupné online.
  10. ↑ Kandidáti pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 17. júna 2006 - SĽS [online]. web.archive.org, [cit. 2019-10-31]. Dostupné online. Archivované 2006-05-07 z originálu.
  11. ↑ a b Marian Kotleba [online]. Aktuality.sk, [cit. 2019-09-26]. Dostupné online.
  12. ↑ Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre kandidátov na predsedov podľa samosprávnych krajov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2009-11-15, [cit. 2012-01-23]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  13. ↑ Z á p i s n i c a mestskej volebnej komisie o výsledku volieb v meste do mestského zastupiteľstva a primátora mesta [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, [cit. 2018-01-06]. Dostupné online.
  14. ↑ Priebežné výsledky volieb do orgánov samosprávnych krajov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2013-11-24, [cit. 2013-11-24]. Dostupné online. Archivované 2013-12-01 z originálu.
  15. ↑ Vyhral Smer, extrémista Kotleba je v druhom kole [online]. Petit Press, 2013-11-09, [cit. 2013-11-27]. Dostupné online.
  16. ↑ TASR. Skladanie sľubov poslancov a nového predsedu M. Kotlebu sa odkladá. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2013-11-25. Dostupné online [cit. 2022-03-17].
  17. ↑ VRAŽDA, Daniel. Kotleba je županom, inauguráciu strážili jeho ľudia [online]. Petit Press, 2013-12-20, rev. 2013-12-20, [cit. 2013-12-20]. Dostupné online.
  18. ↑ a b REHÁK, Oliver. Marian Kotleba zrušil medzinárodný festival [online]. Banská Bystrica: Denník N, 2015-08-06, [cit. 2015-08-07]. Dostupné online.
  19. ↑ FESTIVAL ZRUŠENÝ [online]. Banská Bystrica: Štúdio tanca, 2015-08-03, [cit. 2015-08-07]. Dostupné online. Archivované 2015-08-10 z originálu.
  20. ↑ VRAŽDA, Daniel. Kotleba im stopol dotáciu na divadlo: Triafa temné prúdy, chce nás ukázať ako darmožráčov [online]. N Press, 2015-10-01, [cit. 2015-10-06]. Dostupné online.
  21. ↑ VRAŽDA, Daniel. SND podporí divadlá, ktorým Marian Kotleba stopol dotácie [online]. N Press, 2015-10-06, [cit. 2015-10-06]. Dostupné online.
  22. ↑ BÁRDY, Peter. Kotlebovo? Ako vládne župan Marian Kotleba v Banskej Bystrici [online]. aktuality.sk, 2015-02-24, [cit. 2015-10-24]. Dostupné online.
  23. ↑ a b VRAŽDA, Daniel. Kotleba je podľa starostov najhorší žiak v župe [online]. N Press, 2015-09-28, [cit. 2015-10-06]. Dostupné online.
  24. ↑ PÁSZTOR, Dávid. Najviac otvoreným krajom je Trenčiansky, Kotlebova Bystrica padá, na chvoste je Košická župa [online]. N Press, 2017-09-28, [cit. 2017-10-08]. Dostupné online.
  25. ↑ TASR. Poslanci sa dištancujú od počínania M. Kotlebu, transparent už nevisí. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2014-09-02. Dostupné online [cit. 2018-04-18].
  26. ↑ VRAŽDA, Daniel. Kotleba vyvesil na výročie SNP čierne vlajky, vyslúžil si kritiku [online]. TASR, 2015-08-29, rev. 2015-08-29, [cit. 2015-11-06]. Dostupné online.
  27. ↑ VRAŽDA, Daniel. Kotleba chce byť znovu županom, ohlásil svoju kandidatúru [online]. N Press, 2017-08-31, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  28. ↑ PATAJ, Roman. Kotleba buď prehrá, alebo bude za zbabelca [online]. N Press, 2017-07-16, [cit. 2017-07-17]. Dostupné online.
  29. ↑ Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre kandidátov na predsedov podľa územného členenia: Kandidáti za Banskobystrický kraj [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2017-11-06, [cit. 2017-11-10]. Dostupné online. Archivované 2019-05-29 z originálu.
  30. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Kotleba vyhorel: stratil 25-tisíc hlasov, prišiel o župu a má len dvoch poslancov. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-11-05. Dostupné online [cit. 2017-11-17]. ISSN 1339-844X.
  31. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Ultrapravica vyhorela: Kotleba stratil 25-tisíc hlasov a prišiel o župu, strana získa len dvoch poslancov [online]. N Press, 2017-11-05, [cit. 2017-11-10]. Dostupné online.
  32. ↑ a b VRAŽDA, Daniel. Kotlebovej desivej ochranke sa postavil aj Lunter, Banskobystrický kraj má nového župana. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-12-04. Dostupné online [cit. 2017-12-04]. ISSN 1339-844X.
  33. ↑ TASR. Ján Lunter v kraji začne auditmi a rozhovormi so zamestnancami úradu. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2017-12-04. Dostupné online [cit. 2017-12-04].
  34. ↑ Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre politické strany [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2012-03-11, [cit. 2013-11-28]. Dostupné online. Archivované 2012-03-14 z originálu.
  35. ↑ Voľby do NR SR 2016: Zvolení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky [online]. Bratislava : ŠÚ SR. Dostupné online Archivované 2016-09-24 na Wayback Machine.
  36. ↑ Zoznam poslancov podľa výborov [online]. Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2018-04-18]. Dostupné online.
  37. ↑ Kandidátna listina Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko. TA3 (Bratislava: C.E.N.). Dostupné online [cit. 2020-10-17]. Archivované 2020-10-27 z originálu.
  38. ↑ a b BIRÓ, Marek. Prezidentské voľby 2024: Súd rozhodol, že Marian Kotleba viedol riadny život. Môže kandidovať za prezidenta. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-01-15. Dostupné online [cit. 2024-01-26].
  39. ↑ PREZIDENTSKÉ VOĽBY 2024. teraz.sk (Bratislava: TASR). Dostupné online [cit. 2024-03-30].
  40. ↑ PAŽITKOVÁ, Martina. Je Kotleba neonacista, neofašista alebo extrémista?. SME (Bratislava: Petit Press), 2013-11-26. Dostupné online [cit. 2018-04-18]. ISSN 1335-4418.
  41. ↑ BENČAT, Branislav. Kotleba je dnes pre Fica extrémista. Protirómskou agendou kedysi sám bodoval. Trend (Bratislava: TREND Holding), 2013-11-25. Dostupné online [cit. 2018-04-18]. ISSN 1336-2674.
  42. ↑ TASR. Kotlebov mesačník Náš kraj v máji nevyjde, stále ho skúma polícia. SME (Bratislava: Petit Press), 2014-05-15. Dostupné online [cit. 2018-04-18]. ISSN 1335-4418.
  43. ↑ Kotleba zneužil župné noviny pred eurovoľbami. Pravda (Bratislava: Perex), 2014-04-08. Dostupné online [cit. 2018-04-18]. ISSN 1336-197X.
  44. ↑ Marián Kotleba: Štát chráni cigánskych parazitov. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2010-05-31. Dostupné online [cit. 2018-04-18].
  45. ↑ KUBOVIČ, Ondrej. Vedia koho volili? S Kotlebom sa spája extrémizmus aj oslava Slovakštátu. aktuálne.sk (Bratislava: News and Media Holding), 2013-11-24. Dostupné online [cit. 2018-04-18].
  46. ↑ TASR (2014), „Kotleba nesúhlasil s prezidentom. Nechcel mu však oponovať“, Hospodárske noviny, 2014-01-09, http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/kotleba-nesuhlasil-s-prezidentom-nechcel-mu-vsak-oponovat-600914, dost. 2014-09-05 
  47. ↑ TASR (2014), „Šéfovia krajov sa u prezidenta nezhodli s Kotlebom na téme SNP“, Pravda, 2014-01-09, http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/304775-sefovia-krajov-sa-u-prezidenta-nezhodli-s-kotlebom-na-teme-snp/, dost. 2014-09-05 
  48. ↑ TASR (2014), „Neustupujte teroristom, hrozí vám diktát Bruselu, píše Kotleba Janukovyčovi“, Hospodárske noviny, 2014-01-31, http://hn.hnonline.sk/svet-120/neustupujte-teroristom-hrozi-vam-diktat-bruselu-pise-kotleba-janukovycovi-603442, dost. 2014-09-05 
  49. ↑ HUNKOVÁ, Mária. Rómovia sú paraziti a SNP puč. Na stráž!. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2013-11-18. Dostupné online [cit. 2018-04-18]. ISSN 1336-1996.
  50. ↑ SITA, Aktuálne.sk. Na stráž! zvolal Kotleba. Polícia ho zadržala a neonacistov rozohnala. Pravda (Bratislava: Perex), 2009-03-14. Dostupné online [cit. 2018-04-18]. ISSN 1336-197X.
  51. ↑ SITA. Kotlebovi hrozí až trojročné väzenie, stíhaný je na slobode. Pravda (Bratislava: Perex), 2009-03-15. Dostupné online [cit. 2018-04-18]. ISSN 1336-197X.
  52. ↑ TASR. Stíhanie exvodcu Slovenskej pospolitosti Kotlebu bolo zastavené. SME (Bratislava: Petit Press), 2009-06-25. Dostupné online [cit. 2018-04-18]. ISSN 1335-4418.
  53. ↑ Súd zastavili trestné stíhanie Mariána Kotlebu. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2011-01-18. Dostupné online [cit. 2018-04-18].
  54. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Policajti obvinili Kotlebu za šeky so sumou 1488 eur, vraj odkazovali na nacistickú symboliku. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-07-28. Dostupné online [cit. 2018-04-18]. ISSN 1339-844X.
  55. ↑ Denník N. Vysvetľujeme: Kotlebovi hrozí osem rokov väzenia. Čo v jeho prípade rozhodne?. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-09-24. Dostupné online [cit. 2020-09-28]. ISSN 1339-844X.
  56. ↑ Kotlebu preveruje polícia z možného sexuálneho zneužívania. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-10-11. Dostupné online [cit. 2019-11-04]. ISSN 1339-844X.
  57. ↑ Kotlebu už polícia nepreveruje pre podozrenie z možného sexuálneho zneužívania [online]. Denník N, 2020-01-17, [cit. 2020-07-14]. Dostupné online.
  58. ↑ Kotleba perlil v priamom prenose: Ovládacie nanočipy z Ameriky, 1 488 je náhoda a čipovanie v Biblii [online]. StartItUp.sk, 2020-06-22, [cit. 2021-11-08]. Dostupné online.
  59. ↑ Šíria hoax o zavádzaní totality. Naď zažaloval Kotlebu a Mazureka [online]. Pravda.sk, 2021-10-10, [cit. 2021-11-08]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • VRAŽDA, Daniel; MIKUŠOVIČ, Dušan; ŠNÍDL, Vladimír. Kotleba : odkiaľ prišiel a ako je možné, že sedí v parlamente. 1. vyd. Bratislava : N Press, 2017. 207 s. ISBN 978-80-972394-2-8.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Marian_Kotleba&oldid=7832100“