Marie Curiová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Marie Curie
rod. Marya Skłodowska
Marie Curie (Nobel-Chem).png
chemička, fyzička
Dielo
Významné práce Parížska univerzita
Alma mater Parížska univerzita
ESPCI
Významní profesori Gabriel Lippmann
Významní študenti André-Louis Debierne • Óscar Moreno • Marguerite Catherine Perey
Ocenenia
Nobelova cena za fyziku (1903)
Davyho medaila (1903)
Matteucciho medaila (1904)
Medaila Elliotta Cressona (1909)
Albertova medaila (1910)
Nobelova cena za chémiu (1911)
Cena Willarda Gibbsa (1921)
Osobné informácie
Narodenie 7. november 1867
Varšava, Poľsko – súčasť Ruska
Úmrtie 4. júl 1934 (66 rokov)
Passy, Francúzsko
Štátna príslušnosť Poľsko (narodením)
Francúzsko (sobášom)
Manžel Pierre Curie ( 1895 – † 1906)
Deti Iréne Joliot-Curie (* 1897 – † 1956)
Ève Curie (* 1904 – † 2007)
Podpis Marie Curiová, podpis
Nositeľ Nobelovej ceny

Marie Curiová, rodená Marya Skłodowska (* 7. november 1867, Varšava, Poľsko – † 4. júl 1934, Passy, Francúzsko) bola významná poľská vedkyňa. Hoci sa narodila v Poľsku, väčšinu života a vedeckej kariéry strávila vo Francúzsku. V roku 1903 získala prvú Nobelovu cenu za fyziku, v roku 1911 druhú za chémiu.

Meno[upraviť | upraviť zdroj]

Jej rodné meno sa neskôr písalo aj ako Maria Skłodowska, dnes sa medzinárodne píše aj ako Marie Curie-Skłodowska, v Poľsku však Maria Skłodowska-Curie. Vo svete je však známa pod menom Madam Curie.

Po slovensky sa používa tvar Marie/Maria/Mária Curie/Curiová, rodená Sklodowská resp. Marie/Maria/Mária Curie-Sklodowská/Curiová-Sklodowská (hoci preklad krstného mena do slovenčiny, na Mária, tu nemá nijaké opodstatnenie). Namiesto Curiová sa často uvádza Curieová, ale tento tvar je od roku 2000 v rozpore s Pravidlami slovenského pravopisu.

Úspechy[upraviť | upraviť zdroj]

K jej najväčším úspechom patrí:

Pod jej osobným vedením boli taktiež uskutočnené prvé výskumy liečby rakoviny pomocou rádioaktivity na svete.

Dvakrát získala Nobelovu cenu za dosiahnuté vedecké výsledky. Prvýkrát v roku 1903 z fyziky spolu s manželom Pierrom Curie za výskumy javu nazývaného rádioaktivita, ktorú objavil Antoine Henri Becquerel a druhýkrát v roku 1911 z chémie za izoláciu čistého rádia a za objavenie dvoch chemických elementov rádia a polónia.

Štúdiá na Sorbonne[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1891 Skłodowska spravila ako prvá žena v histórii prijímacie skúšky na fakultu fyziky a chémie parížskej Sorbonny. Cez deň študovala a po večeroch doučovala a zarábala si tak na živobytie. V roku 1893 získala licenciát a začala pracovať ako laborantka v priemyselnom laboratóriu Lippmanových závodov. Súčasne ďalej študovala na Sorbonne a druhý licenciát, z matematiky, získala v roku 1894.

Rádium a polónium[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1894 tiež spoznala svojho manžela Pierra Curie, ktorý bol v tej dobe doktorantom v laboratóriu Becquerela. Po Pierrovom doktoráte sa v roku 1895 vzali. Pierre bol bez vyznania a Maria bola nábožensky vlažná, preto mali civilnú svadbu, čo na nejaký čas viedlo k roztržke Marie s jej poľskou katolíckou rodinou.

Pierre odporučil Mariu Becquerelovi, ktorý jej ponúkol doktorantské štúdium pod svojím vedením. Becquerel jej navrhol zdanlivo neatraktívnu a dosť pracnú tému - zistiť, prečo rádioaktivita niektorých druhov uránovej rudy je omnoho vyššia ako to vyplývalo z podielu čistého uránu v rude.

Maria, spočiatku s pomocou mladého chemika André Luis Debiernea, ktorý robil licenciát, začala náročnú prácu na delení uránovej rudy na jednotlivé chemické zlúčeniny a hľadala zlúčeninu, ktorá spôsobovala vysokú rádioaktivitu. Debiernea to skoro prestalo baviť a nahradil ho sám Pierre Curie. Výskumy po štyroch rokoch viedli najskôr k objavu polónia a potom omnoho rádioaktívnejšieho rádia (prvý gram rádia izolovala zo smolinca pochádzejúceho z českého Jáchymova). Výsledkom bolo aj vyjasnenie pravdepodobných príčin rádioaktivity – ako efektu pri rozpade atómových jadier.

Laboratórium v Sorbonne[upraviť | upraviť zdroj]

Po získaní Nobelovej ceny sa Maria a Pierre náhle stali veľmi slávni. Sorbonna Pierrovi ponúkla miesto profesora a súhlasila so založením vlastného laboratória, v ktorom sa Mária stala vedúcou výskumu. V tomto čase porodila svoje dve dcéry Evu a Irenu. Dňa 19. apríla 1906 Pierra zrazil nákladný konský povoz a Maria tak stratila životného druha a spolupracovníka. Dňa 13. mája toho istého roku sa fakultná rada rozhodla zachovať katedru vytvorenú pre Pierra Curie a zverila ju Skłodowskej, spolu s riadením laboratória. V roku 1906 sa stala prvou profesorkou fyziky na Sorbonne.

Ústav pre rádium[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1911 dostala svoju druhú Nobelovu cenu, vďaka ktorej presvedčila francúzsku vládu, aby vyčlenila prostriedky na vytvorenie nezávislého Ústavu pre rádium (Institut du radium), ktorý bol postavený v roku 1914 a v ktorom sa uskutočňavali výskumy z oblasti chémie, fyziky a medicíny. Tento ústav sa stal liahňou nositeľov Nobelových cien – vyšli z neho ešte štyria laureáti Nobelovej ceny, medzi nimi aj Máriina dcéra – Irène Joliot-Curie a jej zať Frédéric Joliot.

1. svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Počas prvej svetovej vojny sa Curie-Skłodowska stala šéfkou vojenskej lekárskej bunky, ktorá sa zaoberala organizáciou poľných röntgenografických staníc, ktoré vyšetrili celkom viac než 3 milióny prípadov zranení francúzskych vojakov.

Po vojne[upraviť | upraviť zdroj]

Po vojne Curie-Skłodowska naďalej viedla Ústav pre rádium v Paríži a zároveň cestovala po svete, kde pomáhala vďaka svojej nadácii zakladať lekárske ústavy pre liečbu rakoviny. V roku 1932 s pomocou poľského prezidenta Moścického bol jeden z takýchto inštitútov založený vo Varšave. Prvým vedúcim sa stala Mariina sestra Bronisława, ktorá kedysi Mariu presvedčila, aby išla za ňou študovať do Paríža. U Marie Curie-Skłodowskej na ústave tiež dva roky študoval František Běhounek (v rokoch 1920 – 1922), ktorý po návrate skúmal radioaktivitu v jáchymovských baniach. V roku 1925 Maria Curie-Skłodowska sfárala do bane Svornost v Jáchymove.

Maria Curie-Skłodowska zomrela 4. júla 1934 v nemocnici Sallanches neďaleko Paríža na leukémiu, ktorá bola pravdepodobne spôsobená radiáciou, s ktorou pracovala.

V roku 1995 bola za svoje zásluhy ako prvá žena pochovaná pod kupolou parížskeho Panteonu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]