Mariupoľ
| Mariupoľ | |||
| Маріуполь | |||
| mesto | |||
|
Banka
|
|||
|
|||
| Štát | |||
|---|---|---|---|
| Región | Donecká oblasť | ||
| Súradnice | |||
| Rozloha | 244 km² (24 400 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 493 245 (2009) | ||
| Prvá písomná zmienka | 1778 | ||
| Časové pásmo | UTC+3 | ||
| - letný čas | UTC+4 | ||
| PSČ | 87500—87590 | ||
| Telefónna predvoľba | +380 629 | ||
| EČV | 57 | ||
|
Poloha mesta na Ukrajine
|
|||
| Wikimedia Commons: Mariupol | |||
| Webová stránka: http://www.marsovet.org.ua/ru/index.php | |||
Mariupoľ (ukr. Маріуполь, rus. Мариуполь, gr. Μαριούπολη-Mariupoli) je prístavné a priemyselné mesto pri Azovskom mori v Doneckej oblasti v juhovýchodnej Ukrajine. Mesto leží pri ústí rieky Kalmius zhruba 120 km južne od Donecku. Žije tu 493 245 obyvateľov (2009); mesto je 2. najväčšie v oblasti a 10. najväčšie na Ukrajine.
Dejiny a kultúra [upraviť]
Na mieste dnešného Mariupoľu vznikla v 16. storočí kozácka pevnosť. Samotné mesto vzniklo medzi rokmi 1770-1780, keď do oblasti Pryazovja prišli krymskí Gréci. Mesto je dodnes strediskom gréckej kultúry na Ukrajine.
Veľký rozvoj nastal po roku 1870 s postavením železnice; vtedy vznikli obrovské železiarne a iné priemyselné budovy. Mesto prešlo ťažkým obdobím nacistickej okupácie (1941-1943) a ekonomickej recesie (koniec 20. storočia, po páde ZSSR). Aj keď počet obyvateľov sa zmenšuje mesto stále zostáva významným centrom priemyslu; okrem toho mesto profituje od roku 1926 aj z kúpeľov.
V meste pôsobí divadlo založené v roku 1878 ako prvé v regióne, ďalej sa tu nachádza veľa kín, kultúrnych domov a niekoľko múzeí. Je tu 11 kostolov Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi moskovského patriarchátu a 3 kostoly Kyjevského patriarchátu.
Etnické zloženie [upraviť]
V meste je veľká národnostná menšina Rusov.
| Národnosť | Počet príslušníkov | Podiel (%) |
|---|---|---|
| Ukrajinci | 248 683 | 48,7 |
| Rusi | 226 848 | 44,4 |
| Gréci | 21 923 | 4,3 |
| Bielorusi | 3 858 | 0,8 |
| Arméni | 1 205 | 0,2 |
| Židia | 1 176 | 0,2 |
| Bulhari | 1 082 | 0,2 |
| ostatní | 6 060 | 1,2 |
Demografický vývoj mesta [upraviť]
V súčasnosti má mesto 493 245 obyvateľov.
| Rok | Počet obyv. | Zmena | Aglomerácia | Zmena |
| 1778 | 168 | - | 168 | - |
| 1782 | 2,948 | +1,655% | 2,948 | +1,655% |
| 1850 | 4,579 | +55.33% | 4,579 | +55.33% |
| 1897 | 31,800 | +594.47% | 31,800 | +594.47% |
| 1913 | 58,000 | +82.39% | 58,000 | +82.39% |
| 1939 | 221,500 | +281.90% | 221,500 | +281.90% |
| 1941 | 241,000 | +8.80% | 241,000 | +8.80% |
| 1943 | 85,000 | -64.73% | 85,000 | -64.73% |
| 1959 | 283,600 | +233.65% | 299,100 | +251.88% |
| 1979 | 502,600 | +77.22% | 525,000 | +75.53% |
| 1987 | 529,000 | +5.25% | 552,300 | +5.20% |
| 1989 | 518,900 | -1.91% | 541,000 | -2.05% |
| 1994 | 520,700 | 0.35% | 543,600 | 0.48% |
| 1998 | 499,800 | -4.01% | 521,300 | -4.10% |
| 2001 | 492,200 | -1.52% | 514,500 | -1.30% |
| 2002 | 489,700 | -0.51% | 510,800 | -0.72% |
| 2005 | 481,600 | -1.65% | 502,800 | -1.57% |
| 2007 | 498,600 | +3.53% | - | - |
|
|
|
|---|---|
|
oblasti (область): Čerkaská oblasť · Černihivská oblasť · Černovická oblasť · Dnepropetrovská oblasť · Donecká oblasť · Ivanofrankivská oblasť · Charkovská oblasť · Chersonská oblasť · Chmeľnycká oblasť · Kyjevská oblasť · Kirovohradská oblasť · Luhanská oblasť · Ľvovská oblasť · Mykolajivská oblasť · Odeská oblasť · Poltavská oblasť · Rivnenská oblasť · Sumská oblasť · Ternopiľská oblasť · Vinnycká oblasť · Volynská oblasť · Zakarpatská oblasť · Záporožská oblasť · Žytomyrská oblasť |
|
|
Autonómna republika (автономна республіка): Krymská autonómna republika |
|
|
Mestá so zvláštnym postavením (місто зі спеціальним статусом): Kyjev · Sevastopoľ |
|