Marmolada

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 46°26′13″S 11°51′55″V / 46.43694°S 11.86528°V / 46.43694; 11.86528
Marmolada
nem. Marmolata
vrch
Marmolata.JPG
Marmolada od severu, z vrchu Piz Boe
Štát Taliansko Taliansko
Regióny Tridentsko-Horná Adiža, Benátsko
Provincie Tridentsko, Belluno
Pohorie Alpy
Horská skupina Dolomity
Nadmorská výška 3 343 m n. m.
Súradnice 46°26′13″S 11°51′55″V / 46.43694°S 11.86528°V / 46.43694; 11.86528
Najľahší výstup Po ľadovci zo severu
Prvovýstup Paul Grohmann, Angelo Dimai, F. Dimai
 - dátum 28. september 1864
Poloha v rámci Talianska
Fire.svg
Poloha v rámci Talianska
Wikimedia Commons: Marmolada

Marmolada (nem. Marmolata) je 3 343 m vysoká hora, najvyššia v Dolomitoch, výraznej horskej skupine v južných Alpách. Tvorí ju hrebeň v orientovaný smere východ – západ, s vrcholmi Punta Penia (3 343 m), Punta Rocca (3 309 m), Punta Ombretta (3 230 m), Pizzo Serauta (3 035 m) a Punta Serauta (3 069 m).

Na juh sa takmer kolmo láme do steny 2 km širokej a až do 800 m vysokej. Na sever klesá miernejšie k sedlu Passo Fédaia a nesie jediný významnejší ľadovec v Dolomitoch.

Výstupy normálkami[upraviť | upraviť zdroj]

  • Prvý výstup - rakúsky horolezec P. Grohmann s talianskymi vodcami A. a F. Dimaiovcami vystúpil na najvyšší bod v r. 1864. Už predtým boli uskutočnené výstupy na hrebeň, nie však na Punta Penia. Cesta vedie prevažne po ľadovci – trhliny (lano pre celé družstvo naviazané spolu!), obťažnosť II.
  • Prvovýstup západným hrebeňom v roku 1898 H. Seyffert, E. Dittmann L. Rizzi. O päť rokov tam už viedla zaistená Via Ferrata (Klettersteig) Hans-Seyffert-Weg, ktorá je dodnes obľúbenou a krásnou alternatívou typu skala - firn.
  • Často sa na skrátenie túr používa lanovka Lago Fedaia – Rif. Pian dei Fiacchoni (2 626 m). Kabínovou lanovkou je sprístupnená aj Punta di Rocca.

Južná stena, výber[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1901 Prvovýstup južnou stenou na Punte Penia: B. Thomassonová, M. Bettega, B. Zagonel, IV.
  • 1929 Prvovýstup D. Christomanos, R. Perathoner, L. Micheluzzi, VI.
  • 1936 Prvovýstup G. Solda, U. Conforto, VI+.
  • 1964 Prvovýstup A. Aste a F. Solina, VI.
  • 1969 Prvé sólo stenou Reinhold Messner, VI.
  • 1980 Prvovýstup H. Mariacher a L. Iovaneová, VII.
  • 1981 Prvovýstup M. Belica, L. Odstrčil, VI-, A3.
  • 1981 Prvovýstup „Cesta cez Rybu“ I. Koller a J. Šustr, VII+ A1, resp. IX -. Až po 3 rokoch pokusov miestnych špecialistov ju zopakoval cestu H. Mariacher.
  • 1982 Prvovýstup „Moderné časy,“ H. Mariacher a L. Iovaneová, VII.
  • 1991 Prvovýstup „Viva Gorbi“, I. Koller a D. Kuráň, 8+.
  • 1991 Prvovýstup „La Mamma“, I. Koller a D. Kuráň, 8.
  • 1991 Prvovýstup „Fram“, I. Koller a P. Ondrejovič, 9.
  • 1998 Prvovýstup „Amico Feo“, I. Koller a M. Piala, VIIa+/A3.
  • 2007 Prvé voľné sólo cesty cez Rybu H.-J. Auer.

Dnes vedie stenou okolo sto ciest.

Panoráma[upraviť | upraviť zdroj]

360°- panoráma západného hrebeňa, Punta Penia na oboch stranách (kolmá hrana j. steny), v diaľke Pala, Latemar, Rosengarten, Langkofel, Sella... (zľava do prava)
360°- panoráma západného hrebeňa, Punta Penia na oboch stranách (kolmá hrana j. steny), v diaľke Pala, Latemar, Rosengarten, Langkofel, Sella... (zľava do prava)

Prvá svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Cez Marmoladu prechádzala hranica aj front medzi Rakúsko–Uhorskom a Talianskom. Rakúšania v ľadovci vybudovali celé vojenské mestečko. Počas vojny došlo k najväčšiemu lavínovému nešťastiu v Alpách, pri ktorom prišlo o 300 vojakov. Roztápajúci sa ľadovec v súčasnosti niekedy vyplavuje telá mŕtvych alebo ich výzbroj.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • I. Dieška: Horolezectvo - Encyklopédia, Šport 1989.
  • P. Werner: Klettersteig Atlas – Atlas zajištěných cest v Alpách, Freytag a Berndt, Praha 1995.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]