Mars Pathfinder

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
1996-068A – Mars Pathfinder
Prevádzkovateľ: USA, NASAJPL
Výrobca: NASA - JPL
Typ misie: planetárna sonda
Dátum štartu: 4. december 1996, 06:58:07 UTC
Kozmodróm: Eastern Test Range
Nosná raketa: Delta 2 Model 7925A
Zánik: 4. júl 1997
NSSDC ID: 1996-068A
Kat. číslo: 24667
Hmotnosť: vzletová 890 kg
pri vstupe do atmosféry Marsu 570 kg
po pristáti 360 kg
uprav

Mars Pathfinder bola planetárna sonda vypustená 4. decembra 1996 agentúrou NASA raketou Delta II, iba mesiac potom čo odštartovala sonda Mars Global Surveyor. Po sedemmesačnej ceste Mars Pathfinder pristál na Marse v panve Ares Vallis, v oblasti nazývanej Chryse Planitia, 4. júla 1997. Zložené slnečné panely počas cesty ukrývali malé vozidlo Sojourner, schopné pohybovať sa po okolí povrchového modulu.

Vybavenie sondy[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavná úloha misie bolo zistiť zloženie marťanskej pôdy a kameňov. Pretože sa predpokladalo, že ich zloženie nie je úplne jednotvárne ako by sa mohlo zdať podľa odberov v malej vzdialenosti od sondy (napr. sondy Viking 1 a 2 naberali vzorky robotickou rukou a kamene pre ne boli nedosiahnuteľné) bola sonda vybavená pohyblivým vozidlom Sojourner rozširujúcej akčný rádius celej misie.

Misia Mars Pathfinder skúmala zloženie marťanskej pôdy pomocou niekoľkých nástrojov:

  • povrchový modul
    • stereoskopický zobrazovací systém (Imager for Mars Pathfinder (IMP)) s výmennými filtrami na vysúvacom stožiari 1 m nad sondou.
    • súbor meteorologických pozorovaní (Atmospheric Structure Instrument/Meteorology Package (ASI /MET))
  • vozidlo
    • alfa-protónový a röntgenový spektrometer (Alpha Proton X-ray Spectrometer (APXS)) skúmajúci zloženie vzoriek pomocou ožarovania časticami alfa z izotopu curia 244 a rozdielne reakcie prvkov na toto žiarenie
    • čiernobiela stereoskopická kamera vpredu a farebná vzadu [1 ]

^  v galérii photojournal sú iba 4 farebné obrázky z Sojourneru

Pristátie na Marse[upraviť | upraviť zdroj]

panoráma okolia miesta pristátia sondy Mars Pathfinder

Počas zostupu sa používal teplotný štít a veľký brzdiaci padák. Výškový radar zisťoval vzdialenosť od povrchu a na ďalšie spomalenie boli použité brzdiace rakety a nakoniec sa 8 sekúnd pred dopadom nafúklo 24 vzdušných vakov a obalili celú sondu, nasledovalo niekoľko odskokov.

Potom čo boli vypustené vzduchové vaky, roztvorili sa slnečné panely. Pretože sonda pristála v noci, muselo sa počkať na východ Slnka. Miesto pristátia malo súradnice 19,30° severnej šírky a 33,52° západnej dĺžky a nachádza sa v panve Ares Vallis, 19 kilometrov juhozápadne od stredu pristávacej elipsy. Počas prvého dňa urobil Pathfinder prvé obrázky svojho okolia a meteorologické merania. Zistilo sa, že jeden vzdušný vak sa nevypustil úplne a mohol by brániť vozidlu zísť z rampy. Problém bol vyriešený a vozidlo s oneskorením zišlo z rampy.

Sojourner[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný článok: Sojourner

Sojourner zišiel z rampy druhý solárny deň (sol). Počas ďalších solov sa vozidlo priblížilo ku kameňom, ktoré inžinieri pomenovali menami ako „Barnacle Bill“, „Yogi“ a „Scooby Doo“. Sojouner zisťoval z akých prvkov sa skladajú kamene a marťanská pôda, zatiaľ čo materská sonda Pathfinder snímala obrázky vozidla a priľahlého okolia.

Sojourner bolo šesťkolesové vozidlo dlhé 65 cm, široké 48 cm, vysoké 30 cm a vážilo 10,6 kg , dalo by sa prirovnať ku ťažšej mikrovlnej rúre. Pohyboval sa rýchlosťou 1 cm/s, prešiel takmer 80 m okolo sondy Pathfinder a nevzdialil sa od nej na viac ako 8 m. Sojouner počas 83 dní misie preniesol prostredníctvom povrchového modulu Pathfinder 550 snímok a 16 chemických analýz vzoriek.

Analýza kameňov[upraviť | upraviť zdroj]

Sojourner analyzuje pomocou spektrometra APXS kameň Yogi (NASA)

Prvý bol preskúmaný kameň „Barnacle Bill“ počas 3. sola. Používal sa alfa-protónový a röntgenový spektrometer (Alpha Proton X-ray Spectrometer - (APXS)), ktorý potreboval 10 hodín na úplné preskúmanie vzorky. Spektrometer bol schopný zistiť prítomnosť okrem vodíka väčšiny prvkov, pokiaľ ich koncentrácia bola vyššia ako 0,1 %.

Koniec misie[upraviť | upraviť zdroj]

Aj keď proklamovaná životnosť vozidla bola jeden týždeň a povrchového modulu mesiac, obidve časti ju prekonali 12 krát, respektíve 3 krát. Posledná komunikácia so sondou Pathfinder prebehla 27. septembra 1997. Počas októbra sa pravdepodobne podarilo zachytiť slabý signál nosnej frekvencie, ale to už neposkytovalo vedecké dáta. V marci 1998 bola misia oficiálne ukončená.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]