Martin Gregor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Martin Gregor
slovenský herec
Narodenie 14. november 1906
Trnava, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie29. jún 1982 (75 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
Povolanieherec

Martin Gregor, pôvodným menom Martin Guttmann (* 14. november 1906, Trnava – † 29. jún 1982, Bratislava) bol slovenský herec. Martin Gregor bol predovšetkým divadelný herec, jedna zo zakladajúcich osobností slovenského profesionálneho divadelníctva. Popri účinkovaní v Slovenskom národnom divadle pôsobil aj v rozhlase, televízii a vo filme.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v roku 1906 ako Martin Guttman, bol židovského pôvodu. Jeho otec Žigmund Guttman, pôvodom klampiar, ušiel s cirkusom a živil sa ako hudobný klaun. Martin Gregor v roku 1923 absolvoval priemyslovku a do roku 1931 pracoval ako sústružník v trnavskom Coburgu, no po otvorení Hudobno-dramatickej akadémie v Bratislave, sa rozhodol študovať herectvo. Do Slovenského národného divadla sa dostal už v sezóne 1932/1933 ako študent druhého ročníka. Už prvé postavy Martina Gregora odhalili jeho talent pre komediálne úlohy, stvárnil Pištu v Dobrodružstve pri obžinkoch, Osipa v Revízorovi, Jelenfyho v Inkognite, či Raspľujeva v hre Krečinskij sa žení. Svojimi komediantskými výstupmi zabával okolie už v detstve a neskôr začal pôsobiť v niekoľkých ochotníckych súboroch.

V rokoch 1932-1940 bol členom Činohry Slovenského národného divadla. V roku 1940 ho pre jeho židovský pôvod prepustili. Vtedy sa stretol so svojou budúcou manželkou Magdou, ktorú zasa kvôli jej pôvodu prepustili z baletného súboru Slovenského národného divadla. Vzali sa v roku 1942. V neľahkom období pomáhali manželom priatelia, Martin Gregor tajne prekladal pre rozhlas, viackrát bol zatknutý, no vďaka svojej popularite a neústupčivosti manželky vždy prepustený. Po potlačení Slovenského národného povstania v septembri 1944 boli Židia odvezení do koncentračných táborov. Martin Gregor sa postupne dostal až do štyroch koncentračných táborov: (Osvienčim, Rydultow, a Gusen), rovnako ako jeho manželka. Znovu sa stretli po oslobodení v roku 1945.

Po skončení vojny sa manželia znovu vrátili do Bratislavy, aj do Slovenského národného divadla kde sa stal opäť členom (v rokoch 1948-1952 riaditeľom, v rokoch 1967-1970 šéfom činohry), ako aj spoluzakladateľmi Novej scény. K ďalším veľkým činoherným postavám patrili okrem iných úloha Fiodora v Bratoch Karamazovovcoch, Augusta v hre Dvaja, či mešťanostu v Revízorovi. Zahral si tiež vo filme Vlčie diery a Boj sa začne zajtra. Pravidelne vystupoval aj v rozhlase.

V 50. rokoch ho obvinili z oportunizmu, kozmopolitizmu a kariérizmu. Bol zbavený všetkých funkcií a aj s manželkou ho prepustili z divadla. Napokon sa uchytil v rozhlase a do divadla sa vrátil až po dvoch rokoch. Znovu sa mu podarilo zaradiť medzi najobľúbenejších hercov na scéne a okrem komediálnych úloh bol obsadzovaný aj do tragických postáv Aristida v Tanci nad plačom, Jourdaina v hre Meštiak šľachticom, Varazina v Tarelkinovej smrti. Začal pôsobiť ako pedagóg na Vysokej škole múzických umení, predstavil sa na filmovom plátne, diváci ho mohli vidieť vo filmoch Výlet po Dunaji, Statočný zlodej, Transport z raja, Jánošík, Obchod na korze a Dni zrady. Neskôr sa stal šéfom činohry Slovenského národného divadla. Ďalšie životné a pracovné problémy prišli s rokom 1968, kedy herec uvažoval aj o emigrácii. Nakoniec sa rozhodol ostať, aj napriek tomu, že bol čoskoro zbavený všetkých funkcií a mal zákaz vycestovať. Ostalo mu však divadlo a divákom sa predviedol v úlohách Vengeroviča v Platonovovi, Apuška v Krásnej neznámej, či ako Kenotaf vo Fatamorgáne. Najúspešnejšou postavou z tohto obdobia bol rola Willieho Clarka v Simonových Zlatých chlapcoch. V trpkej komédii zo života starnúcich kabaretiérov sa predstavil spolu s Ladislavom Chudíkom. Hrali ju viac ako dvestopäťdesiatkrát. V divadle, v rozhlase a v televízii si Martin Gregor zahral v Zenovom vedomí, Americkej tragédii, v Článku na prvú stranu, či Jubelových deťoch. Jeden herecký sen sa však Martinovi Gregorovi nikdy nesplnil, nezahral si Shylocka zo Shakespearovho Kupca benátskeho.

V rokoch 1952-1954 bol režisérom bratislavského rozhlasu a podieľal sa na založení Rozhlasového hereckého súboru. V rokoch 1961-1969 bol predsedom ZSDU. Za 50 rokov vytvoril Martin Gregor 190 postáv na javisku a mnoho ďalších v rozhlase, filme a televízii (napr. Zaprášené histórie - 1971, Americká tragédia - 1976). Úspešne nahovoril postavu Lietajúceho strýka Fedora v belgickom večerníčku Tip a Tap.

Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1948: Vlčie diery (MUDr. Steiner)
  • 1949: Katka (riaditeľ)
  • 1951: Boj sa skončí zajtra (staviteľ Antoš)
  • 1952: Mladé srdcia (ing. Hanes)
  • 1958: Statočný zlodej (Rohatý)
  • 1961: Smrť sa volá Engelchelchen (TV film)
  • 1962: Transport z ráje (Geron)
  • 1962: Výlet pod Dunaji (Buja Lobog)
  • 1962-63: Jánošík I-II (gróf Dolinayi)
  • 1963: Ivanov (Lebedev)
  • 1964: Archimedov zákon (Pedro Goméz)
  • 1964: Dom v Kaprovej ulici [Das Haus in der Karpengasse], SRN, r. Kurt Hoffmann (Lederer)
  • 1964: Dundo a tí druhí / (Dundo), TV inscenácia
  • 1965: Námestie svätej Alžbety (Samko Weimann)
  • 1965: Obchod na korze (holič Katz)
  • 1966: Vrah zo záhrobia (Burian)
  • 1966: Drotár / (Maušl), TV inscenácia
  • 1967: Zmluva s diablom (Pavelka)
  • 1968: Niet inej cesty (minister)
  • 1968: Úsmev Mony Lízy / (doktor Libbard), TV inscenácia
  • 1970: Don Quijote zvádza boj / (Suvorin), TV inscenácia
  • 1971: Páni sa zabávajú (Taušer)
  • 1971: Zaprášené histórie / 7 (TV film)
  • 1971: Na džentrickom plese / (Ghyllányi)
  • 1972: Večne mladá história / (komorník Ivan), TV adaptácia
  • 1973: Kaucia / (dr. Fuller), TV hra
  • 1973: Monna Vanna / (Marco Colnna), TV inscenácia
  • 1973: Dni zrady I., II. (Daladier)
  • 1973: Očovské pastorále (sudca)
  • 1974: Netrpezlivosť srdca (Lajos Kékesfalvy), TV inscenácia
  • 1974: Tajný agent (Benditch), TV inscenácia
  • 1975: Tridsaťdeväť stupňov v tieni, TV seriál, 3. diel
  • 1975: Zamilovaný lev (Jesse), TV inscenácia
  • 1976: Hlas toho tretieho (profesor), TV inscenácia
  • 1976: Sluha dvoch pánov (kupec Daniel Polónyi), TV divadelné predstavenie
  • 1976: Zenovo vedomie (Giovani Malfenti), TV inscenácia
  • 1978: Článok na prvú stranu (Condon), TV inscenácia
  • 1978: Inkognito, TV inscenácia
  • 1978: Muž z Manassasu (Ben Croft), TV adaptácia
  • 1978: Viťúzi (Šmejkal), TV divadelné predstavenie
  • 1979: Jennie Gerhardtová, TV film
  • 1979: Sesternica Beta (maršal Hulot), TV inscenácia
  • 1980: Človek nikdy nevie (Walter)
  • 1980: Jubelove deti (Jubel Watson), TV inscenácia

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • zoznam literatúry nie je úplný
  • Magda Gregorová: Môj komediant, Slovenský spisovateľ, Bratislava 1986
  • Magda Gregorová: Môj komediant a ja, Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov, Bratislava 1996, ISBN 80-88735-45-9

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]