Martin Heidegger

Z Wikipédie

Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku.

Martin Heidegger
nemecký filozof
Narodenie	26. september, 1889 Meßkirch, Nemecko
Úmrtie	26. máj, 1976 Freiburg im Breisgau, Nemecko
Pozri aj Biografický portál

Martin Heidegger (* 26. september 1889, Meßkirch – † 26. máj 1976, Freiburg im Breisgau)

Narodil sa v Nemecku. Bol bol nemecký filozof, básnik, žiak a nasledovník Edmunda Husserla, existencialista, zakladateľ fundamentálnej ontológie. Spočiatku sa chcel stať katolícky kňazom. Svoje štúdium teológie začína vo Freiburgu. Tu sa však začína po čase prikláňať k filozofii a tak mení svoj študijný odbor. Heidegger je žiakom Edmunda Husserla, od ktorého fenomenológie sa odráža aj vo svojom diele. Po štúdiách pôsobí Heidegger u Husserla ako asistent a nakoniec sa stáva jeho univerzálnym nástupcom. Po nástupe nacionálneho socializmu pôsobí ako rektor a profesor na univerzite v Freiburgu, no len krátko, lebo odstupuje a utiahne sa do ústrania. Zo začiatku sympatizuje s nacionálnym socializmom. Neskôr svoj postoj síce prehodnocuje, ale aj tak je týmto stigmatizovaný a aj v jeho neskoršom živote je to stále považované za kontraverznú stránku v jeho živote. Po II. svetovej vojne dokonca z politických dôvodov nesmel istý čas prednášať. Neskôr sa k pedagogickej a verejne práci predsa len vracia. Jazyk jeho filozofie je osobitný, ba až excentrický a to výrazne sťažuje prístup k jeho dielu. Často pracuje s pôvodnom slov, pátra po ich pôvodných významoch (to spôsobilo ťažkosti najmä pri prekladoch) Jeho najvýznamnejšie dielo je Bytie a čas (1927). Ním sa stal slávnym a uznávaným. Vracia sa v ňom k otázke bytia ako k základnej otázke celej filozofie. Hedeggera tu zaujíma najmä bytie samotného súcna. Hlavné diela sú Čo je metafyzika (1929), List o humanizme (1947), Holzwege (1950), Nietzsche (1961). Od r. 1975 vychádza súborné vydanie jeho diel, prednášok, neuverejnených rukopisov, ktoré zahŕňa 80 zväzkov. V neskoršom období sa sústreďuje najmä na problematiku jazyka, resp. reči ako prostredia, v ktorom sa nám „vyjavuje" bytie. Heidegger sa zaoberal aj Nietzschovými myšlienkami. Jadro Heideggerovej práce spočíva vo vypracovaní otázky o bytí a o čase. Učí, že bytie človeka sa nedá chápať ako predmet, ako substanciu, ale treba skúmať bytie človeka a na bytie človeka aj poukazovať. Bytie človeka Heidegger nazýva pobyt. Heidegger skúma základnú štruktúru ľudského pobytu, aby mohol vôbec položiť základy náuky o bytí. Táto časť jeho učenia je najznámejšia. Podľa Heideggera je základnou ľudskou skúsenosťou úzkosť. V úzkosti nejde vlastne o nič iné ako o človeka. Úzkosť je úzkosťou ohľadom bytia na svete ako takého – pretože možnosť bytia vždy implikuje aj možnosť vlastného (ľudského) nebytia. V úzkosti sa človek stretáva s vlastnou smrťou. Iné významné Heideggerove myšlienky venoval vývoju modernej vedy, diela: Veda a zamyslenie, Čas obrazu sveta.