Martin Martinček

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Martin Martinček
významný slovenský fotograf
Martin Martinček vo svojom dome (80. roky 20. storočia)
Martin Martinček vo svojom dome (80. roky 20. storočia)
Narodenie30. január 1913
Liptovský Peter, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko)
Úmrtie2. máj 2004 (91 rokov)
Liptovský Mikuláš, Slovensko
Alma materUniverzita Komenského
Profesiaprávnik
RodičiaPeter Martinček
ManželkaErika ( – z. 1945)
Ester Šimerová-Martinčeková (1947 – 2004)
DetiPeter Ľudevít, Iľja Bohuslav

JUDr. Martin Adam[1] Martinček (* 30. január 1913, Liptovský Peter – † 2. máj 2004, Liptovský Mikuláš[2]) bol významný slovenský fotograf a advokát. Venoval sa predovšetkým fotografovaniu prírody a ľudí Liptova.[3]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v obci Liptovský Peter ako druhé dieťa v rodine staviteľa. Detstvo však prežil na Spiši, v Spišskej Starej Vsi a v Šariši. Stredoškolské vzdelanie ukončil maturitou v roku 1931 na reálnom gymnáziu v Prešove.
V roku 1937 úspešne dokončil štúdium na právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.[1] V roku 1947 sa oženil s akademickou maliarkou Ester Šimerovou.

Rodinná hrobka Martinčekovcov na Cintoríne pri Kozej bráne v Bratislave.
Pomník v rodnej obci.

Po druhej svetovej vojne sa spolupodieľal na vytváraní a následnom fungovaní štátnych orgánov, Povereníctva spravodlivosti a financií, ako aj Slovenskej národnej rady.
Po februári 1948 čelil rôznym falošným obvineniam a bol nútený stiahnuť sa z verejného života. Odišiel do Liptovského Mikuláša, kde pracoval najskôr ako bagrista v tehelni, neskôr na slepačej farme a v Komunálnych službách. Od roku 1952 pracoval v Dome osvety a veľkom mierou sa podieľal na zriadení Múzea Janka Kráľa, ktorého sa stal riaditeľom. Od roku 1957 bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov v Bratislave. Ako profesionálny fotograf začal pracovať, keď sa mu splnil jeho detský sen, až vo veku 48 rokov.

Martinček si bol vďaka svojím životným skúsenostiam s komunistickým režimom vedomý problémov života v totalite. Preto sa snažil ľuďom v ťažkostiach pomáhať. Keď chodil fotografovať dediny Liptova, poskytoval bezplatne právnicke konzultácie všetkým, ktorí ho požiadali. Podporoval tiež stredoslovenskú Galéru F v Banskej Bystrici. Keď jej riaditeľ Tomáš Fassati roku 1985 stratil z politických príčin možnost výkonu kvalifikovaného povolania, vybavil mu možnost práce u svojho priateľa, riaditeľa Kotalíka v Národnej galérii v Prahe.[4]

V roku 2013 sa Martinček stal Čestným občanom Liptovskej Tepličky (august). Na budove obecného úradu je inštalovaná pamätná tabuľa odhalená pri príležitosti udelenia Čestného občianstva.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Výsledky svojej tvorivej práce publikoval v knihách fotografií, či už samostatných, alebo spolu s iným významným slovenským píšucim umelcom.

  • Nezbadaný svet (1964) s veršami Laca Novomeského
  • Vám patrí úcta (1966)
  • Ľudia v horách (1969) v spolupráci s Milanom Rúfusom
  • Svetlá vo vlnách (1969)
  • Kolíska (1972) v spolupráci s Milanom Rúfusom
  • Vrchári (1975)
  • Hora (1981)
  • Chvála vody (1981)
  • Báseň o Kriváni (1988) v spolupráci s Milanom Rúfusom
  • Ako sa krúti svet (1995) v spolupráci s Mariánom Pauerom
  • Krása slnka (2001)

Jeho fotografie sú tiež súčasťou vydania esejí Dalimíra Hajka Rozpätie dňa a noci (1992) a publikácie Daniela Šimka Si sneh (2005).

Zastúpenie vo zbierkach (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenská národná galéria, Bratislava

Moravská galerie, Brno

Muzeum umění a designu, Benešov u Prahy

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Za svoju prácu bol niekoľkokrát ocenený, ako doma, tak aj vo svete:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Graduates [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2023-12-05]. Dostupné online.
  2. TASR. Zomrel významný fotograf Martin Martinček. SME (Bratislava: Petit Press), 2004-05-02. Dostupné online [cit. 2021-01-30]. ISSN 1335-4418.
  3. HLAVÁČ, L̕udovít.. Dejiny slovenskej fotografie. Martin : Osveta, 1989. (Vyd. 1.) Dostupné online. ISBN 80-217-0086-6.
  4. Umění pro život - Tomáš Fassati. Benešov : [s.n.], 2016. Dostupné online. ISBN 978-80-87400-20-3.
  5. Prezident SR - Pribinov kríž, I. trieda [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2021-01-30]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]