Masaker v Mỹ Lai

Masaker v Mỹ Lai alebo Masakra v Mỹ Lai bol vojnový zločin, masová vražda asi 347 až 504 neozbrojených vietnamských civilistov, hlavne žien a detí, ktoré spáchali vojaci divízie Americal U.S. Army 16. marca 1968 v dedine My Lai počas Vietnamskej vojny. Pred smrťou boli niektoré obete znásilnené, zbité, mučené, zohavené alebo pobodané. Telá niektorých povraždených boli vojakmi znetvorené.^[1] Išlo o najväčší známy vojnový zločin amerických vojsk počas vojny vo Vietname.

Situácia v oblasti[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku roku 1968 dohasínali po celom južnom Vietname boje, ktoré sa rozpútali po komunistickej ofenzíve Tet. Americké vojská viedli v provincii Quang Ngai boje s komunistickými jednotkami, ktoré boli v dôsledku ťažkých strát z predošlého obdobia nútené prejsť od otvoreného boja k partizánskej taktike kladenia pascí a náhlych prepadov.

O osade Song My, skladajúcej sa z dedín My Lai 1, 2, 3 a 4 americký prieskum predpokladal, že je oporným bodom 48. práporu NFOJV. Dané informácie poukazovali na to, že väčšina obyvateľov týchto dedín mala byť príslušníkmi alebo presvedčenými prívržencami Vietkongu. Vzhľadom na to, že sa dedina nachádzala v zóne kontrolovanej protivníkom nemuseli nasadené americké jednotky ani žiadať o povolenie k paľbe. Rota C (Charlie) 1. práporu 20. pechotného pluku 11. brigády divízie Americal (bývalá 23. divízia), ktorá mala kontrolu vykonať, sa skladala najmä z mladých 18 a 19 ročných brancov. Od začiatku svojho nasadenia koncom roku 1967, stratila rota Charlie pri rutinných hliadkach 28 mužov, z toho 5 mŕtvych. 14. marca, dva dni pred My Laiským incidentom stratila jednotka pri hliadkovaní v okolí Song My význačnú osobnosť – seržanta Georga Cocksa. Pri rozlúčkovom obrade poznamenal veliteľ roty kapitán Medina, že jeho obeť je potrebné pomstiť.

Masaker v My Lai[upraviť | upraviť zdroj]

Okolo ôsmej hodiny ráno 16. marca 1968 po päťminútovej delostreleckej príprave boli vojaci roty Charlie vysadení z vrtuľníkov v blízkosti dediny My Lai 4. Následne rýchlo postúpili do dediny, kde sa nestretli so žiadnym odporom. Namiesto toho aby osadu zaistil, kapitán Ernest Medina najprv nariadil 1. a 2. čate aby zaútočili na dedinu a 3. čate aby zlikvidovala zvyšky nepriateľa. Veliteľ pešej čaty William Calley na mieste prikázal spustiť na civilistov paľbu. Tento rozkaz však niektorí jeho vojaci neuposlúchli. Ďalší vojaci ale začali strieľať a hádzať granáty po všetkých Vietnamcoch, ktorých spozorovali. Mnohých civilistov povraždili na ryžových poliach v okolí, na uliciach či priamo v domoch. Viaceré obete boli pred smrťou znásilnené, či mučené. Proti vyčíňaniu svojich vojakov Calleyho nadriadený kapitán Ernest Medina nijak nezasiahol, naopak sám sa pridal k vraždeniu. Americkí vojaci vraždili v dedine vyše dve hodiny, kým do situácie nezasiahol Warrant Officer Hugh Thompson, jeden z pilotov prieskumných vrtuľníkov, ktoré mali asistovať pechote. Ten si najprv povšimol v okolí početné telá postrieľaných civilistov a rozhodol sa preskúmať situáciu v dedine. Keď pochopil, že pešiaci vraždia neozbrojených obyvateľov, pokúšal sa privolať pomoc pre ranených, následne sa snažil s pešiakmi spojiť pomocou rádia. Keď videl že sa pešiaci na zemi chystajú zaútočiť na skupinu civilistov ukrývajúcich sa v jednom z bunkrov, pristál s vrtuľníkom priamo pred nimi a prikázal palubnému strelcovi aby nad ich hlavami vystrelil niekoľko varovných rán. Dal tak pešiakom najavo, že ak budú vo vraždení pokračovať, spustia na nich jeho strelci paľbu. Americká armáda neskôr z dediny evakuovala 11 civilistov.

Vyšetrovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Napriek tomu, že sa o incidente dozvedelo viacero vyšších dôstojníkov, americká armáda už udalosti nevenovala žiadnu pozornosť. O masakre zatiaľ okrem zúčastnených nikto nevedel. Podľa oficiálnych správ, ktoré vydalo veliteľstvo amerických vojsk niekoľko dní po masakre bolo 16. marca 1968 severovýchodne od mesta Quang Ngai zlikvidovaných 128 nepriateľských vojakov, pri čom Američania stratili 2 mŕtvych a 10 ranených. Podľa neskorších odhadov bolo v dedine zavraždených 347 až 504 ľudí, mnoho nejasností a nepresností navyše neskôr do problému vniesli médiá, ktoré nepresne interpretovali výpovede svedkov, takže sa informácie o masakre v niektorých ohľadoch veľmi rozchádzajú. Až neskôr armáda začala vnútorné vyšetrovanie, ktoré malo objasniť incident. Veliteľ 11. ľahkej pechotnej brigády plukovník Henderson po rozhovore s viacerými vojakmi, ktorí sa zúčastnili na masakre, podal svojim nadriadeným správu, že pri boji bolo zabitých aj 22 civilistov. Táto správa sa však na verejnosť nedostala. Udalosti rozhýbal až list svedka incidentu Rona Ridenhoura, ktorý o masakre napísal prezidentovi Nixonovi, ale aj viacerým kongresmanom a zodpovedným do Pentagónu. Väčšina z nich na list nereagovala. Jedným z mála, ktorí sa o incident začali zaujímať bol Morris King Udall. Po tom čo začali vychádzať najavo všetky okolnosti americká armáda nakoniec obvinila poručíka Calleyho z vraždy.

Od 12. do 20. novembra 1969 uverejnil informácie o incidente v časopisoch Time, Life a Newsweek americký investigatívny novinár Seymour Hersh.

17. marca 1970 americká armáda obvinila 14 dôstojníkov, vrátane generálmajora Samuela W. Kostera, veliteľa divízia Americal, zo zatajovania informácií o incidente. Väčšina z obvinení však bola zrušená. Veliteľ brigády plukovník Oran K. Henderson bol nakoniec jediným, kto bol z krytia masovej vraždy obvinený. Stalo sa tak 17. decembra 1970.

Po 10 mesiacov trvajúcom súde bol 10. septembra 1971 poručík William Calley odsúdený za vraždu a vydanie rozkazu k streľbe do civilistov na doživotie. 2 dni po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku bol však omilostený prezidentom. Calley si nakoniec odsedel vo väzení Fort Leavenworth 4 a pol mesiaca. Súd ostatných obžalovaných vrátane kapitána Medinu zbavil viny.

Dopad na morálku a pravda o činnosti amerických vojakov vo Vietname[upraviť | upraviť zdroj]

Masaker v My Lai a fotografie povraždených obyvateľov dediny, vytvorené prítomnými vojakmi sa stali vďaka výraznému zájmu médií jedným z najznámejších obrazov vojny vo Vietname, ktorý prezentoval americké vojská v tom najhoršom svetle. Táto udalosť rozšírila rozhorčenie z tejto vojny po celom svete a znížila podporu amerických vojsk vo Vietname. Incident bol jedným z mnohých, ktorých sa dopustili počas vojny obe strany. Poukazoval na nesprávnu koncepciu vedenia bojovej činnosti proti partizánom, ktorú aplikovali americké sily. Mnoho amerických jednotiek nedbalo pri vedení bojových operácií na civilné obete na strane južného Vietnamu a nesnažili sa správnym spôsobom nakloniť si miestne obyvateľstvo, ktoré bolo na mnohých miestach rovnako terorizované juhovietnamskou armádou ako aj komunistickými jednotkami. Masaker bol tiež známkou toho, že aj vojaci demokratických krajín sú schopní tých najbrutálnejších vojnových zločinov rovnako ako príslušníci ozbrojených síl nedemokratických režimov. Ďalší z faktov, ktorý si vyžiadal reflexiu v armádnych kruhoch bolo najmä to, že vyššie velenie ako aj mnohé oficiálne miesta masaker úplne ignorovali alebo sa ho snažili utajiť.