Mastodonsaurus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mastodonsaurus

Mastodonsaurus bol obrom medzi krytolebcami a zároveň spolu s bylinožravými dinosaurami jedným z najväčších živočíchov svojej geologickej doby.

Poznávacie znaky[upraviť | upraviť zdroj]

Mastodonsaurus

Podobal sa obrovskej žabe, nemal však hlavu polkruhovitú, ako je u žiab obvyklé, ale trojuholníkovitú a veľmi mohutnú. Dosahovala dĺžky až 125 cm. Na tak veľkú hlavu mal trup pomerne malý a tiež chvost bol veľmi krátky. Končatiny boli pomerne malé, slabé a niektoré kosti končatín dokonca nahradzovala chrupavka. Redukované končatiny a tzv. sínusové čiary na hlave, ktoré podobne ako postranná čiara rýb slúžili k orientácii vo vode, dokazujú, že mastodonsaurus bol vodný živočích, ktorý vodu pravdepodobne vôbec neopúšťal. Žil v bažinatých tôňach a živil sa hlavne rybami, ktorých kosti a šupiny sa našli v skamenelých výkaloch mastodonsaurov. Niektorí autori sa domnievajú, že mastodonsaury neboli schopné opustiť vodu za žiadnych okolností. Túto domnienku podporujú hromadné nálezy kostí týchto živočíchov, dokazujúce, že v dobách sucha, kedy tône vyschli, mastodonsaury hromadne hynuli. Mastodonsaury dorastali dĺžky až troch metrov a žili v triase, teda v druhohorách, v dobe pred 220 miliónmi rokov.