Matej Šuňavec
| Matej Šuňavec | |
| slovenský sociálnodemokratický politik a novinár | |
 | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | 11. november 1873 Pribylina, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko |
| Úmrtie | 27. máj 1949 (75 rokov) Pribylina, Česko-Slovensko (dnes Slovensko |
| Politická strana | Slovenská sociálnodemokratická strana Uhorska |
| Profesia | politik, novinár |
| Národnosť | slovenská |
Matej Šuňavec (* 11. november 1873, Pribylina – † 27. máj 1949, Pribylina) bol slovenský sociálno-demokratický politik a novinár.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa v Pribyline, jeho otec bol Ján a matka Eva Barancová[1]. Matej mal základné vzdelanie z ľudovej školy, no napriek tomu sa z neho stal murár, vzal si za manželku Evu Pauliniovú, a neskôr sa angažoval ako sociálno demokratický politik a organizátor robotníckeho hnutia v Budapešti. Od 80-tych rokov[2][3] až do roku 1915 sa zdržiaval v Budapešti, kde pôsobil ako organizátor podujatí tamojších stavebných robotníkov.
Bol jedným z liptovských murárov pracujúcich v Budapešti. Až v robotníckom spolku sa naučil čítať a písať. V máji 1896 sa stal členom zakladajúceho výboru Sociálnodemokratickej strany Uhorska. Roku 1897 vstúpil do Slovenskej spoločnosti lešenárskych robotníkov. V auguste 1897 bol za účasť na jej štrajku zatknutý.
Od 1. mája 1898 do 1. marca 1899 bol redaktorom prvého slovenského robotníckeho mesačníku Nová doba (časopis)[4], ktorý sa začal vydávať od 1. mája 1897[5], s prestávkami od 1. septembra 1898 do 1. marca 1899, kedy bol Matej Šuňavec jeho zodpovedným redaktorom. Predošlým redaktorom časopisu bol Gustáv Švéni, ktorý bol aj s Františkom Tupým 16. marca 1898 "vypovedaný raz navždy" z Budapešti do rodnej obce, odkiaľ udržiaval sústavné listové spojenie s Matejom Šuňavcom[6]. Vydavateľom časopisu bol od 1. apríla 1898 Štefan Martinček a neskôr následne aj redaktorom od 1. marca 1899.
V Budapešti 11. decembra 1904 na veľkom zhromaždení slovenských robotníkov zmienil „naprostú neúčasť a neprítomnosť slovenskej inteligencie - menovite študentstva“, ktorá im prisľúbila pomoc, ale nakoniec vôbec nepomáhala v boji za oslobodenie slovenského ľudu a pre obnovenie Novej doby. V roku 1904 sa zaslúžil o založenie Slovenských robotníckych novín a 12. júna 1905 o založenie Slovenskej sociálnodemokratickej strany Uhorska[7][8][9].
Po vzniku Česko-Slovenska sa vrátil do Pribyliny[10], kde vyučoval, a po roku 1918 pôsobil ako funkcionár Zväzu robotníctva stavebného a kamenno-keramického priemyslu. Organizoval spolky pracovníkov v stavebnom, keramickom a kamenárskom priemysle v Nitre, Trenčíne, Žiline, Liptovskom Mikuláši a v Zlatých Moravciach. Agitačne pôsobil i medzi slovenskými poľnohospodárskymi robotníkmi na Dolnej zemi.[11]
V roku 1938 (vo veku 65 rokov) odišiel z verejného života. Zomrel ako 75-ročný v Pribyline. V Bratislave je na jeho počesť pomenovaná ulica.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Family Search - Údaje o príbuzenských vzťahoch - Matej Šuňavec
- ↑ Pribylina - Zamestnanie a výroba
- ↑ Pribylina objektívom - Významné osobnosti a dejitelia obce
- ↑ Slovenské novinárstvo od vzniku robotníckej tlače do začiatku prvej svetovej vojny
- ↑ SZLOVÁK SAJTÓ ÉS NEMZETÉPÍTÉS A DUALIZMUS KORÁBAN - ÁBRAHÁM - Strana 12
- ↑ Central European Crossroads: Social Democracy and National Revolution in Bratislava (Pressburg), 1867-1921 - Strana 134
- ↑ Proti dvojakému útlaku - Peter Vrlík [online]. [Cit. 2012-05-29]. Dostupné online. Archivované 2012-05-29 z originálu.
- ↑ Fraňo Ruttkay Storočnica prvého robotníckeho časopisu. Otázky žurnalistiky, 1997, 3, s. 233 - 240
- ↑ Slovak Social Democratic Party of the Kingdom of Hungary
- ↑ Cesty za krásou a poznaním - Vlastivedný magazín 21/2013
- ↑ Región Žilina - Kalendárium, Významné výročia regiónu Liptov v roku 2009