Matica (matematika)
Matica je určitá množina čísel alebo iných matematických objektov (tzv. prvkov matice) usporiadaných do pravidelných riadkov a stĺpcov (prípadne aj ich viacrozmerných ekvivalentov) a vyznačujúcich sa tým, že každý výpočtový úkon vykonávaný s maticou sa týka každého prvku tvoriaceho maticu.
Najčastejšie sa možno stretnúť s dvojrozmernou maticou. Ak treba zdôrazniť, že má m riadkov a n stĺpcov, hovorí sa o matici typu m krát n. Ak treba zdôrazniť, že objekty v tejto tabuľke pochádzajú z množiny A hovorí sa o matici nad množinou A. Príkladom matice typu 2 krát 5 nad množinou celých čísel môže byť
Prvky matice A zvyčajne označujeme ako aij, pričom i je číslo riadku a j stĺpca.
Matice sú obzvlášť dôležité v lineárnej algebre kde reprezentujú lineárne zobrazenia a slúžia k efektívnemu zápisu lineárnych rovníc. Pomocou matíc nad množinou {0,1} sa reprezentujú konečné binárne relácie.
Obsah |
[upraviť] Operácie s maticami
Ak prvky dvoch matíc pochádzajú z vhodnej algebraickej štruktúry a ak sú splnené obmedzujúce podmienky týkajúce sa typu matíc, možno s maticami vykonávať rôzne operácie. Pre operáciu s maticami však neplatia všetky pravidlá platné pri počítaní s číslami, preto sa treba riadiť definíciami, ktoré maticové operácie určujú. Napríklad nie je jedno, v akom poradí sa násobia matice.
[upraviť] Sčítavanie matíc
Sčítavanie matíc môže prebiehať len vtedy, ak tieto dve matice majú rovnaký rozmer. Sčítavajú sa čísla na rovnakých pozíciách. Napríklad:
[upraviť] Skalárne násobenie
Každý prvok v matici A sa vynásobí číslom c. Napríklad:
Sčítanie a skalárne násobenie nemenia rozmer matíc.
[upraviť] Násobenie matíc
Násobenie môže pracovať len vtedy, ak je počet stĺpcov ľavej matice rovnaký ako počet riadkov pravej matice. Ak A je m-krát-n matica a B je n-krát-r matica, tak ich maticový produkt AB má rozmery m-krát-r (m počet riadkov (ako v prvej matici) -krát- r počet stĺpcov (ako v druhej matici)). Výsledná hodnota na pozícií [i,j] je:
pre každé i a j.
Napríklad:
Pričom nie je jedno, v akom poradí sa to vykonáva, napríklad:
Dokonca ani rozmer matíc nemusí byť rovnaký pri vymenenom poradí.
[upraviť] Riadková ekvivalencia a stupňovitý tvar
Matice A a B sú riadkovo ekvivalentné vtedy (označujeme
), ak jedna vznikla z druhej konečným počtom nasledujúcich operácií nazývaných elementárne riadkové operácie:
- vzájomná výmena dvoch riadkov matice
- vynásobenie niektorého riadka nenulovým prvkom z A (predpokladáme, že A je okruh, alebo pole)
- prirátanie ľubovoľného násobku niektorého riadku matice k inému
je reláciou ekvivalencie. Analogicky môžeme definovať aj stĺpcovú ekvivalenciu a elementárnu stĺpcovú operáciu.
Vedúcim prvkom riadku sa nazýva prvý nenulový prvok daného riadku.
Matica A je v stupňovitom tvare ak platí:
- ak aij a ast sú vedúce prvky A a i < s, tak potom nutne j < t
- nad nenulovým riadkom v A nie je žiaden nulový.
Ak navyše platí, že:
- vedúci prvok každého riadku je 1
- ak stĺpec obsahuje vedúci prvok niektorého riadku, všetky jeho ostatné prvky sú nulové
tak sa A nazýva redukovaná stupňovitá matica.
Každá matica je riadkovo ekvivalentná s práve jednou redukovanou stupňovitou maticou.
[upraviť] Hodnosť matice
Hodnosť matice je počet lineárne nezávislých riadkov matice. Hodnosť matice sa rovná maximálnemu počtu lineárne nezávislých riadkov matice. To je ekvivalentné s počtom nenulových riadkov matice v stupňovitom tvare (špeciálne redukovanom stupňovitom tvare).
[upraviť] Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Operace s maticemi v R (determinant, stopa, inverzní, adjungovaná, transponovaná)



![\,\!
(AB)[i,j] = A[i,1] B[1,j] + A[i,2] B[2,j] + ... + A[i,n] B[m,j]](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/sk/math/4/5/f/45f121f22df2d1f7e4b5a9a4a518829d.png)



