Matriarchát

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Matriarchát (z lat. mater - matka a gr. archein - vládnuť) je forma spoločenskej organizácie s dominantným postavením ženy. Jeho opakom je patriarchát. Pôvod a postavenie sa v matriarcháte odvodzuje z materinskej príbuzenskej línie (matrilinearita, matrifokalita). O kulte ženy-matky ku koncu staršej doby kamenej svedčia sošky ženských postáv ako Věstonická venuša. Na Slovensku o tom svedčí nález Moravianskej venuše v Moravanoch nad Váhom pri Piešťanoch[1].

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

V marxistickej historiografii je to obdobie nediferencovanej rodovej spoločnosti s predpokladaným významným postavením ženy (pred nástupom patriarchátu). Predstavitelia feminizmu považujú matriarchát za obdobie raných dejín, počas ktorého ženy formovali kultúru, ale nemali v rukách moc. Historici aj feministky sa dnes zhodujú na tom, že spoločnosti, ktorým by vládli ženy, nikdy neexistovali, alebo boli iba prechodným a nestabilným fenoménom.

Matriarchát je forma spoločenskej organizácie, ktorá je často nekriticky, mechanisticky chápaná, ako opak patriarchátu. Teda vláda matky, ako opak vlády otca (z gr. πατήρ, alebo lat. pater - otec, a gr. archein - vládnuť) je forma spoločnosti, kde vládne muž (otec alebo všeobecně samec). Forma spoločenskej organizácie žien - matiek, je ale iná ako mužov - otcov. Ženy - matky, vnímajú svoje potomstvo oveľa viac ako rovnocenné, na rozdiel od mužov - otcov. Obrazne sa to dá vyjadriť: Ženy vytvárajú kruhy, muži pyramídy. Matky vytvárajú kruhy v ktorých strede je matka, heterarchická štruktúra, zatiaľ čo otcovia vytvárajú pyramídy, na vrchole ktorých sami stoja (pod nimi najstarší syn, atď.) hierarchická štruktúra.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. GOLÁŇ, K.; KROPILÁK, M.; RATKOŠ, P., TIBENSKÝ J. Českoslovensé dejiny. Redakcia M. Kropilák; ilustrácie F. Šesták. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Osveta, 1961. 384 s., 40. 2. Počiatky rodovej organizácie, s. 14.