Mauzóleum Chatama Sofera

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pohľad na sklenené stély prenikajúce do interiéru mauzólea.
Bočný pohľad na Mauzóleum Chatama Sofera.
Zhora otvorený čierny hranol z pohľadového betónu.
Pôsobivý vstup do objektu.

Mauzóleum Chatama Sofera je hrobka Chatama Sofera (17621839), rabína bratislavskej židovskej obce a predstaviteľa tradičného židovského učenia v Bratislave na nábreží L. Svobodu. Predstavuje pútnické miesto Židov. Otvorené bolo v roku 2002 na 240. výročie jeho narodenia. Objekt je v nominácii na zápis do svetového dedičstva UNESCO.

Nachádza sa na mieste najstaršieho židovského cintorína v Bratislave, ktorý bol založený v 17. storočí, keď rodina Pálffyovcov povolila Židom pochovávať ich zosnulých blízko hradného opevnenia. Bol využívaný až do roku 1847. V roku 1942, po veľkej povodni bola väčšina hrobov zatopená. Zachovalo sa len 23 hrobov a 41 náhrobných kameňov, vrátane hrobu rabína Chatama Sofera.

Cez druhú svetovú vojnu sa po úpravách komunikácie a výstavbe tunela ocitol hlboko pod úrovňou terénu, až ho napokon zakryli betónovým stropom. Zmena politického zriadenia na Slovensku po roku 1989 a finančné príspevky od Židov z celého sveta umožnili rekonštrukciu objektu. Posunutie električkovej trate poskytlo priestor pre výstavbu pietneho miesta. Vytvorili sa priestory pre návštevníkov a hroby sa zrekonštruovali.

Nové architektonické riešenie Ing. Arch. Martina Kvasnicu (* 1958) pôsobivo využilo fakt, že hroby sú už v podzemí, a nad nimi vznikol pahorok so sklenými stélami. Do hrobky sa vstupuje lávkou cez územie pôvodného cintorína pokrytého vrstvou jemného štrku. Lávka vstupuje do zhora otvoreného čierneho hranola z pohľadového betónu, stvárňujúceho hrobku. Hranol je symbolom prepojenia súčasnosti a minulosti, či profánnej a sakrálnej architektúry.

Vnútri je priestor so sklenou stenou s výhľadom na hrobový areál pre tých, ktorým náboženské predpisy nedovoľujú vstúpiť na pôdu cintorína. Z neho vedie oceľové schodisko až k hrobom, kde púť končí.

Stropom nad hrobmi symbolicky prestupujú sklenené platne vonkajších stél, ktoré prenikajú na povrch a zároveň presvetľujú priestor.

Architektúra vyzdvihuje osobitosť miesta, ktoré je pre Soferov celosvetový význam miestom návštev z celého sveta.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Cena ABF Slovakia 2003
  • Cena časopisu pamiatky a múzeá 2003
  • Cena Mies van der Rohe 2003 - (nominácia)
  • Cena časopisu ARCH 2002 - (nominácia)
  • Cena Dušana Jurkoviča 2002 - (nominácia)

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dulla M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok, Bratislava: Perfekt, 2007.
  • Dulla M., Moravčíková H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí, Bratislava: Slovart, 2002.
  • www.for.sk