Mauzóleum v Halikarnasse

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mauzóleum v Halikarnasse, obraz zo 16. storočia
Mauzóleum v Halikarnasse
V súčasnosti sú na jeho mieste archeologické vykopávky a múzeum

Mauzóleum v Halikarnasse/Halikarnase alebo Mausóleion alebo Maussólleion je jeden zo Siedmich divov sveta. Dal ho postaviť v Halikarnase kráľ Mausólos II. (377 – 353 pred Kr.) spolu so svojou manželkou ako symbol svojej moci.

Stavba bola taká veľkolepá, že pojem mauzóleum, pôvodne označujúci len hrobku kráľa Mausola II., sa stal synonymom pre hrobku všeobecne. Budí úžas svojou architektonickou koncepciou. Bolo spojením pyramídy, zikkuratu a gréckeho chrámu.

Základom celej stavby bol obrovský podstavec z prokonnéskeho mramoru. V skutočnosti bol mramor iba obložený a jadro tvoril masívny kváder z nepálených tehál. Podstavec mal obdĺžnikový pôdorys s rozmermi 19 x 42 x 11 metrov.

Podľa maximálnych údajov meral 66 x 77 x 30 metrov. Na podstavci stál náhrobný chrám obklopený 36 iónskymi stĺpmi, ktoré niesli strechu v podobe 24-stupňovej pyramídy. Na jej vrchole bola plošina so súsoším vládcov Mausola a manželky Artemidy na voze so štvorzáprahom. Celková výška bol asi 46 metrov.

Plán mauzólea vypracovali architekti Pytheos a Satyros. Mauzóleum zdobili významní grécki sochári, napr.: Leochares, Bryaxis, Skopas a Praxiteles.

Stavba sa nakoniec po stáročiach zrútila a v roku 1581 kamene z ruín použili na stavbu opevnenia.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]