Max Brod

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Max Brod
židovský spisovateľ, prekladateľ a skladateľ

Narodenie 27. máj 1884
Praha, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie 20. december 1968 (84 rokov)
Tel Aviv, Izrael

Max Brod (* 27. máj 1884, Praha – † 20. december 1968, Tel Aviv) bol významný pražský židovský, nemecky píšúci spisovateľ, prekladateľ a skladateľ. Zaslúžil sa o publikovanie literárnej pozostalosti Franza Kafku a významnou mierou prispel k jeho celosvetovej sláve. Má aj zásluhy na šírení českej kultúry (najmä diela Leoša Janáčka a Jaroslava Haška) v zahraničí.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Max Brod bol syn pražského riaditeľa banky. Študoval právo na nemeckej časti Karlovej univerzity. Vzápätí sa začal zaujímať o literatúru a jeho prvé literárne práce sa objavili už u v prvej dekáde 20. storočia. V písaní prózy a literárnych štúdií pokračoval až do konca svojho života. Zásadným spôsobom sa zaslúžil o publikovanie diel v tej dobe už zosnulého Franza Kafku, ktorý bol jeho priateľ. Na vydanie pripravil tiež Kafkove denníky a korešpondenciu.

Po absolvovaní vysokej školy roku 1907 bol Max Brod zamestnaný ako úradník na Pražskom poštovom riaditeľstve. Na tomto zamestnaní Broda, podobne ako Franza Kafku, zaujala predovšetkým kratšia pracovná doba, ktorá mu umožnila venovať sa aj literárnej tvorbe. Na poštovom riaditeľstve pracoval do roku 1924, kedy sa stal kultúrnym referentom česko-slovenskej vlády. V rokoch 1929 – 1939 bol hudobným a divadelným kritikom pražských nemeckých novín Tageblatt.

Pred prvou svetovou vojnou začal pociťovať svoje židovské korene a aktívne sa zaujímal o sionistické hnutie Theodora Herzla. Po ustanovení samostatného Česko-Slovenska bol menovaný viceprezidentom Židovskej národnej rady.

V roku 1913 sa oženil s Elsou Taussigovou. V roku 1939 emigrovali Brod s manželkou do vtedajšej Palestíny, kde v Tel Avive pracoval ako dramaturg a kritik. V Tel Avive (v tej dobe už v Izraeli) roku 1968 zomrel.

Literárna a publikačná činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Na rozdiel od Kafku bol Brod od začiatku úspešným autorom. Jeho prvý román a v poradí už štvrtá kniha, Schloss Nornepygge (Zámok Nornepygge), vydaný v roku 1908, kedy mal Brod 24 rokov, bol verejnosťou prijatý s nadšením. V Berlíne, centre vtedajšej nemeckej kultúry, bola kniha ocenená ako významný príklad expresionizmu. Aj ďalšie diela zaznamenali veľký ohlas a Brod sa v nemecky hovoriacich oblastiach preslávil.

S Franzom Kafkom sa Brod prvýkrát stretol v októbri 1902, keď v študentskom spolku prednášal o Arthurovi Schopenhauerovi. Brod a Kafka, v tej dobe tiež študent Karlovej univerzity, sa spriatelili a schádzali sa často, takmer denne. Na návšteve u Maxa Broda sa Kafka stretol aj s jeho príbuznou a svojou neskoršou snúbenicou Felice Bauerovou. Max Brod patril k najbližším osobnostiam Kafkovho života. Bol mu oporou, povzbudzoval ho v literárnej tvorbe a snažil sa mierniť jeho duševné krízy. Pomáhal mu aj s publikovaním textov.

Kafka a Brod zostali blízkymi priateľmi až do Kafkovej smrti roku 1924. Než Kafka zomrel, stanovil vo svojom závete, že jeho dosiaľ nepublikované diela majú byť zničené. Vykonávateľom poslednej vôle určil Broda. Ten sa však rozhodol Kafkovu pozostalosť vydať. Od roku 1925 začal Brod publikovať Kafkove diela z pozostalosti, o. i. romány Amerika, Das Schloss (Zámok) či Der Process (Proces). V nasledujúcich troch desaťročiach vydal celkom šesť zväzkov Kafkovej tvorby a jeho biografiu.

Okrem Kafku stál Brod aj za Franzom Werfelom a Karlom Krausom, ale len dovtedy, kým sa obaja neodklonili od judaizmu ku kresťanstvu. Pre českú kultúru je Max Brod významný, pretože sa pričinil o divadelné uvedenie Haškovho Dobrého vojáka Švejka v Berlíne a presadzoval Janáčkove opery v zahraničí.

Hudobné tvorba Maxa Broda je v porovnaní s literárnou len skromná. Napísal niekoľko piesní a klavírnych skladieb. Prekladal Janáčkove opery do nemčiny a napísal jeho biografiu.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Z rozsiahleho diela Maxa Broda sú vybrané len najdôležitejšie práce.

Vlastná próza[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ein Kampf um Wahrheit. Románová trilógia (po česky Boj o pravdu):
    • Tycho Brahes Weg zu Gott, 1916. Román (po česky Tychona Brahe cesta k Bohu).
    • Reubeni, Fürst der Juden, 1925. Román (po česky Rëubeni, kníže židovské).
    • Galilei in Gefangenschaft, 1948. Román (po česky Galilei ve vězení).

Teoretické rozpravy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Leoš Janáček: Leben und Werk, 1924. Biografia (po česky Leoš Janáček: Život a dílo).
  • Heidentum, Christentum und Judentum, 1922. Štúdia (po česky Pohanství, křesťanství a židovství).

Pražskí nemeckí autori[upraviť | upraviť zdroj]

  • Franz Kafka, eine Biographie, 1937. Biografia (Franz Kafka: Životopis).
  • Der Prager Kreis, 1966. Štúdia (po česky Pražský kruh).
  • Streitbares Leben: Autobiographie, 1960. Autobiografia (po česky Život plný bojů).