Max More

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Max More

Max More (* 1964) je americký vizionár, extropista a transhumanista.

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Je pôvodom z Anglicka. Narodil sa v Bristole vo Veľkej Británii. Vlastným menom Max T. O´Connor. Vyštudoval filozofiu, politológiu a ekonómiu na Oxforde. V roku 1995 obhájil na University of Southern California doktorandskú prácu s názvom Diachronické ja. Identita, Kontinuita, transformácia (The Diachronic Self. Identity, Continuity, Transformation) a získal titul PhD. Spoluvytvoril a rozvinul koncept extropie ako opaku entropie.

Zakladateľ Extropy Institute[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1988 spolu s Tomom W. Bellom (T.O.Morrow) založili Extropy Institute v Kalifornii v USA, ktorý bol v roku 1990 zaregistrovaný ako nezisková vzdelávacia organizácia. Vykonával funkciu jeho šéfa a prezidenta až do ukončenia jeho činnosti v roku 2007. Od roku 1988 vydával časopis Extropy. Organizoval konferencie extropiánske konferencie pod názvom EXTRO. v roku 1991 sformuloval extropiánske princípy, ktoré pravidelne aktualizoval. Posledná publikovaná verzia 3.11 bola vytvorená v roku 2003. Založil hnutie extropiánov. Žije v Kalifornii v USA.

Šéf Alcor Life Extension Foundation[upraviť | upraviť zdroj]

Od januára 2011 vykonáva funkciu šéfa (CEO) Alcor Life Extension Foundation so sídlonm v Scottsdale v Arizone v USA. Táto organizácia sa zaoberá predlžovaním ľudského života a kryonickou suspenziou.

Extropia[upraviť | upraviť zdroj]

Extropia je podľa Maxa Mora miera inteligencie systému, jeho informovanosti, energie, životaschopnosti, vitality, rôznorodosti, komplexity a schopnosti rastu.

Extropiáni[upraviť | upraviť zdroj]

Extropiáni sa hlásia k spontánnemu poriadku, čo v ich poňatí znamená podporovanie decentralizovaných a dobrovoľných procesov spoločenskej správy, podporovanie tolerancie, slobodného trhu, rozdielnosti, myslenia s dlhodobým výhľadom, osobnej zodpovednosti a slobody.

Extropia ako transhumanistická filozofia[upraviť | upraviť zdroj]

Extropia je podľa Maxa Mora transhumanisticka filozofia. Extropiánske princípy definujú špecifickú "odnož" transhumanistickeho myslenia. Ako humanisti, tak aj transhumanisti uprednostňujú pokrok a hodnoty založené na nás samých, na rozdiel od externej náboženskej autority.

Transhumanisti však podľa Maxa Mora posúvajú humanizmus ešte ďalej, snahou o dosiahnutie samotných ľudských limitov, pomocou vedy a technológie skombinovanej s kritickým a kreatívnym myslením. Bojujú proti nevyhnutnosti starnutia a smrti, snažia sa o postupne zdokonaľovanie intelektuálnych schopnosti, fyzických kapacít, a emocionálneho vývoja. Vidia humanitu, ľudskosť, ako prechodne štádium v evolučnom vývoji inteligencie. Obhajujú použitie vedy k zrýchleniu premeny z ľudského (humánneho) stavu na transhumánny alebo až posthumánny stav.

Extropiánske princípy[upraviť | upraviť zdroj]

Max More zaradil medzi extropiánske princípy:

Neustály pokrok - Neustálu snahu o dosiahnutie vyššej inteligencie, vzdelania, efektívnosti a nekonečnej dĺžky života, snahu o odstránenie politických, kultúrnych, biologických a psychologických limitov seba-realizacie a seba-aktualizacie. Neustále prekračovanie prekážok v našom pokroku a možnostiach. Expanziu do vesmíru a zlepšovanie sa bez konca.

Seba-Transformáciu - Pokračujúce morálne, intelektuálne a fyzické zlepšovanie sa pomocou kritického a kreatívneho myslenia, osobná zodpovednosť a experimentacia. Snahu o biologicky neurologicky nárast popri emocionálnom a psychologickom zlepšovaní.

Prakticky optimizmus - Podporovanie činnosti pozitívnymi očakávaniami. Adaptovanie racionálneho, na činnosti založeného optimizmu, namiesto slepej viery alebo stagnujúceho pesimizmu.

Inteligentné technológie - Použitie vedy a technológie na kreatívne prekonanie našich "prírodných" limitov ktorými nás obdarovalo naše biologické dedičstvo, kultúra a prostredie. Prijímanie technológie nie ako technológiu samu pre seba, ale ako efektívneho prostriedku k zlepšeniu života.

Otvorenú spoločnosť - Podporovanie sociálnych pravidiel ktoré povzbudzujú slobodu prejavu, slobodu konania a experimentacie. Opozíciu k autoritárskej spoločenskej kontrole a uprednostňovanie decentralizácie moci. Preferovanie vyjednávania namiesto boja, výmeny namiesto nátlaku. Otvorenosť k zdokonaľovaniu sa namiesto statickej utópie.

Sebaurčenie - Nezávislé myslenie, individuálnu sloboda, osobnú zodpovednosť, seba-reguláciu, sebaúctu a rešpekt k ostatným.

Racionálne myslenie - Uprednostňovanie dôvodu a faktov pred slepou vierou, zamýšľanie sa nad dogmami. Otvorenosť pre každú výzvu nasej viere a presvedčeniu. Privítanie kritiky existujúceho presvedčenia a zároveň otvorenosť k novým myšlienkam.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Publikoval texty:

  • Dynamic Optimism. An Extropian Cognitive-Emotional Virtue (1990)
  • Transhumanism. A Futurist Philosophy (1990)
  • The Extropian Principles (1991)
  • Order Without Orders (1991)
  • Technological Self-Transformation. Expanding Personal Extropy (1993)
  • Pancritical Rationalism. An Extropian Metacontext for Memetic Progress (1994)
  • The Diachronic Self. Identity, Continuity, Transformation (1995)
  • Transhumanism. Towards a Futurist Philosophy (1996)
  • Beyond the Machine. Technology and Posthuman Freedom (1997)
  • Life Extension and Overpopoulation (1997)
  • Virtue and Virtuality. From Enhanced Senses to Experience Machines (1998)
  • Self-Ownership. A Core Extropian Virtue (1998)
  • Lexotropicon. Extropian Neologism. (2002)

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

Knihy[upraviť | upraviť zdroj]

  • More, Max, Vita-More, Natasha (editors) (2013): The Transhumanist Reader. Classical and Contemporary Essays on the Science, Technology, and Philosophy of the Human Future. Wiley-Blackwell, Malden, Maryland, 2013, ISBN 978-1-118-33429-4, 480 str.

Publikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Články v knihách[upraviť | upraviť zdroj]

  • More, Max: Superlongevity Without Overpopulation. In: Immortality Institute: The Scientific Conquest of Death. Essays on Infinite Lifespans. LibrosEnRed, Buenos Aires, 2004, ISBN 987-561-135-2, 296 str., str. 169-186
  • More, Max: True Transhumanism: A Reply to Don Ihde. In: Hansell, Gregory, Grassie, William (Editor) (2011): Transhumanism and its Critics. Metanexus Institute, Philadelphia, PA, 2011, ISBN 978-1456815653, 278 str., str. 136-146
  • More, Max: The Philosophy of Transhumanism. In: More, Max, Vita-More, Natasha (editorsň: The Transhumanist Reader. Classical and Contemporary Essays on the Science, Technology, and Philosophy of the Human Future. Wiley-Blackwell, Malden, Maryland, 2013, ISBN 978-1-118-33429-4, 480 str., str. 3-17

Články[upraviť | upraviť zdroj]

  • More, Max: Transhumanism. Towards a Futurist Philosophy. In: Extropy 6 / 1990, revised 1996
  • More, Max: The Extropian Principles V 2.5. In: Extropy 11 Summer 1993, revised 1996
  • More, Max: Life Extension and Overpopoulation. In: Cryonics. Alcor Life Extension Foundation. Volume 18:1, 1st Quarter, 1997, str. 9-14
  • More, Max: The Extropian Principles. Version 3.0. A transhumanist Declaration, Extropy Institute, 1998
  • More, Max: aLetter to the Mother Nature. A paper presented at EXTRO-4 Conference: Biotech Futures: Challenges of Life Extension and Genetic Engineering, Berkeley, California, August 7-8, 1999
  • More, Max: Principles of Extropy. Version 3.11 Extropy Institute, 2003
  • More, Max: Survival Through Inference. In: Cryonics. Alcor Life Extension Foundation. Volume 28:2, 2nd Quarter, 2007, str. 10-11
  • More, Max: A Letter to Mother Nature: Amendments to the Human Constitution. Max More´s Strategic Philosophy, May 25, 2009

Preklady do češtiny[upraviť | upraviť zdroj]

  • More, Max: Extro je extra. Technologická transformace člověka aneb Zvyšování osobní extropie. In: Živel č.5/1996, Praha 1996
  • More, Max: Dynamický optimismus. Překlad Pavel Šuchmannn 21. 1. 1998, revize 23. 1. 1998, Česká asociace transhumanistů, 1998, publikované na www.transhumanismus.cz

Články o ňom[upraviť | upraviť zdroj]

  • Wolf, Chana de: Member Profile: Max More. In: Cryonics. Alcor Life Extension Foundation. Volume 33:1, January – February 2012, str. 18-20

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]