Meď (minerál)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Meď (nerast))
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg Toto je článok o neraste. O chemickom prvku pozri meď
Meď
Meď
Cu
Všeobecné informácie
Trieda Prvky
Zaradenie I/A.01-10
Rok objavenia pravek
IMA status prijatý (1959)
Kryštalografia
Kryšt. sústava kubická
Bodová grupa 43m
Priestorová grupa Fm3m
Mriežkové param. a=3,615 Å
V=47,24
Z=4
Morfológia
Habitus masívny, povlaky, kríčkovitý, drôtiky, zriedkavejšie kryštály tvaru kocky, dodekaédra, oktaédra
Zrasty kontaktné a penetračné zrasty podľa {111}
Optické vlastnosti
Farba(y) medený, červený, hnedý
Farba vrypu ružový
Lesk kovový
Priesvitnosť opakný
Odrazivosť
na vzduchu
λ (nm) R1 (%) R2 (%)
400 35,20
420 37,70
440 40,20
460 42,20
480 43,80
500 45,00
520 46,00
540 47,60
560 52,60
580 63,90
600 71,00
620 75,40
640 78,50
660 81,00
680 83,20
700 85,20
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs) 2,5-3
Hustota 8,94-8,95 kg.dm−3
Lom kujný
Ostatné
Rozpustnosť v kys. dusičnej
Elektrické vlast. vodivý
Odrody a variety
meď s prímesami Au, Zn, Pd
Pozri aj portál Vedy o Zemi
zoznam minerálov

Meď je minerál kryštalizujúci v kubickej sústave, chemicky takmer čistá meď - Cu.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Vyskytuje sa zvyčajne vo forme plieškov, kríčkov, alebo býva celistvý. Niekedy máva drôtikovitý habitus. Na povrchu je hnedočervená, na čerstvom lome ružovočervená, medenočervená. Vryp je medenočervený. Je to nepriehľadný minerál s kovovým leskom.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Vzniká druhotne v oxidačnej časti niektorých medených ložísk spolu s kupritom, malachitom a inými sekundárnymi minerálmi.

Poznávanie[upraviť | upraviť zdroj]

Je mäkká, ohybná, taviteľná a kujná.

Výskyty na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]