Mechanické vlnenie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Mechanické vlnenie je vlnenie opisované mechanickými veličinami (napr. výchylkou, tlakom, deformáciou). Pri tomto vlnení častice odovzdávajú kmitavý pohyb okoliu. Typickým príkladom sú zvukové vlny, morské vlny alebo seizmické vlny.

Mechanické vlnenie vzniká v pevných, kvapalných a plynných látkach. Jeho príčinou je existencia väzbových síl medzi atómami, molekulami prostredia, v ktorom sa vlnenie šíri. Vlnenie môže byť: zvuk, ultrazvuk a infrazvuk.

Vlny na strune[upraviť | upraviť zdroj]

Je to druh postupne priečneho mechanického vlnenia. Vlny na strune (pohyb častíc struny) nám popisuje funkcie , ktorá určuje priečnu výchylku v čase .

Vlnová rovnica v jednom rozmere, kde je rýchlosť vlny na strune ():

Rýchlosť vlny na napnutej strune[upraviť | upraviť zdroj]

Platí vzťah:

kde je napätie struny (sila akou pôsobíme na strunu) a dĺžková hustota struny.

Frekvencia prvého harmonického kmitu je priamo úmerná a nepriamo úmerná :

kde je dĺžka struny vibrujúcej struny (dĺžka medzi dvoma uzlami), ktorá je rovná polovičnej vlnovej dĺžky prvého harmonického kmitu.