Meckelov divertikul

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Meckelov divertikul

Meckelov divertikul alebo Meckelova vydutina (bedrovníka) je slepý vak asi 5 – 10 cm dlhý, ktorý vychádza z antimezenteriálnej strany ilea (60 – 100 cm od ileocekálnej chlopne) s pomerne širokým ústím. Často obsahuje ektopické tkanivo žalúdka (cca 80%) alebo pankreasu (okolo 50 %), čím môže navodiť klinické ťažkosti (2% pacientov). Ektopické tkanivo môže byť aj duodenálne, kolonické alebo aj zo sliznice žlčovodu.[1].

Etiológia[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o vrodený pravý divertikul, ktorý je rudimentom ductus omphaloentericus (embryonálny vývod spájajúci vak s predným črevom, čo je tzv. fyziologická herniácia). Je to anomália tráviacej sústavy, ktorá vzniká poruchou zániku tejto fyziologickej hernie. Vyskytuje sa cca u 2% populácie. Pomer výskytu mužov a žien je 3:1.

Klinický obraz[upraviť | upraviť zdroj]

Sám o sebe Meckelov divertikul nerobí ťažkosti, iba ak svojimi komplikáciami, ktorými sú: nepriechodnosť čreva, zápal, trombóza, vred s krvácaním, stenózou a perforáciou.

K typickej manifestácii patrí najmä krvácanie do čreva, ktoré sa manifestuje enterorágiou. Krv v stolici má malinovú farbu a nie vzhľad melény, od ktorej sa dá pomerne dobre odlíšiť.
Krvácanie sa vyskytuje väčšinou pred 10-tym rokom života a je spôsobené vredom na rozhraní ileálnej sliznice priľahlej k Meckelovmu divertikulu, v ktorom je ektopická sliznica žalúdka produkujúca kyselinu. Krvácanie môže byť mierne, opakované ale aj masívne, vedúce až k hemoragickému šoku a úmrtiu pacienta. Hoci bol v gastrickej ektopii nájdený aj Helikobacter pylori, vzťah medzi krvácanám a touto baktériou nebol v prípade Meckelovho divertikula preukázaný.

Druhou najčastejšou klinickou manifestáciou je intestinálna obštrukcia, ktorá sa v klinickom obraze prejaví ako ileus. Príčinou je intususcepcia MD smerom do tenkého alebo hrubého čreva.[2]

Pri perforácii bude v klinickom obraze dominovať akútna peritonitída. Akútny zápal Meckelovho divertikula má klinické príznaky podobné ako pri akútnej appendicitíde.

Diagnóza[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti je základnou diagnostickou metódou vyšetrenie počítačovou tomografiou. V minulosti bola metóda prvej voľby enteroklýza, ktorého výsledok záležal od toho, či sa divertikul naplnil kontrastnou látkou, alebo bol prekrytý črevnými kľučkami. Po injekcii rádioizotopu technécia sa môže pri následnom izotopovom skenovaní brucha Meckelov divertikul tiež zobraziť. Niekedy sa divertikul zistí až peroperačne (v prípade ilea a u akútneho brucha).
Pri krvácaní je nutná endoskopia horného tráviaceho traktu (ezofagogastroduodenoskopia), často aj čreva (kolonoskopia), pre vylúčenie iných príčin krvácania. Ďalej do úvahy prichádza vyšetrenie rádioizotopom značenými erytrocytmi, najlepšie v akútnej fáze krvácania. Pri neúspechu je indikovaná kapsulova endoskopia a v závislosti od nálezu niektorý typ overtube enteroskopie (single ballon, double ballon, spiral enteroskopia), ak je potrebná endoskopická liečba. Najlepšie ten typ, s ktorým má dané pracovisko najlepšie skúsenosti. V období pokoja bývajú pomocké vyšetrenia často negatívne.[3]

liečba[upraviť | upraviť zdroj]

Náhodne zistený divertikul sa nelieči. Ak sa však zistí pri operácii, ktorá bola robená pre jednu z jeho možných komplikácií, lieči sa chirurgicky. Spočíva v resekcii postihnutého úseku ilea.

Prognóza[upraviť | upraviť zdroj]

Pri včasnej diagnóze je prognóza dobrá. Opakované krvácania do tráviacej trubice z neznámeho zdroja sú vysokým rizikom čo do mortality, tak aj do morbidity pacienta.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Elsayes KM, Menias CO, Harvin HJ, Francis IR (July 2007). Imaging manifestations of Meckel's diverticulum. AJR Am J Roentgenol 189 (1): 81 – 8.
  2. Tiu, A and Lee, D. An unusual manifestation of Meckel's diverticulum: strangulated paraumbilical hernia.N Z Med J. 2006 Jun 23;119 (1236):U2034)
  3. Thurley PD, Halliday KE, Somers JM, Al-Daraji WI, Ilyas M, Broderick NJ (February 2009).Radiological features of Meckel's diverticulum and its complications. Clin Radiol 64 (2): 109 – 18.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • J. F. Meckel. Über die Divertikel am Darmkanal. Archiv für die Physiologie, Halle, 1809, 9: 421 – 453.
  • Mařatka, Z.: Dvanáctník a jeho nemoci (kromě vředu). In Mařatka Z (ed.). Gastronterologie. Karolinum, Praha 1999: 195 – 199.
  • Frič,P., Dvořák, M., Mařatka, Z, Mandys, V.: Jiné nemoci tenkého střeva. In Mařatka Z (ed.). Gastronterologie. Karolinum, Praha 1999: 215 – 226.
  • LaMont, J.T., Isselbacher, K.J.: Diseases of the Small and Large Intestine. In Isselbacher, K.J., Braunwald, E., Wilson,.J.D, et al.: (eds.). Harrison´s Principles of Internal Medicine. McFraw-Hill Inc., New York 1994: 1417 – 1424.