Medzinárodné právo verejné
| Právo |
| Odvetvia práva |
| Verejné právo: Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné Súkromné právo: Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné |
| Deľba moci |
| Výkonná moc: Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR) · Vláda (SR) · Ministerstvo Zákonodarná moc: Súdna moc: Súd · Ústavný súd (SR) · Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ |
| Právne predpisy |
| Ústava (SR) · Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos |
| Ďalšie pojmy |
| Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma
Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia |
Medzinárodné právo verejné (iné názvy: medzinárodné verejné právo, verejné medzinárodné právo, obsahovo nepresne medzinárodné právo) je právne odvetvie upravujúce vzťahy medzi subjektami majúcimi medzinárodnoprávnu subjektivitu a je tvorené pomocou medzinárodných právnych zmlúv. Základné subjekty medzinárodného práva sú zvrchované štáty. Opakom je vnútroštátne právo. Súčasťou medzinárodného práva verejného nie je medzinárodné právo súkromné, ktoré tvorí súčasť vnútroštátneho práva a rieši kolíziu vnútroštátnych právnych poriadkov pri úprave vzťahov fyzických a právnických osôb .
Pramene[upraviť]
Medzinárodné právo má tri základné pramene - medzinárodné zmluvy, medzinárodné obyčaje a všeobecné právne zásady (čl. 38 Štatútu Medzinárodného súdneho dvora). Pomocné pramene sú medzinárodnoprávna doktrína a zásady medzinárodného práva.
Medzinárodné zmluvy[upraviť]
Hlavný článok: Medzinárodná zmluva
Môžu byť:
- bilaterálne (dvojstranné)
- multilaterálne (mnohostranné)
Dejiny[upraviť]
Prvé kroky uskutočnili španielski teológovia Vitoria, Suaréz, Velanquez, v ich práci ďalej pokračoval Hugo Grotius, ktorý navrhol zriadenie organizácie podobnej dnešnej OSN.