Medzinárodné právo súkromné
Medzinárodné právo súkromné alebo medzinárodné súkromné právo alebo súkromné medzinárodné právo je samostatné právne odvetvie, ktoré reguluje súkromnoprávne vzťahy s cudzím prvkom. Teda také spoločenské vzťahy, ktoré v určitých prvkoch presahujú hranice štátu a vykazujú vzťah k zahraničiu.
Do medzinárodného práva súkromného zaraďujeme aj medzinárodné právo procesné, ktoré upravuje postup súdov a iných orgánov a účastníkov; a vzťahy medzi nimi vznikajúce v konaní v občianskych veciach, v ktorých sa vyskytuje cudzí prvok.
Cudzí prvok[upraviť | upraviť zdroj]
Súkromnoprávne vzťahy s cudzím prvkom sú tie spoločenské vzťahy, ktoré vo svojom rámci obsahujú cudzí (medzinárodný) prvok. To znamená, že svojou povahou majú vzťah ku viacerým právnym poriadkom súčasne. Cudzí prvok môže byť v právnom vzťahu zastúpený ako subjekt, objekt alebo právna skutočnosť rozhodná pre vznik, zmenu či zánik právneho vzťahu. Ako príklad na jednotlivé situácie je možné uviesť nasledovné: 1. Cudzí prvok je v právnom vzťahu zastúpený ako subjekt - kúpnu zmluvu uzavrie medzi sebou slovenský občan a občan Česka 2. Cudzí prvok je v právnom vzťahu zastúpený ako objekt - predmetom kúpnej zmluvy, ktorú medzi sebou zmluvné strany uzavreli je nehnuteľnosť nachádzajúca sa v zahraničí 3. Cudzí prvok je v právnom vzťahu zastúpený ako právna skutočnosť rozhodná pre vznik, zmenu, ći zánik právneho vzťahu - kúpna zmluva bola podpísaná v zahraničí
Postavenie medzinárodného práva súkromného[upraviť | upraviť zdroj]
Medzinárodné právo súkromné je samostatným a špecifickým právnym odvetvím. Je súčasťou právneho poriadku každého štátu. Každý štát ma vlastné medzinárodné právo súkromné. Právna teória ho však najmä v minulosti priraďovala buď k občianskemu alebo medzinárodnému právu.
Civilistická koncepcia[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa civilistickej koncepcie je medzinárodné právo súkromné súčasťou občianskeho práva. Pôvod tejto koncepcie siaha do 19. storočia, keď vznikali prvé veľké kódexy občianskeho práva. Tie vtedy obsahovali aj ustanovenia o časovej a priestorovej pôsobnosti svojich noriem. Tieto normy sa nazývali hraničné normy a medzinárodné právo súkromné bolo vlastne hraničným právom. Ako však kvantita (a význam) vzťahov s cudzím prvkom narastali, vytvorilo sa samostatné právne odvetvie. Civilistická koncepcia je teda dnes už prekonaná.
Internacionalistická koncepcia[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa internacionalistickej koncepcie je medzinárodné právo súkromné súčasťou medzinárodného práva. Zástancovia tejto teórie ho pokladali za odvodené od medzinárodného práva verejného. Pôvod tejto teórie siaha tiež do 19. storočia a dnes je už tiež prekonaná, keďže medzinárodné právo súkromné je považované za samostatné právne odvetvie.
Pramene medzinárodného práva súkromného[upraviť | upraviť zdroj]
Každý štát má vlastný systém právnych noriem, ktoré regulujú právne vzťahy s cudzím prvkom. Pramene však možno vždy rozdeliť na:
- vnútroštátne pramene – na Slovensku je to najmä zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
- medzinárodné pramene – teda tie medzinárodné právne akty, ktoré daná krajina ratifikovala podľa svojho právneho poriadku, a ktoré upravujú problematiku súkromnoprávnych vzťahov s cudzím prvkom. Tieto môžu byť dvojstranné alebo mnohostranné. Dvojstranné (bilaterálne) medzinárodné zmluvy sú zmluvy uzatvorené medzi dvoma subjektmi medzinárodného práva. Slovenská republika má takéto zmluvy uzavreté najmä s bývalými socialistickými krajinami (konkrétne s Bulharskom, bývalou Juhosláviou, Maďarskom, Poľskom, Ruskom a Českom). Mnohostranné (multilaterálne) medzinárodné zmluvy sú také zmluvy, ktoré sú uzatvorené medzi väčším počtom zmluvných strán.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
ŠTEFANKOVÁ, N. 2011. "Introduction to Private International Law". Plzeň: Aleš Čeněk s.r.o., 2011, 1. vydanie, 112s. ISBN 978-80-7380-361-2.