Megido

Tento článok spĺňa podľa redaktorov slovenskej Wikipédie kritériá na dobrý článok.
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Megiddo)

O rovnomennom kibuci pozri Megido (kibuc).
Megidský pahorok

Megido alebo Megiddo (po hebrejsky מגידו - Megido/iný prepis (len pre starohebrejčinu): Megiddo) bolo staroveké mesto a v rokoch 1800 – 600 pred Kr. významné stredisko Galiley. Nachádzalo sa na strategickom mieste v Emek Jizreel (Jezraelskom údolí) na pahorku pri dôležitom priesmyku. Stála tu mohutná pevnosť a stajne, vďaka ktorým sa mesto stalo centrom chovu koní pre vojsko. Megido býva stotožňované aj s miestom nazvaným (H)armagedon (doslova asi: „Megiddský vrch“), kde sa majú podľa knihy Zjavení zhromaždiť všetky vojská k poslednej bitke na konci sveta.

Dnes je mesto dôležitou archeologickou lokalitou Tel Megido (arab. تل المتسلم - prepis podľa spisovnej arabičiny: Tall al-Mutasallim/prepis podľa lokálnej výslovnosti: Tell el-Mutesellim), jednou z najvýznamnejších a najpôsobivejších v Izraeli. Roku 2005 bola lokalita zapísaná spolu s Chacor a Beer Ševa ako pamiatka svetového dedičstva na zoznam UNESCO. Neďaleko sa nachádza kibuc Megido a vojenské väzenie, kde sú držaní palestínski Arabi obžalovaní z terorizmu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Poloha Megida

Vznik Megida[upraviť | upraviť zdroj]

Megido sa nachádza na strategickom mieste v Emek Jizreel, z ktorého bolo možné kontrolovať jediný veľký priesmyk medzi pohorím Karmel a Ramat Manasseh, kadiaľ prechádzala Via Maris, najvýznamnejšia obchodná cesta medzi Egyptom a Mezopotámiou. Z Megida tak bolo možné zároveň ovplyvňovať obchod aj mocenské záujmy. Pláň v údolí pod Megiddom sa preto stávala miestom, kde sa odohrávali strategicky významné bitky.

Megido bolo prvýkrát osídlené už v neskorej kamennej dobe v 4. tisícročí pred Kr., kedy na malom pahorku vyrástla osada so svätyňou. Začiatkom 3. tisícročia pred Kr. (doba bronzová) už bolo Megido hradbami opevneným mestom. Domy boli zoradené do ulíc, niekedy dláždených a vybavené stokami. Mesto bolo niekoľkokrát zničené a obnovené, až kým sa v 1. polovici 2. tisícročia pred Kr. stalo jedným z centier správy Egyptskej ríše, ktorá mala o túto oblasť veľký záujem. V polovici 2. tisícročia (1478 pred Kr.) však koalícia Kanaáncov za podpory Mitannského kráľovstva povstala proti egyptskej nadvláde, čo vyvrcholilo vojnovým konfliktom. Okolo roku 1350 pred Kr. bolo mesto opäť zničené a vzápätí obnovené. V polovici 12. storočia však do oblasti začali prenikať Filištínci (jeden z tzv. morských národov), ktorí Megido spustošili natoľko, že ďalších sto rokov zostalo opustené.[1]

Pohľad z Megida do Jezraelského údolia (v pozadí hora Tábor)

Obdobie izraelského kráľovstva[upraviť | upraviť zdroj]

Po upokojení situácie sa začal do kanaánskych miest opäť vracať život. Megido bolo v polovici 11. storočia osídlené Filištíncami. Už v druhej polovici 10. storočia však bolo mesto vyplienené egyptským kráľom Šešonkom I., ktorý tu síce zanechal na oslavu víťazstva svoju stélu, no čoskoro sa z oblasti stiahol.[2] Kanaánski obyvatelia sa z tejto rany už nespamätali, čo využili Omríovci, vládcovia rodiaceho sa Izraelského kráľovstva, ktorí Megido a celé Jezraelské údolie obsadili.

Za ich vlády bolo mesto s rozlohou 6 ha v polovici 9. storočia opevnené mohutnými hradbami so šírkou 3,5 m a výškou 6 m. Komorovitá konštrukcia hradieb ich robila pevnejšími a odolnejšími voči nepriateľským útokom. Dutý vnútorný priestor hradieb zároveň slúžil k ubytovaniu vojska i ako sklad. Na severnej strane vrcholu nechali Omríjovci navyše postaviť šesťkomorovú vstupnú bránu, ktorá bola typickým prvkom vtedajších pevností.[3]

Trosky šesťkomorovej brány

Roku 835 pred Kr. však do izraelského kráľovstva vtrhol Chazael, kráľ susedného Aram-Damašku, ktorý Megido zničil a severnú oblasť kráľovstva zabral. Ku koncu 9. storočia bol však Aram-Damašk napadnutý Asýriou a bol nútený Izrael opustiť a brániť svoje vlastné územia na východe. Izraelskí králi (najmä Jarobeám II.) toho využili, získali späť stratené územia a začali s obnovou poničených pevností. Izrael sa navyše začal zapájať do medzinárodného obchodu.

V tomto období boli v Megide vybudované stajne pre niekoľko sto koní. O kvalite tamojšieho chovu hovorí i fakt, že po obsadení pevnosti Asýrčanmi sa stala megidská jazda elitnou vojenskou jednotkou asýrskeho kráľa.

Podzemný tunel v Megide

Pretože bolo Megido na vrchu kopca, bolo veľmi problematické jeho zásobovanie vodou. Najbližší prameň sa nachádzal na úbočí kopca a pevnosť od neho mohla byť pri obliehaní ľahko odrezaná. Bol preto vyhĺbený podzemný tunel, do ktorého sa zostupovalo 25 m hlbokou šachtou a ďalej sa pokračovalo 80 m tunelom až ku prameňu, okolo ktorého bol z vonku postavený silný zamaskovaný múr.[4]

Po smrti Jarobeama II. sa v izraelskom kráľovstve rozpútal boj o moc, čo využila Asýria, ktorá obsadila sever Izraela a v roku 734 pred Kr. aj Megido, ktoré bolo ušetrené a stalo sa centrom novej asýrskej provincie.[5]

Model Megida, modrá: 9. stor., žltá: 8. stor.

Zánik[upraviť | upraviť zdroj]

Keď moc asýrskej ríše zoslabla, začali spolu o vládu nad mestom bojovať egyptský faraón a júdsky kráľ Joziáš. V následnej bitke v roku 609 pred Kr. Joziáš zahynul. Táto bitka uvrhla Megido do pozície malej osady, ktorá už nikdy nedosiahla predošlej slávy a významu. Koncom 4. storočia pred Kr. prišlo s Alexandrom Veľkým množstvo prisťahovalcov, no tí založili nové mesto mimo pahorku.

Megido v moderných dejinách[upraviť | upraviť zdroj]

Dejiskom bitky sa Megido stalo ešte raz – v roku 1918 tu v bitke pri Megide vojská Trojdohody, vedené generálom Edmundom Allenbym, zlomili osmanský odpor v regióne.

Megido bolo pre svoj význam pre judaizmus i kresťanstvo vybrané v roku 1964 za miesto vôbec prvej pápežskej návštevy v Svätej zemi a zároveň miesto stretnutia pápeža Pavla VI. s izraelským prezidentom Zalmanom Šazarom a premiérom Levim Eškolom.[6]

Súčasné Megido[upraviť | upraviť zdroj]

Trosky Megida, v pozadí Emek Jizreel

Archeologický prieskum[upraviť | upraviť zdroj]

Po svojom zničení na konci 7. stor. pred Kr. sa na Megido na dlhú dobu zabudlo. V Biblii sa nachádza o Megide len niekoľko nepatrných zmienok, a tak sa archeológovia sústreďovali na omnoho významnejšie biblické miesta. Až v rokoch 1903-1905 uskutočnila Deutsche Orientgesellschaft pod vedením Gottlieba Schumachera prvé vykopávky. Medzi rokmi 1925-1939 pokračovala v prácach expedícia z University of Chicago, ktorá chronologicky zoradila jednotlivé vrstvy mesta a opevnenie Megida spojila s kráľom Šalamúnom.

Sýpka

V rokoch 1960, 1966 a 1967 však Megido preskúmal Jigael Jadin a začalo byť zrejmé, že tzv. „Šalamúnove stajne“ boli postavené neskôr. Ďalší výskum, ktorý prebieha dodnes ukázal, že aj Jadinova chronológia bola nepresná a zrod mohutného opevnenia posunul o niekoľko storočí po Šalamúnovi.

Archeologický prieskum Megida náhle získal nový rozmer. Biblické knihy totiž úspechy nenávidených izraelských kráľov zamlčujú a ich slávne činy pripisujú Šalamúnovi.[7] Archeologický materiál z Megida sa tak stal významným prameňom nielen pre históriu mesta samotného, ale i pre rekonštrukciu dejín izraelského kráľovstva.

Kibuc Megiddo, v pozadí staroveké mesto

UNESCO[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 2005 bolo Megido spolu s Tel Chacor a Tel Beer Ševa, spomínanými v Biblii, zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Hlavným dôvodom je, že vydávajú svojím opevnením a vodnými systémami jedinečné svedectvo o rozvinutej kultúre doby železnej v oblasti Levanty a kultúrnych kontaktoch medzi Egyptom, Mezopotámiou a Feníciou. Nemenej dôležitým dôvodom bola aj pozícia Megida v biblických dejinách a jeho význam pre judaizmus i kresťanstvo..[8]

Dnešné okolie[upraviť | upraviť zdroj]

Pod Megidom dnes už neputujú karavány po Via Maris, priesmyk je však stále pre dopravu výhodnou cestou, a tak priamo pod mestom dodnes vedie komunikácia, kopírujúca trasu starobylej cesty.

V tesnej blízkosti Megida sa nachádza kibuc Megido a väznica, v ktorej bola objavená byzantská mozaika.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BIČ, Miloš. Stopami dávných věků. Mezi Nilem a Tigridem. 1. vyd. Praha: Vyšehrad, 1979. Str. 82n.
  2. FINKELSTEIN, IsraelSILBERMAN, Neil Asher. Objevování Bible. Svatá Písma Izraele ve světle moderní archeologie. 1. vyd. Praha: Vyšehrad, 2007. ISBN 978-80-7021-869-3. [ďalej iba Objevování Bible]. Str. 148-150.
  3. Objevování Bible. Str. 167-173.
  4. Objevování Bible. Str. 188-190.
  5. Objevování Bible. Str. 196.
  6. THE MEGIDDO EXPEDITION. History of Megiddo [online]. 2007-12-08, [cit. 2008-01-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. Objevování Bible. Str. 296-299.
  8. UNESCO. Biblical tels - Megiddo, Hazor, Beer Sheba [online]. [Cit. 2008-01-26]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Megido

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Megido na českej Wikipédii.