Melčická dolina
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Melčická dolina je dolina v západnej časti Bielych Karpát a časťou obce Melčice-Lieskové.
Geografia[upraviť | upraviť zdroj]
Dolina leží v geomorfologickom podcelku Lopenícka hornatina a zo severozápadu sa pripája k Trenčianskej kotline. Bola vytvorená prevažne eróznou činnosťou bohatej riečnej sústavy, obzvlášť Ivanovského potoka, ktorý pramení na západnom svahu vrchu Dúžnik (807,2 m n. m.)
Nachádzajú sa tu početné kopaničiarske sídla ako napr. Malinné, Borotovec alebo Kašarovka.
Dolinu od západu uzatvárajú ramená masívu Dúžnik, a to najmä Dubický vrch (719 m n. m.) a Roháčová (668 m n. m.).
V súčasnosti tu žije približne 190 obyvateľov.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Stopy osídlenia okolia Melčickej doliny pochádzajú už z praveku. Tak ako najstaršie, tak aj o niečo mladšie nálezy sa viažu k terasám a návršiam v okolí Ivanovského potoka, pri ktorom sa pravekí ľudia zdržiavali a kde postupne vznikali osady.
Trvalá prítomnosť človeka sa na území doliny datuje do obdobia okolo roku 3500 pred Kr. (doba medená), kedy v lokalite Melčická skala vzniklo osídlenie ľudu bošáckej kultúry, čo dokazujú početné nálezy keramiky a medených nástrojov.
Bohatý výskyt prameňov priťahoval ľudí i v dobe bronzovej, o čom svedčia aj hromadné nálezy bronzových predmetov a keramiky lužickej kultúry v blízkosti Ivanovského potoka. V tomto období sa objavuje aj osídlenie lokality Hlboká voda, kde sa tiež zachovali viaceré nálezy bronzových výrobkov.
Rozsiahle osídlenie Melčickej doliny v dobe bronzovej dokazuje aj to, že v roku 2010 boli pri stavbe železničného nadjazdu objavené zvyšky najväčšieho pohrebiska zo staršej doby bronzovej na Považí. Toto kostrové pohrebisko je na základe hrobového inventára datované približne do 16.- 17. storočia pred Kr.
Osídľovanie v novoveku[upraviť | upraviť zdroj]
V druhej polovici 16. storočia začali obyvatelia Melčíc obhospodarovať pôdu na vrchu Borotovec (439 m n. m.). Koncom 17. storočia sa obyvatelia presunuli do doliny pod Borotovcom, kde neskôr založili rovnomennú osadu. V 18. storočí obyvateľstvo postupne expandovalo hlbšie do doliny, kde vznikli kopanice Kašarovka, Malinné, Hrnčiarovce a Zabudišová.
V medzivojnovom období začala na masíve vrchu Dúžnik vznikať osada Dúžniky, ktorá bola z časti zničená za 2. svetovej vojny a neskoršie zanikla.
Príroda[upraviť | upraviť zdroj]
Melčická dolina bola v roku 1978 vyhlásená za chránený prírodný útvar SR. Dolinu obklopujú rozsiahle bukové a v nižších polohách dubové lesy.
Významný krajinný ráz lesných, lúčnych a skalných spoločenstiev na vápencovom podklade zahrňuje výskyt viacerých chránených a ohrozených druhov rastlín a živočíchov.