Mendes

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Džedet (ḏdt) v hieroglyfoch
Dd d
t
niwt

Džedet alebo po grécky Mendes (starogr. Μένδης) alebo lat. Mendes, nazývané Egypťanmi aj Per-Benebdžedet (staroeg. pr-b3-nb-ḏdt – „Dom baranieho pána Džedetu“) alebo Anpet, bolo staroveké egyptské mesto v nílskej delte a hlavné mesto 16. dolnoegyptského nomu, dnes Tell el-Rúba (arab. تل الربع‎). Počas 29. dynastie slúžilo toto mesto zároveň i ako sídlo kráľovskej moci.

Džedet bol v staroveku slávnym mestom, ktoré spomínajú historici Herodotos (II. 42, 46. 166), Diodoros Sicílsky (I. 84), Strabón (xvii. p. 802), Pomponius Mela (I., 9, § 9), Plínius Starší (v. 10. s. 12), Ptolemaios (iv. 5. § 51) a byzantský historik Stefanus. Mesto ležalo na mieste, kde sa mendétske rameno Nílu vlievalo do jazera Tanis. Archeologické nálezy dokladajú existenciu osídlenia na danom mieste už v dobe Nagáda II, v predhistorickom období Egypta. Za vlády prvých faraónov sa Džedet stal sídlom miestnej správy a zostal ním až do rímsko-gréckej doby, kedy ho ako centrum nomu nahradilo mesto Thmuis ležiace neďaleko. V tejto istej dobe bol mendétsky nom jeden z mála, ktorý spadal pod miestne vojsko, tzv. Calasirii. Zároveň sa tu vyrábali známe voňavky nazývané mendétské. V 1. st. Po Kr. sa však Džedet stratil z máp, keďže ho v svojich geografických prácach nespomínajú ani Ptolemaios ani rímsky historik P. Aelius Aristides. Podľa polohy mesta sa zdá, že ho zaplavila voda po tom, ako jeho kanály prestali byť udržiavané za Ptolemaiovcov.

Kult[upraviť | upraviť zdroj]

Socha kňaza boha Banebdžedeta

Hlavnými božstvami Džedetu bol baraní boh Banebdžedet (Ba pána Džedetu, teda Ba boha Usíra) a jeho manželka, rybia bohyňa Hatmehit. So svojim synom Har-pa-Cheredom („Horom Dieťaťom“, starogr. Ἁρποκράτης /harpoˈkratēs/) tvorili džedetskú triádu.

Herodotos sa vyjadruje ku kultu baranieho boha v svojich Dejinách nasledovne: „… pričom nikto zo svätyne v Mendéte alebo kto by pochádzal z mendétskej provincie, nebude mať dočinenia nič s obetovaním kôz, ale bude používať ovce ako obetné zvieratá... Tvrdia, že Heraklova najväčšia túžba bola vidieť Dia, ale Zeus odmietal dovoliť mu to. Nakoniec, v dôsledku Héraklových prosieb, Zeus prišiel s nápadom. Stiahol kožu z barana a odťal mu hlavu, potom ju podržal pred sebou, odel sa do rúna a takto sa ukázal Héraklovi. Pre túto príčinu majú egyptské sochy Dia baraniu hlavu, Tébania považujú barana za posvätného a nepoužívajú ich ako obetné zvieratá. Avšak v jediný deň roku – sviatočný deň boha Dia – rozrežú barana na kusy, stiahnu jeho kožu, odejú sochu Dia opísaným spôsobom a prinesú sochu Hérakla blízko k soche Dia. Potom každý v okolí svätyne oplakáva smrť barana a napokon ho pochovajú ho v posvätnej hrobke.“ (Dejiny, II, 42)

Pravdepodobne odvolávajúc sa na Herodota nazval okultista Elifas Levi v Dogme et Rituel de la Haute Magie (1855) svoj kocept Bafometa, bytosti s hlavou capa, Bafomet z Mendétu. Týmto spôsobom zpopularizoval nesprávnu predstavu, pretože džedetský Usíre bol uctievaný ako baran, nie ako cap. Z Leviho tradície vychádza napríklad black metalová skupina Akercocke so svojim albumom The Goat of Mendes (2001, Cap z Mendétu).

Vykopávky[upraviť | upraviť zdroj]

Pozostatky mesta pozostávajú z Tell el-Rúba (džedetský chrámový okrsok) a Tell el-Timai (mesto Thmuis), čím tvoria najväčší zachovalý tell v nílskej delte. Mesto sa zdá byť 3 km dlhé a priemerne 900 m široké. Predpokladá sa, že pohrebisko zo Starej ríše obsahuje 9 000 tiel. V 20. storočí viedla vykopávky v Džedete rada severoamerických inštitúcii vrátane New York University, University of Toronto a Pennsylvania State University (expedícia vedená Donaldom Redfordom). V súčasnosti sa práce v Džedete pod vedením prof. Redforda sústreďujú na mendétsky chrám a jeho okolie.

Výkopové práce v chrámovom procesnom okrsku z obdobia Novej ríše nedávno odkryli depozity z čias faraóna Merenptaha pod druhým chrámovým pylónom. Predpokladá sa, že štyri takéto pylóny, prípadne brány, reprezentujúce štyroch avatarov uctievaného božstva sa nachádzali na tomto mieste. Nálezy nasvedčujú, že ich vznik spadá do obdobia aspoň Strednej ríše, keďže boli odkryté základy z tejto doby. Pôvodné objekty boli pochované, pridané alebo včlenené do neskorších stavebných zásahov iných panovníkov. Prof. Billy Morin, dnes člen archeologického ústavu univerzity v Cambridge, viedol tým, ktorý skúmal chrámové pylóny, pričom odkryl múr z nepálených tehál s pečaťou faraóna Thutmósa III.

Pohrebisko posvätných baranov bolo nájdené na severozápadnom okraji pahorku Tell el-Rúba. K ďalším odkrytým pamiatkami patrili stavby nesúce pečate faraónov Ramesseho II., Merenptaha a Ramesseho III. a základy chrámu postaveného faraónom Amasisom. V rokoch 1992-93 spojený tým University of Washington a University of Toronto odhalil hrob Neferitesa I., ktorý zničili so všetkou pravdepodobnosťou Peržania. Na jeho okraji sondáž vedená Matthewom J. Adamsom odkryla neprerušený súbor vrstiev siahajúci od 1. dynastie do Prvého prechodného obdobia. Nálezy nasvedčujú, že ďalšie sondy na tomto mieste by mohli priniesť nálezy až z obdobia Nagáda II. V tejto chvíli prebieha výskum nájdeného materiálu, doposiaľ súboru najdlhšie neprerušeného vrstvenia depozitov v nílskej delte a možno, ako sa ukáže, i v celom Egypte.