Meni

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Menes)

Meni

Obdobie panovania
1. dynastia
okolo 3032 – 3000 (±100) pred Kr.

Vlastné meno

M23t
n
mn
n
i

(Kráľ) Meni (mnj): „Ten, kto pretrváva“

mn
n
M18

Meni (mnj)

Meno Oboch paní

G16
mn

Men (mn)

Turínsky zoznam kráľov

mn
n
iZ4G7

II/11: Meni (mnj)

Grécke formy menaΜιναῖος (Manehto FI), Μήνης (Manehto SIA), Μιν (Herodotos)
Latinské formy menaMenes (Manehto EK)

Meni (staroeg. mnj, starogr. Μήνης,[1] lat. Menes, arab. مينا‎) bol staroegyptský vládca – král ranodynastického obdobia, ktorého staroveká historická tradícia označuje ako zjednotiteľa Horného a Dolného Egypta a zakladateľa prvej dynastie.[2] Panoval okolo roku 3000 pred Kr.[pozn 1] Jeho totožnosť je predmetom práve prebiehajúcej vedeckej diskusie, aj keď ho aj napriek odlišnej titulatúre tradičná egyptológia[3][4][5] spája s faraónom Narmerom, ktorému sa tiež pripisuje zjednotenie Egypta. Je možné, že ide o pololegendárnu postavu, príp. sa jeho menom v neskoršej tradícii označovalo niekoľko prvých egyptských panovníkov – zakladateľov štátu.[6]

Historický kontext[upraviť | upraviť zdroj]

Staroveká tradícia pripisuje Menimu zjednotenie Horného a Dolného Egypta do jedného štátneho útvaru[7][8] a označuje ho za zakladateľa, a teda prvého panovníka 1. dynastie.[9] Napriek tomu sa neobjavuje na častiach Kráľovských análov (Káhirská a Palermská tabuľa), z ktorých sú dnes známe len niektoré fragmenty. Objavuje sa až v neskorších textoch ako prvý ľudský vládca Egypta, priamo nastupujúci na trón po bohovi Horovi.[10] Objavuje sa v ešte neskorších kráľovských zoznamoch tiež ako prvý ľudský panovník. Vystupuje aj v démotickej próze grécko-rímskeho obdobia. Je to doklad, aký význam mala jeho postava v egyptských dejinách,[11] podobne ako Romulus a Rémus pre staroveký Rím.[12] Staroveký dejepisec Manehto spomína ako „viedol vojsko cez hranicu a vybojoval si veľkú slávu.“[9]

Hlavné mesto[upraviť | upraviť zdroj]

Manehto spája antické mesto Cenej (Tinis) s 1. a 2. dynastiou a Meniho spomína s prídomkom ako „Menes Tinidčan“ (starogr. Μήνης Θινίτης)[13].[9] Herodotos Manehtovi protirečí tvrdením, že založil nové hlavné mesto Memfis (Inebuhedž → Mennofer),[14] na mieste, kde odklonil hrádzou tok rieky Níl.[15] Manehto pripisuje založenie mesta jeho synovi, kráľovi Atotovo (starogr. Ἄθωθις)[13] a panovníkov nazýva faraónmi až od „memfidskej“ 3. dynastie.[16]

Kultúrny vplyv[upraviť | upraviť zdroj]

Diodoros Sicílsky tvrdil, že Meni zaviedol kult niektorých bohov a elegantnejší a luxusnejší životný štýl. Proti tomu vystúpil podľa Plutarcha faraón 24. dynastie Tefnacht, ktorý nechal vytesať na jeden stĺp v Tébach Meniho prekliatie za vynález luxusu.[17]

Epizóda s krokodílom[upraviť | upraviť zdroj]

Diodoros zaznamenal udalosť z Meniho života.[18] Podľa kňazov krokodílieho boha Sobeka Meniho na poľovačke[19] napadli vlastní psi. Zachránil sa pred nimi tak, že preplával jazero Moeris (dnešné Birket Karún vo Fajjúmskej oáze) na chrbte krokodíla a z vďaky k Sobekovi založil mesto Šedet (Krokodilón polis).[20][19][21]

Existuje viac výkladov tejto legendy, napr. Edwards (1971) tvrdí, že „legenda, ktorá zreteľne obsahuje anachronizmy, jasne stratila historický základ.“[21] Maspero (1910) síce uznával možnosť, že tradičné príbehy späté z ďalšími faraónmi mohli byť premiešané aj s touto legendou, ale odmietol hypotézy iných komentátorov,[pozn 2] ktorí príbeh posúvali do 12. dynastie, hlavnou postavou ma byť podľa nich faraón Amenemhet III. a Diodoros mal legendu zle zaznamenať.[19] Joseph (2004) interpretuje príbeh ako alegóriu, rozprávajúcu o víťazstve Meniho a jeho spojencov v boji za zjednotenie krajiny, a jeho nepriateľov symbolizujú útočiace psy.[20] Faber (1816) vidí v legende príbeh o potope, Meniho stotožňuje s Noemom a krokodíla s archou.[22]

Smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Manehto spomína, že vládol 62 rokov a zomrel pri love hrochov, keď ho jeden z nich odniesol.[9][23][24]

Ďalšia súvislosť[upraviť | upraviť zdroj]

Niektorí odborníci súdia, že meno kráľa Minóa, ktorý vládol starovekej Kréte (minojská kultúra), je odvodené z mena „Menes“, rovnako ako je titul cisár a cár odvodené z mena „Caesar/Cézar“.[25]

Meno a totožnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Egyptská forma „Meni“ alebo „Menej“ pochádza z Turínskeho a Abydoského kráľovského zoznamu, z 19. dynastie.[7] Latinská forma mena „Menes“ pochádza z gréckej formy „Μήνης“, ktorú použil Manehto v Aigyptiake. Okrem tejto formy jestvuje ešte Herodotova grécka alternatíva „Μιν“,[26] ktorá však ja pravdepodobne kontaminovaná s menom egyptského boha Mina.[27] Egyptské meno znamená „ten, kto pretrváva“. Edwards (1971) a Wilkinson (1999) predpokladajú, že môže znamenať skôr „číry opisný prívlastok patriaci polo-legendárnemu hrdinovi […], ktorého meno sa [časom] stratilo“. Okrem toho prívlastok nemusí patriť jednej osobe, ale môže označovať viacerých preddynastických panovníkov, napr. Ka, Škorpióna (II.) a Narmera.[1]

Meni, Narmer a Aha[upraviť | upraviť zdroj]

Slonovinový štítok z Ahovej hrobky v Abdžu, s menami „(Hor) Aha“ a „(Nebti) Men“ v pravom hornom rohu (1. dynastia)

Skoro úplná absencia akejkoľvek stopy po Menim v archeologických nálezoch,[1] s porovnateľne bohatším dôkazovým materiálom možno posledného preddynastického faraóna Nermera, ktorému tradícia pripisovala prosperitu krajiny a archeologické nálezy jasný nárok na pozíciu zjednotiteľa štátu, dala príležitosť vzniku teórie identifikujúcej Meniho s Narmerom.

Turínsky a Abydoský kráľovský zoznam, ktoré sú vo všeobecnosti prijímané ako vierohodné zdroje,[3] zobrazujú mená oboch paní faraónov, nie ich Horove mená,[4] a sú dôležitými prameňmi pri hľadaní súvislostí s ďalšími záznamami, tzn. mená oboch paní z kráľovských zoznamoch, Horove mená z archeologických nálezov a niekoľko mien uvádzaných Manehtom alebo ďalšími historickými zdrojmi.[4] Flinders Petrie sa pokúsil ako prvý priradiť k sebe mená z týchto zdrojov a zaradiť ich:[4] Itetiho k (Horovi) Džerovi ako tretieho faraóna 1. dynastie, Tetiho k (Horovi) Ahovi ako druhého, a Meniho k (Horovi) Narmerovi ako prvého.[3][4] Lloyd (1994) vidí tento rad ako „extrémne pravdepodobný“,[4] Clayton (2006) zase pokladá za prvého faraóna (Hora) Ahu a stotožňuje ho s Menim.[28]

Totožnosť s Narmerom[upraviť | upraviť zdroj]

Na známej palete z Nechenu (Hierakón polis) je faraón Narmer zobrazený s bielou korunou Južného Egypta a červenou Severného Egypta, a tak sa zdá, že už v jeho období bol Egypt zjednotený. – Je však tiež pravdepodobné, že Narmer len úspešne skončil vojenskú opráciu proti Dolnému Egyptu a samozrejme sa ukázal v kráľovských insigniách svojho porazeného protivníka. To však neznamená, že bol v tom čase uznávaným vládcom celého Egypta. Wilkinson (1999) spomína menej pravdepodobnú možnosť, že paleta zobrazuje koniec vojenského konfliktu s obyvateľmi Palestíny, nie Dolného Egypta.[29]

Na kamennej hlavici palcátu z Nechenu je Narmer vyobrazený ako účinkuje v rituály slávnosti Sed. Pred ním sa nachádza svätyňa (reput/džebaut)[29] so zahalenou postavou. Niektorí egyptológovia ako Percy E. Newberry vidia v kultovom objekte reprezentáciu božstva. Je však tiež možné, že vo svätyni sa nachádza Narmerova budúca manželka princezná Neithotep, v tom prípade by sa však musela scéna interpretovať ako svadobná slávnosť.[30] – Werner Kaiser a Günter Dreyer sa v tejto súvislosti prikláňajú k druhej alternatíve a podľa nich nejde o božstvo ale o svadobný rituálu,[31] a Neithotep stotožňujú s faraónom Tetim, druhým panovníkom 1. dynastie podľa Turínskeho kráľovského zoznamu, s ktorým je tradične spájaný Aha.

Totožnosť s Ahom[upraviť | upraviť zdroj]

mn – „pretrvávajúci“[32] v hieroglyfoch
mn

Túto hypotézu naznačuje káhirský fragment Kráľovských análov (Palermskej dosky), na ktorej sa nachádza medzi Ahom a Džerom ešte jeden panovník s krátkym obdobím vlády. A pretože Džer je stotožnený na káhirskom fragmente s menom „Iteti“, ostáva v tomto prípade pre Ahu meno „Meni“ a meno „Teti“ pre ďalšieho samostatného vládcu. – Proti tomu stojí fakt, že časť kráľovskej titulatúry, trónne a vlastné meno, t. j. mená v kartušiach, sa v období panovania Ahu ešte nepoužívali, a narábanie s menami „Meni“, „Teti“ alebo „Iteti“, ktoré sú tohoto druhu, je podľa súčasných poznatkov anachronizmom.[pozn 3]

V súčasnosti najdôležitejšou zmienkou o Menim je malý slonovinový štítok z Nagády, na ktorom je v serechu zobrazené Horovo meno „Aha“ (staroeg. [ḥr(w)] ˁḥ3) a vedľa neho objekt s menom oboch paní mn „men“,[33] ktoré sa interpretuje ako „Meni“.[1][30][pozn 3] Je to najstaršie zobrazenie tohto hieroglyfu, ktoré poznáme. Z nejednoznačných interpretácii kresby, hlavne objektu v ktorom sa meno oboch paní nachádza, vzniklo niekoľko teórií, pokúšajúcich sa vyriešiť otázku významu slova „men“ v tomto prípade, druhu objektu kde sa meno nachádza (chrám alebo pohrebný čln) a vzájomného vzťahu oboch mien (patria jednej osobe alebo dvom panovníkom – faraónovi a jeho následníkovi).[3]

rnpt – „rok“[34] v hieroglyfoch
M4

Na tej istej doštičke sa nachádza aj najstaršie zobrazenie hieroglyfu rnpt „renpet“ – „rok“ v tvare holej palmovej vetvy. Spolu s ním sú na doštičke zachované aj prvé kalendárne záznamy v egyptskej histórii. Začiatok zaznamenávania udalostí v čase by mohol byť podnet, aby Egypťania v neskoršom období videli v Ahovi „zakladateľa análov“ a osnovateľa egyptskej histórie. – Na otlačku pečate z hrobu kráľovnej Merneit, manželky faraóna Vadžiho, sú však zobrazené mená panovníkov v poradí Narmer, Aha, Džer a Vadži. To môže znamenať, že v čase života Merneit Ahu nepokladali za prvého panovníka. Treba tiež pripomenúť, že už spomínaný znak rnpt začal predstavovať „rok“ až neskôr, keď štát potreboval spravovať záznamy o daniach a kulte predkov.

V Sakkáre sa nachádza mastaba S 3357, v ktorej boli nájdené črepy a slonovinové štítky s menom Ahu. Mastaba je jedna z najstarších svojho typu a na mieste dnešnej Sakkáry sa nachádzalo pohrebisko patriace hlavnému mestu Mennoferu (v tom čase Inebuhedž). Nálezy z tejto lokality ukazujú, že tu z panovníkov nebol nikto skôr ako Aha, a Meniho, ako zakladateľa Mennoferu, by sme s určitou pravdepodobnosťou potom mohli stotožniť s Ahom. – Zakladateľ hlavného mesta však nemusel byť pochovaný v blízkej nekropole. Napr. faraón Chasechemuej vládol z Nechenu a Mennoferu, a bol pochovaný v Abdžu (Abydos).

Odkazy v kultúre[upraviť | upraviť zdroj]

Alexander Dow, škótsky orientalista a dramatik, napísal tragédiu Sethona, odohrávajúcu sa v starovekom Egypte, v ktorej hlavná postava Menes v zozname (dramatis personae) má popis „ďalší dedič koruny“, ktorá v priebehu deja patrí Seraphisovi. Počas produkcie Davida Garricka v Kráľovskom divadle pri Drury Lane v Londýne v roku 1774 ju hral Samuel Reddish.[35]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Beckerath (1997): pribl. 3032 – 3000 pred Kr., 32 rokov; Schneider (2002): pribl. 3000 – 2980 pred Kr., 20 rokov.
  2. Napr. Elder (1844, s. 1040).
  3. a b Pôvodná kráľovská titulatúra pozostávala z prvého Horovho mena a druhého mena oboch paní (Nebti meno). Používalo sa len jedno z nich, ale výber kolísal medzi oboma, podľa okolností a obdobia. V 1. dynastii sa Horovo meno používalo v súvislosti so žijúcim panovníkom, meno oboch paní zase s mŕtvym. (Lloyd 1994, s. 7)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d Edwards 1971, s. 11
  2. Beck a kol. Shabaka
  3. a b c d Edwards 1971, s. 13
  4. a b c d e f Lloyd 1994, s. 7
  5. Cervelló-Autuori 2003, s. 174
  6. Wilkinson 1999, s. 321
  7. a b Etheredge 2008
  8. Maspero 1903, s. 331
  9. a b c d Verbrugghe a Wickersham 2001, s. 131
  10. Shaw a Nicholson 1995, s. 218
  11. Ryholt 2009
  12. Manley 1997, s. 22
  13. a b Manetho a Waddell 1964, s. 28
  14. Herodotos, 2.99.4.
  15. Herodotos, 2.109
  16. Verbrugghe a Wickersham 2001, s. 133
  17. Elder 1844, s. 1040
  18. Diodoros, 45
  19. a b c Maspero 1910, s. 235
  20. a b Joseph 2004, s. 99
  21. a b Edwards 1971, s. 22
  22. Faber 1816, s. 195
  23. Sayce a Gibbon 1906, s. 15
  24. Manetho a Waddell 1964, s. 29
  25. Wunderlich 1983, s. 171
  26. Herodotos, 2.4.1, 2.99.1ff.
  27. Lloyd 1994, s. 6
  28. Clayton 2006, s. 19–20
  29. a b Wilkinson 1999, s. 58
  30. a b Emery 1964, s. 31
  31. Decker a Förster 2002, s. 72–73
  32. Allen 2000, s. 447
  33. Gardiner 1961, s. 405
  34. Allen 2000, s. 434
  35. Dow 1774

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Menes na anglickej Wikipédii a Menes na nemeckej Wikipédii.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]


Meni
Vladárske tituly
Predchodca
neistý
Egyptský faraón
3032 pred Kr. – 3000 pred Kr.
Nástupca
neistý