Mercury-Redstone 3

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mercury-Redstone 3
Znak misie
Freedom 7 insignia.png
Údaje o misii
Názov misie Mercury-Redstone 3
Kozmická loď: Mercury (výr. č. 7)
Nosná raketa: Redstone MRLV MR-7
Volací znak: Freedom 7
Posádka: 1
Kozmodróm (rampa): Cape Canaveral (LC-5)
Štart: 5. máj 1961, 14:34:13 UTC
Pristátie: 5. máj 1961, 14:49:35 UTC
27°14′S 75°53′Z / 27.23°S 75.88°Z / 27.23; -75.88
Trvanie: 15 minút, 22 sekúnd
Počet obehov: suborbitálny let
Apogeum: 187,50 km
Vzdialenosť: 487,26 km
Max. rýchlosť: 8 277 km/h
Max. zrýchlenie: 11 g (108 m/s²)
Hmotnosť: pri štarte: 1 832,64 kg
v apogeu: 1 295,07 kg
pri návrate: 1 169,81 kg
pri pristátí: 1 050,53 kg
Fotografia posádky
Alan Shepard v kabíne kozmickej lode Freedom 7
Alan Shepard v kabíne kozmickej lode Freedom 7
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Mercury insignia.jpg LJ-5B Liberty bell insignia.jpg MR-4

Pozri aj Kozmonautický portál

Mercury-Redstone 3 alebo Mercury 3 (MR-3, podľa lode Freedom 7) bol pilotovaný suborbitálny let v rámci programu Mercury, ktorý sa uskutočnil 5. mája 1961. Let Mercury 3 vyniesol do vesmíru prvého Američana, ktorým bol Alan Shepard.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Kozmická loď Mercury s kabínou a volacím znakom Freedom 7 odštartovala pomocou nosnej rakety Redstone zo štartovacej rampy LC-5 na vojenskej základni Cape Canaveral 5. mája 1961. Na jej palube bol 37-ročný Alan Shepard, ktorý sa tak stal prvým americkým astronautom.

Tomuto letu predchádzalo množstvo bezpilotných letov so šimpanzmi na palube. Let to bol iba balistický, suborbitálny, trvajúci 15 minút (do evidencie kozmických letov nebýva zaraďovaný). Nasledoval iba 23 dní po orbitálnom lete sovietskeho, prvého kozmonauta Zeme Jurija Gagarina. Loď dosiahla výšku 187,5 km nad Zemou a po takmer 488 km dlhom lete pristála na padáku v Atlantickom oceáne, odkiaľ ju aj s astronautom vyzdvihla loď USS Lake Champlain. Kozmonaut strávil v bezváhovom stave 5 minút. Pri lete boli skúšobne zapálené brzdiace rakety.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Milan Codr (1982). Sto hvězdných kapitánů. Práce.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]