Messerschmitt Bf 109
| Bf 109 | |
 Messerschmitt Bf 109G-6 | |
| Typ | stíhacie lietadlo |
|---|---|
| Výrobca | Bayerische Flugzeugwerke Messerschmitt |
| Konštruktér | Willy Messerschmitt Robert Lusser |
| Prvý let | 29. mája 1935 |
| Zavedený | 1937 |
| Vyradený | 1945 (Luftwaffe) 1952 (Juhoslávia) 1954 (Fínsko) 1965 (Španielsko) |
| Charakter | vyradený |
| Hlavný používateľ | Luftwaffe Magyar Légierő Aeronautica Nazionale Repubblicana Forţele Aeriene Regale ale României |
| Výroba | 1936 – 1945 |
| Vyrobených | 33 984 |
| Cena za kus | 42 900 RM (G-6, Erla-Werke, 1943) |
| Varianty | Avia S-99/S-199 Hispano Aviación HA-1112 |
Messerschmitt Bf 109 bolo nemecké stíhacie lietadlo používané počas druhej svetovej vojny. Od konca 30. rokov bolo hlavným typom Luftwaffe. Na tomto stroji lietali najúspešnejší nemeckí letci.
Vznik a vývoj
Od prototypu po verziu E („Emil“)
Vývoj preslávenej stodeviatky začal v roku 1934, kedy Luftwaffe zadala konkurz na vývoj moderného stíhacieho lietadla. Do konkurzu sa prihlásilo niekoľko firiem, ale do záverečných skúšok sa dostali iba dva prototypy. Jedným bol He 112 firmy Heinkel a Bf 109 firmy Messerschmitt. Obidva stroje boli moderné celokovové dolnoplošníky so zaťahovateľným podvozkom. Bf 109 vyšiel nakoniec zo skúšiek ako víťaz. Prvý prototyp Bf 109V-1 zatiaľ lietal s britským motorom Rolls Royce Kestrel a bolo zrejmé, že využíva prvky viacmiestného stroja Bf 108 Taifun, ktorý bol len nedávnym úspechom konštruktéra Willyho Messerschmitta.
Prvé tri prototypy absolvovali skúšky a v roku 1936 bola objednaná sériová výroba nového radu Bf 109B s motorom Jumo 210A s výkonom 610 k. Motor vtedy poháňal dvojlistovú nastaviteľnú vrtuľu. Výzbroj bola zatiaľ tvorená tromi guľometmi kalibru 7,92 mm.
Prvé z týchto strojov absolvovali krst ohňom v Španielskej občianskej vojne, kde sa po prvýkrát stretli s novými sovietskymi strojmi I-16. Nové Messerschmitty sa proti nim osvedčili, a tak padlo rozhodnutie zvýšiť výrobu verzie B. Tá sa po inštalácii novej trojlistovej vrtule a dodatočnej inštalácii guľometov do krídel zmenila postupne na verziu C a po inštalácii silnejšieho motoru v roku 1938 na verziu D.
Kvôli posilňovaniu výzbroje a novým motorom sa začalo pracovať na novej verzii, ktorá mala byť označená E. „Emil“ získal novú pohonnú jednotku – motor Daimler Benz DB 601. Zmien sa dočkal aj drak, prebehli zmeny umiestnenia chladiča spod motora pod krídla, bola inštalovaná trojlistová vrtuľa. Prvé sériové stroje boli označené Bf 109E-1 a začali sa vyrábať v roku 1939. Jeho nasledovník bola verzia E-3, ktorá mala v dutom hriadeli motora inštalovaný 20 mm kanón Oerlikon. Táto konfigurácia však bola v dôsledku prehrievania zbrane, jej zníženej životnosti a vibrácií, ktoré vplývali na životnosť motora, dočasne zavrhnutá. Väčšina Bf 109E-3 bola vyzbrojená dvomi guľometmi MG 17 kalibru 7,92 mm nad motorom a dvomi kanónmi MG FF kalibru 20 mm v krídlach. Prvá jednotka vyzbrojená týmto typom bola JG 88.
V priebehu bitky o Britániu sa objavila ďalšia verzia Bf 109E-4, tá sa líšila novým „hranatejším“ prekrytom kabíny s čelným pancierovým sklom ako aj rôznymi inými drobnými zmenami. Nasledujúca úprava E-4/B bol už stíhací bombardér, ktorý na závesníku ETC 500 pod trupom mohol niesť 500 kg bombu. Stroje s novým motorom označovali E-4/N. Boli taktiež vyrobené aj fotoprieskumné stroje verzie E-4, E-6 a E-7 označené /U, ktoré niesli kamery Rb 50/30. Pre severoafrické bojisko boli upravené verzie E-4/Trop a E-7/Trop. Najväčšou zmenou bol podstatné zväčšený protiprachový filter na ľavej strane motora. V trupovej schránke bolo uložené jedlo, voda, lieky a puška Mauser K.98k, ktorá mala zväčšiť pravdepodobnosť prežitia letca v púštnych podmienkach.
Technické údaje verzie E-3
| Posádka: | 1 |
| Dĺžka: | 8,64 m |
| Rozpätie: | 9,87 m |
| Plocha krídel: | 16,20 m² |
| Výška: | 2,60 m |
| Hmotnosť (prázdna): | 2 010 kg |
| Hmotnosť (vzletová): | 2 505 kg |
| Pohonná jednotka: | 1 × radový piestový dvanásťvalec Daimler Benz DB 601A-1 s výkonom 1100 k |
| Maximálna rýchlosť: | 570 km/h (vo výške 5 000 m) |
| Dostup: | 11 000 m |
| Dolet: | 800 km |
| Výzbroj: | 2× guľomet MG 17 kalibru 7,92 mm nad motorom 2× kanón MG FF kalibru 20 mm v krídlach |
Verzia F („Fridrich“)
Už pri posledných verziach Bf 109E bolo zrejmé, že tento typ dosiahol svoj zenit. Vylepšenia jeho draku už neprinášali potrebné podstatné zvýšenie výkonov. Konštrukčná kancelária začala pracovať na zabudovaní nového motoru DB 601E s výkonom 1350 k do prepracovaného draku. Zmeny boli badateľné najmä na inak riešenej kapotáži motora, boli zmenšené chladiče na krídlach, krídla dostali nové oblé zakončenie, čím sa zvýšila nosná plocha a odstránené boli vzpery vodorovných chvostových plôch. Spevnená bola zadná časť trupu, prebehli aj mnohé iné vnútorné úpravy. Nový stroj sa tak dosť líšil od svojho predchodcu. Luftwaffe si od nového Messerschmita Bf 109F sľubovala nadobudnutie prevahy nad britskými Spitfirmi Mk.II. „Fridrich“ na jar 1941 skutočne znamenal pre RAF nepríjemné prekvapenie. Jedinou chybičkou nového stroja bola relatívne slabá výzbroj pozostávajúca z dvoch guľometov MG 17 a 20 mm kanóna MG 151/20 v dutej osi vrtule. S výzbrojou sa ako to býva zvykom laborovalo, a tak verzie F-1 mali kanón MG FF/M, F-2 15 mm MG 151 a F-4 20 mm MG 151/20. Po počiatočných problémoch sa verzia F stala medzi nemeckými letcami najobľúbenejšia, kvôli svojej vyváženosti manévrovacích schopností a výkonu motora. Počas napadnutia ZSSR bola polovica stíhacích jednotiek Luftwaffe na východe vyzbrojená Messerschmittmi Bf 109F.
Ďalšie verzie F-2 a F-4 sa okrem rozdielov vo výzbroji líšili použitím zariadenia GM-1 Anlage na priame vstrekovanie oxidu dusného do motora, pre krátkodobé zvýšenie výkonu. Celkovo bolo vyrobených 2 000 kusov verzie F.
Technické údaje verzie F-4
| Posádka: | 1 |
| Dĺžka: | 8,94 m |
| Rozpätie: | 9,97 m |
| Plocha krídel: | 16,10 m² |
| Výška: | 2,45 m |
| Hmotnosť (prázdna): | 2 080 kg |
| Hmotnosť (vzletová): | 2 890 kg |
| Pohonná jednotka: | 1 × radový piestový dvanásťvalec Daimler Benz DB 601E s výkonom 1350 k |
| Maximálna rýchlosť: | 624 km/h (vo výške 6 200 m) |
| Dostup: | 11 600 m |
| Dolet: | 570 km alebo až 850 km s 300 litrovou prídavnou palivovou nádržou |
| Výzbroj: | 2× guľomet MG 17 kalibru 7,92 mm nad motorom 1× kanón MG 151/20 kalibru 20 mm v dutom hriadeli motora |
Verzia G („Gustav“)
Po nasadení Bf 109F sa predpokladalo, že bude vývoj Bf 109 ukončený. Na fronte ho mali postupne nahradiť Focke-Wulfy Fw 190 a stroje Me 209. Vývoj nových Me 209 však viazol a ani Focke-Wulfy Fw 190 neboli dodávané v dostatočnom objeme, aby pokryli požiadavky nemeckého letectva. Padlo teda rozhodnutie pokračovať vo vývoji Bf 109.
Verzia Bf 109F sa mala ďalej zlepšovať. Nedostatkom bola najmá slabá výzbroj, jej vylepšeniu však musel zodpovedať aj zvýšený výkon motora. Preto bol do draku Bf 109F zabudovaný nový motor DB 605A s výkonom 1470 k. Nová verzia BF 109G sa veľmi podobala na Bf 109F-4. Prvé verzie niesli dokonca rovnakú vyzbroj. Ale už verzia G-1/Trop mala na motore charakteristické vyduté výstupky, pod nimi sa ukrývali zväčšené závery 13mm guľometov MG 131. G-4 mal väčšie kolesá podvozku. G-5 zasa zväčšenú smerovku.
Najrozšírenejšia zostala verzia G-6 vyrábaná od jesene 1942. Tá sa vyznačovala svojou silnejšou výzbrojou a možnosťou meniť konfiguráciu zbraní priamo v poľných podmienkach. Typický bol variant G-6/U4 s dvomi 20mm kanónmi MG 151/20 pod krídlami, 30 mm kanónom MK 108 strieľajúcim dutým hriadeľom vrtule a dvoma 13mm guľometmi MG 131 nad motorom. Stroje mali možnosť niesť prídavnú nádrž, bomby, či neriadené rakety proti bombardovacím zväzom. Neskôr sa jednotlivé typy upravovali na verziu G-10. Tá sa odlišovala novým prekrytom kabíny (takzvaný Gallandov kryt). Prebehli drobné úpravy prekrytu kabíny a iné.
Celkovo bolo vytvorených mnoho variantov verzie G, tu je ich zjednodušený prehľad:
Bežné úpravy boli označené Umrüst-Bausatz:
- U1 Messerschmitt P6 úprava súvisiaca s nastaviteľnou vrtuľou, iba pri prototypoch
- U2 GM-1 prídavné spaľovanie
- U3 MW 50 prídavné spaľovanie
- U4 30 mm kanón MK 108 zabudovaný do hriadelu motora
Rôzne zbraňové úpravy (Rüstsatz):
- R1 závesník pre 250 alebo 500 kg bombu
- R2 závesníky pod krídla pre štyri 50 kg bomby alebo dve neriadené 210 mm rakety WGr21 (poprípade, pre verzie G-1 až G-4 táto úprava znamenala prieskumnú úpravu)
- R3 závesník pre 300 l prídavnú nádrž
- R4 dva 30 mm kanóny MK 108 pod krídlami
- R6 dva 20 mm kanóny MG 151/20 pod krídlami
Známe varianty:
- G-1 (stíhač)
- G-1/R2 (odľahčený stíhač – odstránené zariadenie GM1 a pancierovanie)
- G-1/U2 (výškový stíhač so zariadením GM1)
- G-1 Trop (nevyrábal sa sériovo)
- G-2 (ľahký stíhač)
- G-2/R1 (stíhací bombardér – mohol niesť svoje prídavné nádrže pod krídlami, predĺžené ostrohové koleso)
- G-2/R2 (prieskumný stíhač)
- G-2 Trop (verzia pre severoafrické bojisko)
- G-3 (stíhač na báze verzie G-1 s rádiom, postavených iba 50 ks)
- G-4 (prieskumný stíhač)
- G-4/R2 (prieskumný stíhač)
- G-4/R3 (prieskumný stíhač)
- G-4 Trop (prieskumný stíhač pre podmienky severoafrického bojiska)
- G-4/U3 (prieskumný stíhač so zariadením MW50)
- G-4y (veliteľský stroj)
- G-5 (stíhač)
- G-5/U2 (výškový stíhač s prídavným spaľovaním GM1)
- G-5/U3 (vybavený zariadením MW-50)
- G-5/AS (výškový stíhač s motorom DB 605AS)
- G-5y (veliteľský stroj)
- G-6 (ľahký stíhač)
- G-6/R2 so štyrmi 50 kg bombami (stíhací bombardér), alebo dvoma raketami Wfr.Gr. 21 (proti bombardovacím zväzom)
- G-6/R3 (prieskumný stíhač)
- G-6/R6 (stíhač s dodatočne inštalovanými 20mm kanónmi)
- G-6 Trop (verzia na severoafrické bojisko)
- G-6/U2 (stíhač so zariadením GM1)
- G-6/U3 (stíhač so zariadením MW-50)
- G-6/U4 (kanón MK 108 kalibru 30 mm v dutom hriadeli motora)
- G-6y (veliteľský stroj)
- G-6/AS (výškový stíhač s motorom DB 605AS)
- G-6/ASy (veliteľský výškový stíhač)
- G-6N (nočný stíhač, obyčajne so zbraňovou konfiguráciou R6 a radarom FuG 350Z Naxos)
- G-6/U4 N (ako G-6N ale s 30mm kanónom MK 108 v hriadeli motora)
- G-8 (prieskumný stíhač ako verzia G-6, ale s fotokamerami inštalovanými za kabínou, niektoré stroje mali zredukovanú výzbroj)
- G-10 (stíhač s motorom DB 605D alebo DM, alebo DBM)
- G-10/R5 (prieskumný stíhač)
- G-10/R6 (stíhač s dvoma dodatočnými 20mm kanónmi)
- G-10/AS (výškový stíhač s motorom DB 605ASM)
- G-10/U4 (vybavený kanónom MK 108 v hriadeli motora)
- G-12 (dvojmiestny cvičný stroj, prerobený zo starších strojov verzie G-1 a G-5)
- G-12/R3 (stroj s 300 l prídavnou nádržou)
- G-14 (stíhač modernizovaná verzia G-6)
- G-14/R6 (stíhač s dodatočne inštalovanými 20mm kanónmi);
- G-14/AS (výškový stíhač s motorom DB 605ASM);
- G-14/ASy (výškový veliteľský stroj);
- G-14y (veliteľský stroj);
- G-14/U4 (vybavený kanónom MK 108 v hriadeli motora)
- G-16 (stíhací bombardér); na základe verzie G-14 s prídavným pancierom, výrobu prerušil koniec vojny
Technické údaje verzie G-6
| Posádka: | 1 |
| Dĺžka: | 8,94 m |
| Rozpätie: | 9,97 m |
| Plocha krídel: | 16,40 m² |
| Výška: | 2,60 m |
| Hmotnosť (prázdna): | 2 250 kg |
| Hmotnosť (vzletová): | 3 200 kg |
| Pohonná jednotka: | 1 × radový piestový dvanásťvalec Daimler Benz DB 605A s výkonom 1475 k |
| Maximálna rýchlosť: | 640 km/h (vo výške 6 300 m) |
| Dostup: | 11 550 m |
| Dolet: | 560 km alebo až 850 km s 300 litrovou prídavnou palivovou nádržou |
| Výzbroj: | 2× guľomet MG 131 kalibru 13 mm nad motorom 1× kanón MG 151/20 kalibru 20 mm v dutom hriadeli motora alebo 1× kanón MK 108 kalibru 30 mm 2× kanón MG 151/20 kalibru 20 mm pod krídlami alebo 2× kanón MK 108 kalibru 30 mm |
Technické údaje verzie G-10
| Posádka: | 1 |
| Dĺžka: | 8,94 m |
| Rozpätie: | 9,97 m |
| Plocha krídel: | 16,40 m² |
| Výška: | 2,60 m |
| Hmotnosť (prázdna): | 1 970 kg |
| Hmotnosť (vzletová): | 3 280 kg |
| Pohonná jednotka: | 1 × radový piestový dvanásťvalec Daimler Benz DB 605DBM s výkonom 1435 k |
| Maximálna rýchlosť: | 685 km/h (vo výške 7 400 m) |
| Dostup: | 12 500 m |
| Dolet: | 560 km alebo až 850 km s 300 litrovou prídavnou palivovou nádržou |
| Výzbroj: | 2× guľomet MG 131 kalibru 13 mm nad motorom 1× kanón MG 151/20 kalibru 20 mm v dutom hriadeli motora alebo 1× kanón MK 108 kalibru 30 mm 2× kanón MG 151/20 kalibru 20 mm pod krídlami alebo 2× kanón MK 108 kalibru 30 mm |
Verzia K („Kurfürst“)
Logickou realizáciou zmien na verzii G bolo vytvorenie novej kompaktnej verzie, ktorá by zahrňovala všetky dôležité zmeny z predošlého modelu. Vznikol nový Bf 109K. Výzbroj sa ustálila na 30mm kanóne MK 108 v dutom hriadeli motora a dvoch 13mm guľometoch nad motorom. Prvé stroje verzie K-4 prišli k bojovým jednotkám na jeseň 1944. Táto posledná verzia Messerschmitov Bf 109 vyrábaných cez druhú svetovú vojnu bola plnohodnotným stíhacím strojom, ktorý sa mohol postaviť aj tým najlepším stíhačom protivníka. Celkovo bolo vyrobených asi 1 700 kusov tejto verzie.
Technické údaje verzie K-4
| Posádka: | 1 |
| Dĺžka: | 8,94 m |
| Rozpätie: | 9,97 m |
| Plocha krídel: | 16,40 m² |
| Výška: | 2,60 m |
| Hmotnosť (prázdna): | 1 970 kg |
| Hmotnosť (vzletová): | 3 500 kg |
| Pohonná jednotka: | 1 × radový piestový dvanásťvalec Daimler Benz DB 605DC s výkonom 1370 k |
| Maximálna rýchlosť: | 715 km/h (vo výške 7 400 m) |
| Dostup: | 12 500 m |
| Dolet: | 560 km alebo až 850 km s 300 litrovou prídavnou palivovou nádržou |
| Výzbroj: | 2× guľomet MG 131 kalibru 13 mm nad motorom 1× kanón MK 108 kalibru 30 mm v dutom hriadeli motora 2× kanón MG 151/20 kalibru 20 mm pod krídlami |
Nasadenie a používatelia
Verzie B a E-1 boli po prvýkrát nasadené v Španielskej občianskej vojne, tam sa stretli so slabšimi súpermi, z ktorých mohli vynikať nanajvýš sovietske I-16, ani tie však neboli Messerschmitom rovnocennými súpermi. V období Mníchovskej krízy, kedy sa Nemecko pripravovalo na boj s Česko-Slovenskom nebola konštrukcia Bf 109 ešte nijak dokonalá, chýbalo pancierovanie, stroje mali slabú výzbroj. Česko-Slovensko by proti nim však nemohlo nasadiť lepšie stroje. Dvojplošníky Avia B-534 by boli strojmi Bf 109 s najväčšou pravdepodobnosťou takisto deklasované. Vývoj strojov Avia B-135 ešte nebol ukončený.
V septembri 1939, keď sa Luftwaffe účastnila útoku na Poľsko bola polovica všetkých nasadených Bf 109 verzie E, pričom najnovšie stroje typu E-3 sa už tiež dostali do boja. Poľské zastarané stroje PZL P.11 neboli pre nemeckých letcov rovnocenným súperom. Väčšina z nich bola vo vzdušných bojoch čoskoro zničená. Tie ktoré sa zachránili, štartujúc zo zamaskovaných vzletových dráh spôsobovali Nemcom isté problémy, ale odvaha poľských letcov celkovo nepriaznivú situáciu nemohla zmeniť.
Zastúpenie Bf 109E sa v stíhacích jednotkách ďalej zvyšovalo až do roku 1941. Messerschmity Bf 109 v spolupráci s bombardovacími lietadlami čoskoro opanovali oblohu krajín Beneluxu. Podarilo sa im poraziť i početne silnejšie Francúzske letectvo a v západnej Európe im ostal jediný súper – Veľká Británia. Hneď od začiatku bitky o Britániu boli Bf 109 na čele útoku. Luftwaffe mala zničiť britskú RAF, a tak zbaviť obávané britské loďstvo ochrany zo vzduchu a tým umožniť inváziu na Britské ostrovy. Nemeckí letci síce na Messerschmittoch Bf 109 dokázali vcelku úspešne s britským letectvom bojovať, no poraziť im sa ho nepodarilo. Jednou zo slabín, ktorá sa predtým veľmi neprejavovala bol malý dolet. Ten neumožňoval nemeckým stíhačom sprevádzať svoje bombardéry nad vzdialené ciele. Ťažké stíhacie stroje Bf 110 na to nestačili a sami utrpeli ťažké straty takisto ako bombardovacie zväzy. Dobre organizovaný britský zdržiavací boj sa RAF oplatil. Nebo nad Anglickom, sa Nemcom nepodarilo ovládnuť.
Nasadenie strojov Bf 109 na juhu Európy, v severnej Afrike a Sovietskom zväze bolo pomerne úspešné. V Grécku a Juhoslávii im ich slabí a menej početní protivníci nedokázali vzdorovať. V prvej fáze bojov v Afrike nemeckí letci ako, napríklad Hans-Joachim Marseille dosiahli veľké úspechy. V bojoch proti Sovietskemu letectvu sprvu Nemci nenarazili na žiadny markantný odpor. Skúsení piloti Bf 109 bez problémov likvidovali zastarané sovietske lietadlá po desiatkach. Erich Hartmann dosiahol na strojoch Bf 109 do roku 1945 neuveriteľných 352 zostrelov. O kvalitách týchto lietadiel hovorí aj fakt, že na nich skončila vojnu väčšina z najlepších nemeckých stíhacích letcov.
V rokoch 1942 až 1943 zakúpila Slovenská republika v Nemecku 30 strojov Bf 109, z toho 20 verzie E-2, E-3, E-4 a E-7. Deväť z nich bolo nasadených na východnom fronte. Na jar 1944 bolo zakúpených ďalších 13 (alebo 14, pretože rôzne pramene uvádzajú rôzne) vtedy moderných Messerschmittov Bf 109G-6. Väčšina z nich sa dostala do výzbroje Pohotovostnej letky na Slovenskom území. Keďže stroje nasadené na východnom fronte v rámci 13. (slowakische)/JG 52 boli iba prepožičané od Nemecka. Väčšina strojov pohotovostnej letky bola zničená americkými stíhačmi 26. júna 1944, kedy zasahovali proti bombardovaciemu zväzu prelietavajúcemu ponad Slovensko.
Počas Slovenského národného povstania boli stroje Bf 109G-6 najmodernejšími stíhačmi kombinovanej letky. Ich úloha na povstaleckých frontoch, ale bola dosť obmedzená nedostatkom vhodného streliva a náhradných dielov. I keď mali povstalci spočiatku iba dva kusy Bf 109G a dva Bf 109E, majú tieto stroje na konte aj niekoľko zostrelených nemeckých lietadiel a mnoho prieskumných letov, či útokov na pozemné ciele. Situáciu na letisku Tri Duby tiež sťažovala neprítomnosť rádiostanice, tú vyriešil až návrat jedného prieskumného Focke-Wulfu Fw 189, ktorý slúžil na ich lepšie navádzanie.
Je iróniou, že posledný zostrel Bf 109, ktoré boli hlavnou oporou nacistickej Luftwaffe, dosiahol Žid, počas bojov o nezávislosť židovského štátu Izrael, strojom vyrobeným v Česko-Slovensku.
Používatelia
- Počas druhej svetovej vojny:
- Военновъздушни сили, ВВС
.svg){kind=small}
- Zrakoplovstvo Nezavisne Države Hrvatske
- Ilmavoimat
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
- Magyar Légierő
.svg){kind=small}
- Regia Aeronautica
- Aeronautica Nazionale Repubblicana
- Forţele Aeriene Regale ale României
.svg){kind=small}
.png)
.svg){kind=small}
- Ejército del Aire
- Schweizer Luftwaffe
.svg){kind=small}
- Jugoslovensko Kraljevsko Ratno Vazduhoplovstvo (JKRV)
- Jugoslovensko ratno vazduhoplovstvo
- Po druhej svetovej vojne:
- Česko-Slovenské vojenské letectvo
- Ilmavoimat
- Zroa HaAvir VeHahalal
- Ejército del Aire
Špecifikácie (Bf 109G-6)
Konštrukcia
Messerschmitt Bf 109G-6 bol jednomiestny jednomotorový samonosný dolnoplošník. Kovová kostra krídla, pevných chvostových plôch a trupu bola potiahnutá duralom. Kovová kostra pohyblivých chvostových plôch plátnom. Krycie plechy boli duralové. Radový motor poháňal kovovú trojlistovú vrtuľu s nastaviteľným uhlom nábehu listov. Podvozok bol zaťahovací, tak, že hlavné podvozkové nohy sa sklápali smerom ku koncom krídla, zadná chvostová ostroha bolo pevná. Základnú výzbroj tvorili dva synchronizované veľkokalibrové guľomety strieľajúce okruhom vrtule a kanón strieľajúci hriadeľom motora.
Technické údaje
- Posádka: 1
- Dĺžka: 8,94 m
- Rozpätie: 9,97 m
- Plocha krídel: 16,40 m²
- Výška: 2,60 m
- Hmotnosť (prázdna): 2 250 kg
- Hmotnosť (vzletová): 3 200 kg
- Pohonná jednotka: 1 × radový piestový dvanásťvalec Daimler Benz DB 605A s výkonom 1475 k
Výkony
- Maximálna rýchlosť: 640 km/h (vo výške 6 300 m)
- Cestovná rýchlosť: 590 km/h (vo výške 6 000 m)
- Dostup: 11 550 m
- Dolet: 560 km alebo až 850 km s 300 litrovou prídavnou palivovou nádržou
Výzbroj
- 2× guľomet MG 131 kalibru 13 mm nad motorom
- 1× kanón MG 151/20 kalibru 20 mm v dutom hriadeli motora alebo 1× kanón MK 108 kalibru 30 mm
- 2× kanón MG 151/20 kalibru 20 mm pod krídlami alebo 2× kanón MK 108 kalibru 30 mm
Porovnateľné stroje
Referencie
- Zbyněk Válka - Stíhací letadla 1939/45 Velká Británie - Německo ISBN 80-7198-260-1
- Václav Němeček - Vojenská letadla 3 ISBN 80-206-0117-1
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Messerschmitt Bf 109
| Stíhacie lietadlá | |
|---|---|
| Bombardovacie lietadlá | |
| vodné lietadlá a lietajúce člny | |
| Prieskumné lietadlá | |
| Dopravné lietadlá a klzáky | |
| Cvičné a spojovacie lietadlá | |
| Bojové lietadlá a Strmhlavé bombardéry | |
| Helikoptéry a vírniky | |
| Špecializované a experimentálne lietadlá | |
| Malosériové lietadlá | |
| Prototypy a projekty |
|
| Bezpilotné lietadlá a riadené strely | |
Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link GA Šablóna:Link GA