Messier 52

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Messier 52
M52a.jpg
Pozorovacie dáta
(Epocha 2000.0)
Typ otvorená hviezdokopa
Trieda I2r
Rektascenzia 23 h 24 min 48 s
Deklinácia +61° 35′ 36″
Vzdialenosť 4 630/4 470 ly
Zdanlivá jasnosť (V) 6,9
Zdanlivé rozmery (V) 16'
Súhvezdie Kasiopeja
Fyzické charakteristiky
Priemer 22 ly
Vek 25 - 165.106 rokov
Iné označenia NGC 7654
Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie

Messier 52 alebo M 52 alebo NGC 7654 je otvorená hviezdokopa nachádzajúca sa v západnej časti súhvezdia Kasiopeja.

História pozorovaní[upraviť | upraviť zdroj]

Hviezdokopu objavil Charles Messier 7. septembra 1774 pri pátraní po kométach. William Parsons v nej v nasledujúcom storočí odhadol počet hviezd na 200. V roku 1959 Ake Wallenquist zistil, že k hviezdokope fyzicky patrí 193 hviezd.[1] Podľa novších meraní je to asi 130 hviezd do 14. magnitúdy.[2] V roku 1998 v nej bola potvrdená prítomnosť premennej hviezdy typu Delta Scuti.[3]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

M52 sa nachádza vo vzdialenosti približne 4 630 ly.[4] Zvykne sa udávať aj údaj 4 470 ly.[5] Z tejto vzdialenosti vyplýva priemer objektu 22 ly. Odhad jej veku sa pohybuje v širokých medziach od 25 po 165 miliónov rokov. Môže to naznačovať, že objekt vznikol v dvoch na seba naviazaných fázach.[2] Podľa starších zdrojov patrí do nej 193 hviezd vo vzdialenosti 9 uhlových minút od centra. Do 14. magnitúdy sa v nej nachádza 130 fyzických členov kopy a 30 ďalších náhodne sa premietajúcich hviezd. Hmotnosti týchto hviezd sa pohybujú v rozmedzí 2-5 hmotností Slnka.[6] Do magnitúdy 19,5 obsahuje viac než 6 000 fyzických členov a rovnaký počet optických členov. Tieto hviezdy majú hmotnosť približne rovnakú ako má Slnko.[6] M52 je po M11 najbohatšia otvorená hviezdokopa v Messierovom katalógu.[2] Hustota hviezd v centre kopy je približne 1 hviezda 15. magnitúdy na jednu štvorcovú uhlovú sekundu, v absolútnych číslach je to 1,5 hviezdy na 1 kubický svetelný rok. Najjasnejšia hviezda hviezdokopy je žltý obor spektrálneho typu G8 so zdanlivou magnitúdou 8,2. Najjasnejšia hviezda hlavnej postupnosti je hviezda typu B7 s magnitúdou 11,0.[2] Vo hviezdokope sa nachádza 5 premenných hviezd a jedna horúca hviezda typu Of, pre ktorú sú typické spektrálne emisné čiary ionizovaného dusíka a hélia. Medzi nami a hviezdokopou leží množstvo medzihviezdneho plynu a prachu, ktoré v minulosti zapríčinilo nepresnosti v odhade vzdialenosti komplexu a stále zapríčiňuje nejednoznačnosť určenia jeho veku.[1][3] Táto medzihviezdna absorpcia taktiež zapríčiňuje, že svetlo hviezd hviezdokopy je v niektorých prípadoch až o jednu magnitúdu slabšie.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

M52 leží v súhvezdí, ktoré je u nás cirkumpolárne, preto sa hviezdokopa dá pozorovať po celý rok. Jej jasnosť je 6,9 magnitúd a zdanlivý rozmer je 16 uhlových minút. [7][2] Nachádza sa na raz predĺženej spojnici hviezd alfa (Schedar) a beta (Caph) Cassiopeiae a pol stupňa južne od 4 Cassiopeiae, hviezdy 5. magnitúdy. 5-cm ďalekohľad dokáže rozlíšiť najjasnejšie hviezdy zoskupenia. Do hviezdokopy sa premieta hviezda (TYC 4279-1076-1) s magnitúdou 8,3 a s oranžovým odtieňom. Ďalšia podobná hviezda (HD 220770) sa nachádza asi 10 uhlových minút juhovýchodne a má magnitúdu 7,9. 20 uhlových minút smerom na juhovýchod leží chudobná otvorená hviezdokopa Czernik 43[2] Asi 35 uhlových minút juhozápadne sa nachádza hmlovina Bublina, tenký pruh plynu (ionizovaného vodíka) s veľkosťou 5 uhlových minút sčasti obklopujúci hviezdu 8,5 magnitúdy. Asi 3° južne od tejto hviezdokopy sa nachádza aj intenzívny rádiový zdroj Cassiopeia A.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Frommert, Hartmuth. Messier 52. prístup: 2009-08-11.
  2. a b c d e f g Stoyan, Ronald et al.: Atlas of the Messier Objects - Highlights of the Deep Sky. Cambridge University Press. 2008, p. 208. ISBN 978-0-521-89554-5.
  3. a b Heslo M52. In: Murdin, Paul: Encyclopedia of Astronomy and Astrophysics. Institute of Physics Publishing. 2001.
  4. Kharchenko, N. V. - Piskunov, A. E. - Röser, S. - Schilbach, E. - Scholz, R.-D.: Astrophysical parameters of Galactic open clusters. Astronomy&Astrophysics. 2005. vol. 438, is. 3, p. 1163-1173.
  5. Pandey, A. K. - Nilakshi - Ogura, K. - Sagar, Ram - Tarusawa, K.: NGC 7654: An interesting cluster to study star formation history. Astronomy&Astrophysics. 2001. vol. 374, p. 504-522.
  6. a b Finlay, W. H.: Concise catalog of deep-sky objects : astrophysical information for 500 galaxies, clusters and nebulae. Springer. 2003, p. 29. ISBN 1-85233-691-9.
  7. O’Meara, Stephen James: Deep-Sky Companions: The Messier Objects. Cambridge University Press. 2001, p. 163. ISBN 0-521-55332-6.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]