Hrdinské mesto
Titul hrdinské mesto alebo mesto-hrdina (rus. город-герой – gorod-geroj; ukr. місто-герой – misto-heroj; biel. горад-герой – horad-heroj) bol najvyšší stupeň vyznamenania Sovietskeho zväzu. Bol udelený mestám, o ktoré počas bojov na východnom fronte prebiehali najťažšie obranné boje a ich obyvatelia a obrancovia pre ich udržanie vykonali obrovské úsilie, alebo mali významný vplyv na priebeh bojov. Titul bol tak istou obdobou osobného vyznamenania Hrdina Sovietskeho zväzu.
Celkovo bol tento titul udelený 12 mestám v ZSSR v období po skončení druhej svetovej vojny (1941 - 1945). Ocenenie malo byť ekvivalentom osobného vyznamenania Hrdina Sovietskeho zväzu. Okrem štatútu hrdinského mesta, bol mestu udelený aj Rad Lenina, Zlatá hviezda a certifikát (gramota) Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR. V meste bol zároveň pri tejto príležitosti postavený pomník.
Okrem tohto titulu Najvyšší soviet ZSSR udeľoval aj tzv. vyznamenanie hrdinská pevnosť. Dodnes bola takto vyznamenaná iba Brestská pevnosť na západe dnešného Bieloruska.
Vznik titulu[upraviť | upraviť zdroj]
Prvými mestami, ktoré boli nazvané hrdinskými mestami podľa príkazu Prezídia Najvyššieho Sovietu ZSSR zo dňa 1. mája 1945 boli Leningrad, Stalingrad, Sevastopoľ a Odesa.
Oficiálne bol názov titul uzákonený 8. mája 1965, kedy ho Prezídium Najvyššieho Sovietu ZSSR potvrdilo zákonom. V tento deň titul získali Moskva, Leningrad (v súčasnosti Petrohrad), Stalingrad (Volgograd), Kyjev, Odesa a Sevastopoľ.
