Metasomatóza (geológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Metasomatóza (iné názvy: zatláčanie, substitúcia, nahrádzanie, alterácia) je premena hornín, pri ktorej dochádza k výrazným chemickým zmenám pôvodnej horniny (protolitu), najčastejšie pôsobením hydrotermálnych roztokov a/alebo plynnej fázy. Má prevažne retrográdny charakter, zdroje látok sú často celkom neznáme, predpokladá sa však ich endogénny pôvod[1].

Možno rozoznať viacero typov metasomatózy, v magmatických horninách to je napríklad feldšpatitizácia, greizenizácia, serpentinizácia a iné, v usadených horninách môže dochádzať k silicifikácii a dolomitizácii. Niekedy tiež dochádza k zatláčaniu rôznych typov hornín rudnými minerálmi[2]. Výsledkom metasomatózy sú metasomatity.

Mechanizmus[upraviť | upraviť zdroj]

K metasomatóze môže dochádzať pri rôznych teplotách a tlakoch. Najintenzívnejšia je pneumatolitická a hydrotermálna metasomatóza, ktorá môže viesť k rozsiahlej premene ľahko rozpustných (zatlačitelných) hornín ako sú vápence a dolomity.[2] Samotný mechanizmus zahŕňa proces rozpúšťania, transportu a vyzrážania z migrujúcich fluíd[1].

Typy metasomatitov[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Putiš, M., 2004; Petrografia metamorfovaných hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 132 s.
  2. a b http://www.geology.cz