Meteorit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Železný meteorit
Železo-niklový meteorit, ktorý objavil rover Opportunity na Marse

Meteorit alebo zriedkavo povetroň je teleso, ktoré vznikne po dopade meteoroidu na Zem alebo na iné kozmické teleso s pevným povrchom. Prevažná väčšina meteoritov sú kamenné chondrity, existujú však aj železné meteority. Aby meteorit dopadol na zem, musí byť priemer meteoroidu minimálne jeden meter a jeho hmotnosť minimálne jedna tona. Musí sa okrem toho pohybovať malou rýchlosťou, t. j. 10 až 20 km/s. Z celého meteoroidu dopadne na zemský povrch iba niekoľko kilogramov, pretože prevažná väčšina hmoty sa roztaví a vyparí preletom cez atmosféru.

Druhy meteoritov[upraviť | upraviť zdroj]

Železný meteorit[upraviť | upraviť zdroj]

Železný meteorit je zložený najmä zo zliatiny železa a niklu, no obsahujú aj iné látky. Keďže sa veľmi ťažko odparujú, tvoria väčšinu meteoritov, ktoré boli na Zemi nájdené, pritom však najviac meteoritov, ktoré preletia atmosférou, tvoria kamenné.

Najväčší železný meteorit bol nájdený v Namíbii pri meste Grootfontein. Je známy ako Hoba.

Kamenný meteorit[upraviť | upraviť zdroj]

Chondrit

Kamenný meteorit alebo aenolit sa delí na dva typy – chondrit a achondrit. Najväčší kamenný meteorit bol objavený na severovýchode Číny v oblasti Jilin.

Chondrit[upraviť | upraviť zdroj]

Chondrit je typ kamenného meteoritu, ktorý vzniká nahromadením prachu z materskej hmloviny. Máva hnedošedú farbu a býva zrnitý. Po prvýkrát ho pozoroval v roku 1772 Antoine Lavoiser. Skladá sa z látok nazývaných chondruly alebo chondry. Rozlišujeme uhlíkaté a enstatiové (pyroxenické) chondrity.

Achondrit[upraviť | upraviť zdroj]

Achondrit je meteorit šedej farby zložený z plagioklasu, olivínu a pyroxénu. Jeho rozdiel medzi chondritom je taký, že achondrit obsahuje menej železa ako chondrit. Po prvýkrát sa o ňom zmienil nemecký bádateľ Gustav Rose. Rozlišuje sa eukrit, diogenit a howardit.

Kamenno-železný meteorit[upraviť | upraviť zdroj]

Je to najvzácnejší typ meteoritu, ktoré vznikajú zmesou kamenného materiálu a železo-niklovej zliatiny. Svojím zložením pripomínajú kamenné zliatiny.

Meteority na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Slovenska bolo zaznamenaných 6 potvrdených nálezov meteoritov. Väčšina z nich pochádza z 19. storočia. Zastúpené sú len v 3 zbierkach slovenských inštitúcií (Prírodovedné múzeum SNM, Mineralogická zbierka Katedry mineralógie a petrológie Prírodovedeckej fakulty UK, Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva) a v niekoľkých súkromných zbierkach slovenských zberateľov.[1]

V roku 1814 bol nájdený meteorit pri obci Lenartov v Bardejovskom okrese. 24. júla 1837 dopadol meteorit pri obci Divina v dnešnom Žilinskom okrese. V roku 1840 objavili miestni šľachtici, že kováč z obce Slanica (dnes zaplavená Oravskou priehradou), blízko Námestova používa na výrobu nástrojov veľmi kvalitnú oceľ. Ako sa neskôr ukázalo pochádzala z pôvodne asi 500 až 1 500 kg vážiaceho železného meteoritu, ktorý je označovaný Oravská Magura. 9. mája 1895 zaznamenali pád meteoritu pri obci Veľké Borové na Liptove.

V roku 1994 objavil pri obci Rumanová v Nitrianskom okrese kombajnista, ktorý ho neskôr odovzdal agronómovi z miestneho družstva. Kameň sa nakoniec dostal do rúk odborníkov, ktorí preukázali, že ide o kamenný meteorit[2].

Dopad dosiaľ najmladšieho meteoritu nájdeného na Slovenskom území zaznamenali 28. februára 2010 astronómovia na Východnom Slovensku. Jeho prvé fragmenty našli 20. marca 2010 a v priebehu nasledujúcich dní v katastrálnom území obce Vyšný Klátov západne od Košíc. Neskôr nájdené fragmenty sa nachádzali hlavne v katastrálnom území mesta Košice. Astronómovia našli 64 fragmentov meteoritu, z ktorých najväčší mal priemer 12 cm a hmotnosť okolo 2,19 kg. Meteorit označovaný ako Košice mal pôvodne pri prieniku do atmosféry priemer asi 1,5 m a vážil niekoľko ton. Najväčší z nich má takmer 12 centimetrov a váhu 2,19 kilogramu, najmenší 0,8 centimetra a váhu 0,57 gramu.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. OZDÍN, Daniel. Minerály Slovenska: Rekordy minerálov Slovenska [online]. ozdinminerals.com, 2009, [cit. 2010-03-31]. Dostupné online.
  2. Rojkovič, I., Porubčan, V., Siman, P., 1995, Nález meteoritu pri obci Rumanová. Mineralia Slovaca, 28, 5, s. 331-342
  3. TASR, Lukáš Furcoň. Astronómovia našli pri Vyšnom Klátove zvyšky meteoritu [online]. korzar.sme.sk, 31.3.2010, [cit. 2010-03-31]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tuček K., 1981: Meteority a jejich výskyty v Československu. Academia, Praha, 272 s.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]