Methuselah’s Children

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Matuzalémove deti
Methuselah's Children

Autor Robert A. Heinlein
Pôvodný jazyk angličtina
Krajina vydania USA
Nakladateľstvo originálneho vydania Gnome Press
Dátum 1. vydania originálu 1958
Literárny žáner Sci-Fi

Methuselah's Children je román Roberta A. Heinleina z roku 1958. V češtine vyšiel pod názvom Matuzalémovy deti. Ide o román, ktorý pôvodne vychádzal na pokračovanie v časopise Astounding Science Fiction v mesiacoch júl, august a september 1941. V roku 1958 bol rozšírený do formátu románu. Román je obvykle zaradený do Heinleinovej "histórie budúcnosti".

Príbeh[upraviť | upraviť zdroj]

Viktoriánsky milionár Ira Howard založil krátko pred smrťou nadáciu na podporu dlhovekosti. Nadácia vyhľadáva ľudí, ktorých starí rodičia sa dožili viac ako 100 rokov a povzbudzuje ich k manželstvu. Takisto bohato podporuje ich deti. Takto vzniká skupina dlhovekých ľudí, ktorí si hovoria "Howardove rodiny" a ktorí sa môžu dožiť aj 200 rokov. Niekoľko rokov pred udalosťami knihy sa rodiny rozhodli vyjsť z utajenia, ale namiesto pozitívneho prijatia sa stali objektami nenávisti. Bežní obyvatelia si myslia, že vlastnia špeciálnu procedúru na predĺženie života. V tomto období sa na scénu vracia Lazarus Long, najstarší z dlhovekých.
Potom, ako rodiny odhalia plán na ich uväznenie s cieľom získať recept na predĺženie života, prípadne ich zničiť, Lazarus naplánuje útek s experimentálnou kozmickou loďou, vybavenou špeciálnym pohonom, ktorý umožňuje rýchlosť vyššiu (blízku?) ako rýchlosť svetla. Priblížia sa k najbližšej hviezde typu G, ktorá má obývateľnú planétu s humanoidmi, ktorí sa nazývajú Jocara. Títo humanoidi ľudí privítajú a umožnia im kolonizáciu. Centrom života Jocara je uctievanie božstiev a vedú ľudí k podobnému rozhodnutiu. Po drastickom stretnutí jedného z ľudí s "božstvom", Lazarus Long príde na omyl, ktorý spočíval v ich mylnom predpoklade, že humanoidov považovali za najvyššie bytosti. Popritom sú iba čímsi podobným domestikovaným zvieratám a skutočným vrcholom tvorstva sú "bohovia". Po veľmi krátkom čase sú práve týmito bytosťami odoslaní na ďalšiu planétu, ktorá je podobná a je obývaná malými bytosťami s kolektívnym vedomím, ktoré dokážu vedome ovládať svoje prostredie. Ľudia majú na planéte život plný blahobytu, ale dve udalosti zmenia ich postoj: druhý najstarší človek, Mary Sperlingová sa zjednotí s mysľou planéty a tým získa "nesmrteľnosť" a neskôr bytosti geneticky upravia novonarodené dieťa Marion Schmidt. Toto rozdelí kolonistov na dve skupiny - jedna sa rozhodne zostať a druhá sa vráti späť na Zem. Keďže sa kolonistom podarilo pomocou obyvateľov planéty vyriešiť problém nadsvetelnej rýchlosti, vracajú sa na Zem v oveľa kratšom čase. Napriek tomu na Zemi uplynulo vyše 75 rokov. Po počiatočných obavách sa kontaktujú s obyvateľmi; ľudstvo medzitým vyriešilo problém dlhovekosti a Zem zápasí s preľudnením. Preto privítajú technológiu kozmického pohonu a otvorí to dvere pre kolonizáciu vesmíru.