Michail Vladislavovič Ťurin
| Michail Ťurin | |
| kozmonaut RKK Energija/CPK | |
 | |
| Št. príslušnosť | Rusko |
|---|---|
| Stav | neaktívny |
| Narodenie | 2. marec 1960 (64 rokov) Kolomna, Ruská SFSR, ZSSR (dnešné Rusko) |
| Iné zamestnanie | inžinier |
| Čas vo vesmíre | 532 dní, 2 hodiny, 51 minút |
| Čas výstupov do otvoreného vesmíru | 25 hodín, 32 minút |
| Kozmonaut od | 1. apríla 1994 |
| Misie | STS-105, Expedícia 3, STS-108, Sojuz TMA-9, Expedícia 14, Sojuz TMA-11M, Expedícia 38/39 |
| Znaky misií |      |
| Kozmonaut do | 18. januára 2016 |
Michail Vladislavovič Ťurin (rus. Михаил Владиславович Тюрин, * 2. marec 1960, Kolomna) je bývalý ruský kozmonaut, v rokoch 1994 až 2016 člen oddielu kozmonautov RKK Energija a neskôr CPK. V rokoch 2001 a 2006/2007 absolvoval dva polročné vesmírne lety na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) o celkovej dĺžke 344 dní. Na ISS sa v rámci Expedície 38/39 vrátil ešte raz novembri 2013 so Sojuzom TMA-11M, pričom na tejto misii strávil ďalších 188 dní.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]
Michail Ťurin pochádza z Kolomna v Moskovskej oblasti, narodil sa v robotníckej rodine, je ruskej národnosti.[1] Roku 1984 absolvoval Moskovský letecký inštitút, odbor výroby lietadiel. Potom nastúpil do RKK Energija, tu sa zaoberal problematikou riadenia kozmických lodí Sojuz.[2]
Kozmonaut[upraviť | upraviť zdroj]
Začiatkom deväťdesiatych rokov sa prihlásil na kozmonautický výcvik, prešiel lekárskymi prehliadkami a 16. júna 1992 získal súhlas Hlavnej lekárskej komisie na prípravu. Rozhodnutím Štátnej medzirezortnej komisie bol 1. apríla 1994 vybraný do oddielu kozmonautov RKK Energija, formálne zaradený na pozíciu kandidáta na kozmonauta bol 16. júna 1994. Absolvoval dvojročnú všeobecnú kozmickú prípravu v Stredisku prípravy kozmonautov J. A. Gagarina a 25. apríla 1996 získal kvalifikáciu skúšobný kozmonaut.[2]
Od mája 1996 bol zaradený medzi kozmonautov pripravujúcich sa na lety na Mir. V júli 1997 prešiel do skupiny určenej pre lety na ISS a ako palubný inžinier bol zaradený do záložnej posádky Expedície 1 a hlavnej posádky Expedície 3, spolu s Jurijom Onufrijenkom (od októbra 1997 Vladimirom Dežurovom a Kennethom Bowersoxom, od septembra 1999 bol veliteľom Expedícia 3 Frank Culbertson).[2]
Prvý let[upraviť | upraviť zdroj]
Do vesmíru odštartoval 10. augusta 2001 na palube raketoplánu Discovery let STS-105. Na stanici ISS s Culbertson a Dežurovom vystriedal Expedíciu 2 a zotrval na nej nasledujúce štyri mesiace. V priebehu letu uskutočnil tri výstupy do otvoreného vesmíru s celkovou dĺžkou 13 hodín 35 minút. Členovia Expedícia 3 sa vrátili na Zem 17. decembra 2001 v raketopláne Endeavour (let STS-108).[3]
Od decembra 2003 do apríla 2005 sa pripravoval vo funkcii veliteľa záložnej posádky Expedície 11 s Donaldom Pettitom (od januára 2004 nahradeným Danielom Tanim).[2] V auguste 2005 nahradil chorého Alexandra Lazutkina v záložnej posádke Expedície 12 a hlavnej posádke Expedície 14.[2]
Druhý let[upraviť | upraviť zdroj]
K svojmu druhému letu vzlietol 18. septembra 2006 v Sojuze TMA-9 (kapitán) s Michaelom Lópezom-Alegríom (palubný inžinier) a vesmírnou turistkou Anousheh Ansariovou. Členovia Expedície 14 – kapitán Lopez-Alegria a palubný inžinier Ťurin prevzali stanicu od Expedície 13, ktorej dvaja členovia (Pavel Vinogradov a Jeffrey Williams) s Ansariovou po týždni pristáli so Sojuzom TMA-8, pričom zostávajúci člen Expedícia 13 Thomas Reiter prešiel do novej posádky. V decembri 2006 raketoplán Discovery priviezol Sunitu Williamsovú, ktorá nahradila Reitera. Počas letu Ťurin dvakrát vystúpil do otvoreného vesmíru, spolu na 11 hodín 56 minút. V apríli 2007 López-Alegría s Ťurinom odovzdali stanicu nasledujúcej posádke z Expedície 15 a 21. apríla pristáli na Zemi.[4]
Tretí let[upraviť | upraviť zdroj]
Jeho tretí let sa uskutočnil na palube kozmickej lode Sojuz TMA-11M, ktorá vzlietla 7. novembra 2013 o 4:14:15 UTC[5] aby dorazila k ISS o 10:27 UTC. Let k ISS trval iba šesť hodín namiesto obvyklých 2 dní, čo výrazne uľahčuje aklimatizáciu a omedzuje nepohodlie v stiesnených priestoroch prepravnej lodi Sojuz počas letu k ISS.[6] Sojuz na ISS dopravil kozmonautov Ťurina, Mastracchia a Wakatu spolu s olympijskou pochodňou pre Zimné olympijské hry 2014 v Soči. Pochodeň neskôr kozmonauti Oleg Kotov a Sergej Riazanskij vyniesli do otvoreného vesmíru.
Po pripojení Sojuzu TMA-11M bolo na ISS prvýkrát od októbra 2009 bez pripojeného raketoplánu spolu 9 kozmonautov. Po úspešnom splnení úloh misie sa Ťurin na Zem vrátil po 188 dňoch pobytu, 14. mája 2014.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ OSOVIK, Kirill. Герои Страны [online]. [Cit. 2009-04-20]. Kapitola Тюрин Михаил Владиславович. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ a b c d e IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия astronóm [online]. Moskva: rev. 2009-02-21, [cit. 2009-04-20]. Kapitola СССР - Россия. Михаил Владиславович Тюрин.. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ HOLUB, Aleš. MEK. Malá encyklopédia kozmonautiky [online]. REV. 2002-01-12, [cit. 2009-04-21]. Kapitola Expedícia 3. [ďalej len MEK]. Dostupné online.
- ↑ MEK. REV. 2007-04-21, [cit. 2009-04-21]. Kapitola Expedícia 14.
- ↑ NASA. Consolidated Launch Manifest [online]. NASA, [cit. 2011-06-06]. Dostupné online. Archivované 2009-03-07 z originálu.
- ↑ Soyuz TMA-09M launches for quick trip the ISS [online]. 28 May 2013. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Michail Vladislavovič Ťurin
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Michail Ťurin na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
