Michail Moisejevič Botvinnik

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Michail Moisejevič Botvinnik
Michail Moisejevič Botvinnik
Ruský šachový veľmajster

Narodenie 17. august 1911
Repino, Rusko
Úmrtie 5. máj 1995 (83 rokov)
Moskva

Michail Moisejevič Botvinnik (rus. Михаил Моисеевич Ботвинникк) (* 17. august 1911 Kuokkala (dnes Repino), Rusko – † 5. máj 1995 Moskva) bol sovietsky (ruský) šachista, medzinárodný veľmajster od roku 1950, 6. majster sveta 19481957, 19581960, 19611963.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal z lekárskej rodiny, matka bola zubárka, otec zubný technik. Od mladosti bol presvedčený komunista. Vyštudoval elektrotechniku v Petrohrade. Počas celého života sa okrem šachu venoval aj vedeckej práci. V roku 1937 získal titul Kandidát technických vied, v rokoch 1948 - 1951 obhájil doktorát vied, kvôli čomu na tri roky prestal hrať šach. V 60. rokoch sa začal venovať aj výpočtovej technike a programovaniu šachových počítačov. Na túto tému napísal aj dve knihy. Údajne kedysi predpovedal, že v dohľadnej dobe sa majstrom sveta v šachu stane počítač, čo je v súčasnosti vzhľadom na vysokú výkonnosť šachových programov realitou. V roku 1969 obnovil šachovú školu pre začínajúce talenty, ktorú pôvodne založil v roku 1963 Grigorij Goľdberg. Aktívnu hráčsku kariéru ukončil v roku 1970.

Šachová kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Medzivojnové a vojnové obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Botvinnik sa naučil hrať šach, keď mal 12 rokov a táto hra ho okamžite zaujala. Pustil sa do štúdia kníh a jeho výkonnosť začala rýchlo narastať.

Prvý pekný úspech prišiel v roku 1925, keď porazil v simultánke v Petrohrade majstra sveta J. R. Capablancu. V roku 1927 štartoval po prvýkrát na majstrovstvách ZSSR a skončil 5.-6. Prvý titul majstra ZSSR získal v roku 1931. Okrem toho dosiahol niekoľko ďalších úspechov v domácich turnajoch. V roku 1933 zohral v Moskve a v Petrohrade zápas s česko-slovenským veľmajstrom Salom Flohrom, v tom čase jedným z najlepších hráčov na svete. Zápas sa skončil 6:6 (2:2, =8). V roku 1934 vyhral turnaj v Petrohrade, na ktorom hral aj budúci majster sveta Max Euwe (skončil až 6.).

V zahraničí sa po prvýkrát objavil v roku 1934 na turnaji v Hastingse 1934/35, kde skončil na 5.-6. mieste. Už o pár mesiacov bol na veľkom turnaji v Moskve 1935 1.-2. O rok neskôr bol opäť v Moskve 2. a v Nottinghame 1.-2. Okrem majstrovstiev ZSSR štartoval Botvinnik pred vojnou už iba na turnaji AVRO 1938 v Holandsku, kde skončil 3. Počas vojny štartoval v niekoľkých domácich turnajoch a všetky vyhral.

Zápasy o majstra sveta[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1938 počas turnaja AVRO sa Botvinnik skontaktoval s majstrom sveta Alechinom s úmyslom dohodnúť zohratie zápasu o titul MS. Druhá svetová vojna však všetko zmarila. Vo februári 1946 Botvinnik Alechina znovu vyzval na zápas, Alexander Alechin však v marci 1946 zomrel.

V roku 1948 sa uskutočnil turnaj o majstra sveta, na ktorý bol nominovaný aj Botvinnik. Okrem neho ešte štartovali Vasilij Smyslov, Paul Keres, Samuel Reshevsky a Max Euwe. Turnaj sa hral päťkolovo(každý s každým päť partií). Botvinnik sa od začiatku ujal vedenia a celý turnaj suverénne vyhral s trojbodovým náskokom pred Smyslovom.

Podľa nových pravidiel MS musel majster sveta každé 3 roky obhajovať titul v zápase na 24 partií. Nerozhodný výsledok stačil majstrovi sveta na udržanie titulu, v prípade prehry mal právo na odvetný zápas.

V roku 1951 obhajoval Botvinnik titul proti Ukrajincovi Davidovi Bronštejnovi, ktorý v povojnových rokoch zaznamenal niekoľko veľkých úspechov. Na majstrovi sveta sa zrejme prejavila aj nerozohratosť. Po zisku titulu majstra sveta sa totiž na celé 3 roky stiahol zo šachového života a venoval sa obhajobe doktorátu technických vied.

Samotný zápas bol veľmi bojovný a dramatický. Ani jeden zo súperov nedokázal získať viac, ako jednobodový náskok. Vedenia sa v 5. partii ujal Bronštejn. Ďalšie dve partie vyhral Botvinnik - 6. po hrubej chybe súpera a 7. potom, čo hral Bronštejn v remízovej pozícii násilne na výhru. Kuriózna bola 9. partia, ktorej postavenie je na diagrame.

a b c d e f g h
8
Chessboard480.svg
a8 biely Dáma
b8 čierny Jazdec
e8 čierny Dáma
f8 čierny Veža
g8 čierny Kráľ
c7 čierny Pešiak
g7 čierny Pešiak
h7 čierny Pešiak
a6 čierny Pešiak
b6 čierny Strelec
d6 čierny Pešiak
f6 čierny Jazdec
d5 biely Pešiak
e5 čierny Pešiak
f5 čierny Pešiak
b3 biely Pešiak
e3 biely Pešiak
f3 biely Pešiak
g3 biely Pešiak
b2 biely Pešiak
d2 biely Strelec
e2 biely Jazdec
g2 biely Strelec
h2 biely Pešiak
a1 biely Veža
e1 biely Kráľ
h1 biely Veža
8
7 7
6 6
5 5
4 4
3 3
2 2
1 1
a b c d e f g h
Botvinnik - Bronštejn, 9. partia zápasu o MS, po 18. ťahu bieleho.

Biely má o celú vežu viac a stojí na výhru. V ďalšom priebehu však hral Botvinnik veľmi nerozhodne a Bronštejnovi sa podarilo udržať remízu. V 11. partii Bronštejn vyrovnal, ale v 12. išiel Botvinnik znovu do vedenia. V 17. partii bolo po hrubej chybe Botvinnika znovu vyrovnané. V 18. partii mal Bronštejn veľkú šancu získať vedenie, vyhraté postavenie však pokazil. V 19. partii vyhral Botvinnik remízovú koncovku. Potom prišiel Bronštejnov veľký finiš. Výhrou 21. a 22. partie sa tesne pred koncom zápasu ujal vedenia. 23. partia rozhodla. Bronštejn(na radu svojich trénerov) dosť netakticky zvolil otvorenie, ktoré vedie k pokojnému, manévrovaciemu boju. Takýto štýl hry však oveľa viac vyhovoval Botvinnikovi a priebeh partie to aj potvrdil. Botvinnik postupne získaval prevahu a pri prerušení partie už stál na výhru. Práve pri prerušení partie však Botvinnik "zapečatil" chybný ťah. Bronštejn však šancu na remízu nevyužil a pri dohrávaní partiu prehral.

Práve táto 23. partia občas vyvoláva dohady, že bola zmanipulovaná a Bronštejn ju "musel" prehrať na príkaz zhora v prospech štátom "privilegovaného" Botvinnika. Dôkazy sa však nikdy neobjavili a ani Bronštejn po zániku ZSSR nič podobné nenaznačil. V 24. partii hral Bronštejn príliš hazardne a Botvinnik v postavení, kde mal jasnú prevahu takticky súhlasil s remízou. Konečný výsledok: 12:12 (5:5, =14)

V ďalších troch zápasoch mal Botvinnik toho istého súpera - Vasilija Smyslova. Najdramatickejší z nich bol hneď ten prvý v roku 1954. Bol to zápas veľkých zvratov. Z prvých štyroch partií vyhral Botvinnik tri. 7. partiu však po hrubej chybe prehral, Smyslov sa "chytil" a v 11. partii sa už ujal vedenia 6:5. Potom však začal hrať príliš ostro, čo jeho štýlu hry veľmi nevyhovovalo a doplatil na to. Po 16. partii už znovu viedol Botvinnik 9:7. Smyslov ešte dokázal výhrami 20. a 23. partie vyrovnať, ale 24. partiu čiernymi kameňmi vyhrať nedokázal. Už druhý zápas o MS po sebe sa skončil 12:12 (7:7, =10).

V roku 1957 Botvinnik so Smyslovom prehral 9½:12½ (3:6, =13) a titul stratil. Už v odvete v roku 1958 však získal titul späť. Aj v tomto zápase, podobne ako v roku 1954, mal výborný začiatok. Vyhral prvé 3 partie a potom svoj náskok zvýšil na 4 body. V 15. partii, za stavu 9:5, mal Botvinnik dobré šance na zvýšenie náskoku. Do časovej kontroly mu zostávali ešte 4 minúty, počas ktorých musel stihnúť urobiť 2 ťahy, Celkom však zabudol na čas, neurobil ani jeden ťah, časový limit mu vypršal a túto partiu prehral. Ku koncu zápasu sa Smyslovovi podarilo už iba skorigovať stav a konečný výsledok bol 12½:10½ (7:5, =11) v prospech Botvinnika.

Botvinnik (1961)

V roku 1960 bol Botvinnikovým súperom Lotyš Michail Taľ. Majster sveta nenašiel recept na ostrú, miestami hazardnú Taľovu hru a zápas pomerne hladko prehral v pomere 8½:12½ (2:6, =13) Na odvetný zápas sa však Botvinnik - na rozdiel od svojho súpera - výborne pripravil. Vyrukoval na Taľa s aktívnou hrou, už po 11. partii mal štvorbodový náskok a zápas presvedčivo vyhral v pomere 13:8 (10:5, =6)

Posledným súperom Botvinnika v boji o titul MS bol arménsky veľmajster Tigran Petrosian. Krátko pred týmto zápasom FIDE zrušila právo porazeného majstra sveta na odvetný zápas. Botvinnikovi sa nepodarilo prelomiť pevnú obranu Petrosiana a zápas prehral v pomere 9½:12½ (2:5, =15) a titul majstra sveta definitívne stratil.

V ďalších súťažiach MS v šachu sa Botvinnik už nezúčastnil, hoci mal právo na priamu účasť v zápasoch kandidátov MS v roku 1965.

Majstrovstvá ZSSR[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1927 Moskva - 5.
  • 1929 - nepostúpil zo semifinále
  • 1931 Moskva - 1.
  • 1933 Petrohrad - 1.
  • 1938 Petrohrad - 1.(semifinále)
  • 1939 Petrohrad -1.
  • 1940 Moskva - 5.-6.
  • 1941 Petrohrad/Moskva, turnaj o absolútneho majstra ZSSR, na ktorom hrali prví šiesti z predchádzajúcich majstrovstiev - 1.
  • 1944 Moskva - 1.
  • 1945 Moskva - 1.
  • 1951 Moskva - 5.
  • 1952 Moskva 1.-2. spolu s Markom Tajmanovom, zápas o 1. miesto vyhral Botvinnik 3½:2½ (2:1, =3)
  • 1955 Moskva - 3.-6.

V rokoch 1959, 1963, 1966, 1967 hral na majstrovstvách ZSSR družstiev.

Štátna reprezentácia[upraviť | upraviť zdroj]

Výsledky na šachových olympiádach:

  • Celkovo - +39, =31, -3.
  • Družstvo ZSSR zakaždým zvíťazilo.

Na majstrovstvách Európy družstiev hral dvakrát. V Oberhausene 1961 získal 6/9, v Hamburgu 1965 iba 3½/8. V oboch prípadoch družstvo ZSSR zvíťazilo.

Okrem toho ešte reprezentoval v troch medzištátnych zápasoch proti USA v rokoch 1946 a 1955 a v Zápase storočia v roku 1970.

Povojnové turnaje[upraviť | upraviť zdroj]

Na medzinárodných turnajoch sa Botvinnik príliš často neobjavoval. Jeho výsledky:

Groningen 1946 1., Čigorinov memoriál Moskva 1947 1., Maróczyho memoriál Budapešť 1952 3.-5., Alechinov memoriál Moskva 1956 1.-2., Wageningen 1958 1., Hastings 1961/62 1., Štokholm 1962 1.(s trojbodovým náskokom), Amsterdam 1963 1., Noordwijk 1965 1., Amsterdam 1966 1. Hastings 1966/67 1., Palma de Mallorca 1967 2.-3., Monte Carlo 1968 2., Belehrad 1969 7., Wijk aan Zee 1969 1.-2., Leiden 1970 3.-4.

Spôsob hry a odkaz[upraviť | upraviť zdroj]

V prvých rokoch svojej kariéry hral Botvinnik prevažne pozičný šach, neskôr sa však jeho hra značne zmenila. Dokázal hrať aj aktívne a útočne, čím sa jeho štýl stal univerzálnym. Opieral sa aj o výbornú znalosť šachovej stratégie.

Botvinnik bol vo svojej dobe zrejme najlepší šachový analytik. Mnohé svoje šachové úspechy opieral o dôkladné analýzy zohratých partií a dôkladnú prípravu. Svoje analytické schopnosti osvedčil aj v mnohých šachových knihách, ktoré napísal.

Botvinnikov prístup k šachu sa vyznačoval veľkou pracovitosťou, cieľavedomosťou a sebadisciplínou. Najmä jeho zásluhou sa v bývalom Sovietskom zväze presadil nový, vedecký prístup k šachovej hre a k tréningu, čo znamenalo v povojnovom období dlhoročnú dominanciu ZSSR vo svetovom šachu.

Partia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Paul Keres - Michail Botvinnik
  • Turnaj o "absolútneho majstra ZSSR"
  • Petrohrad 1941
  • Nimcovičova indická obrana, E35
  • 1. d4 Jf6
  • 2. c4 e6
  • 3. Jc3 Sb4
  • 4. Dc2 d5
  • 5. cxd5 exd5
  • 6. Sg5 h6
  • 7. Sh4 c5
  • 8. O-O-O? Sxc3!
  • 9. Dxc3 g5!
  • 10. Sg3 cxd4!
  • 11. Dxd4 Jc6
  • 12. Da4 Sf5
  • 13. e3 Vc8
  • 14. Sd3 Dd7
  • 15. Kb1 Sxd3+
  • 16. Vxd3 Df5
  • 17. e4 Jxe4
  • 18. Ka1 O-O
  • 19. Vd1 b5!
  • 20. Dxb5 Jd4
  • 21. Dd3 Jc2+
  • 22. Kb1 Jb4
  • Biely sa vzdal, pretože akýkoľvek ústup dámy vedie k okamžitému matu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]