Michail Vasilievič Lomonosov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Michail Vasilievič Lomonosov
Michail Vasilievič Lomonosov
ruský vedec, filozof, spisovateľ a maliar

Narodenie 19. november 1711
Mišaninskaja, Rusko
Úmrtie 15. apríl 1765 (53 rokov)
Petrohrad, Rusko

Michail Vasilievič Lomonosov (rus. Михаил Васильевич Ломоносов) (* 19. november 1711, Mišaninskaja, Rusko – † 15. apríl 1765, Petrohrad) bol ruský prírodovedec, filozof, chemik, spisovateľ a maliar; iniciátor založenia univerzity v Moskve 1755. Zakladateľ súčasného ruského spisovného jazyka.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v dedinke Mišaninskaja pri Cholmogore na severe Ruska. Bol nesmierne nadaný, sám sa naučil latinsky čítaním Biblie v tomto jazyku. V Moskve, kam údajne hnaný túžbou po vzdelaní prišiel pešo, poznali jeho talent a umožnili mu štúdiá v nemeckom Freibergu. Po návrate do vlasti založil Akadémiu vied.

Je významnou osobnosťou svetových i samotných ruských dejín vedy. Mal široký záber a venoval sa viacerým problematikám. Zjednodušil formuláciu zákona zachovania hmotnosti. Objavil atmosféru Venuše. Vytvoril novú teóriu o teple. Písal básne. Bol polyhistorom. Nezávisle od Benjamina Franklina a Prokopa Diviša zostrojil bleskozvod, je konštruktérom horizontoskopu. Zostrojil aj anemometer a refraktometer.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.